Autor Tatiana

What city?

Posted on by Tatiana

Odborný Workshop WhatCity? Mesto bez odpadu sa týkal systémových zmien v nakladaní so zdrojmi a odpadmi v mestách a obciach. Tento workshop vznikol ako reakcia na situáciu na Slovennku, kde viac ako polovica odpadov končí na skládkach a stále ako krajina zaostávame v plnení cieľov recyklácie.  Cieľom workshopu bolo reflektovať veľké témy klimatickej zmeny, cirkulárnej ekonomiky a rozvoja miest v mierke, v rámci ktorej je možné ich riešiť. Hovorili sme o obehovej (cirkulárnej) ekonomike na úrovni samospráv, o tom, ako môžu samosprávy využiť odpady ako zdroje materiálov, a ako prepojiť v tomto spoločnom cieli mestské podniky a dodávateľov služieb. Workshop bol určený pre zástupcov samospráv, miest, obcí, VÚC, mestských podnikov i odbornú verejnosť.

V rámci workshopu boli predstavené praktické príklady:

  •     Cirkulárny sken mesta Praha, jeho výstupy a implikácie
  •     Úspešné prepojenie mestských podnikov v meste Maribor, ktoré vytvorilo uzavreté cyklymateriálov a energií
  •     (Takmer) Zero Waste mesto Ľubľana, ktoré v minulosti väčšinu odpadov skládkovalo 
  •     Centrá opätovného použitia vo Viedni,, ktoré sú kľúčovým nástrojom na predchádzanie vzniku odpadov
  •     Vizualizácie procesov holandskými expertami tak, aby slúžili všetkým stakeholderom a pomáhali rozvájať mesto smerom k obehovému hospodárstvu.
  •     Odborníci z oblasti financií predstavia možnosti financovania cirkulárnych riešení na úrovni miest a obcí (zástupcovia Slovenskej sporiteľne a Operačného programu kvalita životného prostredia).

Súčasťou podujatia bola organizovaná aj exkurzia na miesta, kde končí odpad v Bratislave. Súčasťou podujatia bola aj prezentácia bratislavskej Cirkulárnej ekonomiky (link). Zachytáva infraštruktúru odpadového hospodárstva a miesta, ktoré fungujú na princípoch cirkularity, zdieľanej ekonomiky a zero waste.

Toto podujatie sme organizovali v spolupráci s občianskym združením Punkt a Ministerstvom životného prostredia.

Festivaly (bez odpadov)

Posted on by Tatiana

Od roku 2011 organizuje o.z. Punkt v Bratislave populárne podujatie Dobrý trh, ktoré navštevujú tisícky ľudí.

Dobrý trh oživuje mestský verejný priestor, otvára ulice a dvory pre ľudí, vytvára miesto pre stretnutia a zážitky. Podporuje malovýrobcov a kvalitné domáce produkty, ale aj produkty rozmanitých kultúr a etník, ktoré sú súčasťou našej spoločnosti. 

V rámci Dobrého trhu sa organizátori snažia o redukciu odpadu: predchádzajú jeho vzniku, poctivo triedia a používajú len kompostovateľné riady. Dobrý trh je prvým festivalom na Slovensku, ktorý uplatňuje stratégiu Zero Waste (ZW).

V spolupráci s INCIEN vytvorilo združenie Punkt zero waste metodiku aj pre ostatné podobné podujatia, ktoré vďaka nej dosiahnu výrazný pokles zbytočného komunálneho odpadu.

Festivaly a iné podujatia by mali konať zodpovedne a hovoriť o dôležitých témach. Predchádzanie vzniku odpadov je spoločenská téma, ktorá sa týka úplne každého bez rozdielu a mala by malo byť bežnou súčasťou podujatí.  Dobrému trhu či Festivalu Pohoda sa podarilo výrazne zredukovať komunálny odpad (zo 70% na 10%), ale aj priniesť osvetu medzi svojich návštevníkov. 

Cieľom odborných workshopov Festival bez odpadu je šíriť myšlienky Zero Waste i medzi ďalších organizátorov verejných podujatí na celom Slovensku, a povzbudiť ich, aby na svojich podujatiach začali produkovať menej odpadov.

Na odbornom workshope zdieľame naše skúsenosti, rozprávať o rôznych štádiách prípravy a realizácie podujatia na báze ZW a riešení možných prekážok.

Miesta preč

Posted on by Tatiana

Projekt „Miesta preč“ mapuje miesta na Slovensku, kde odpad končí alebo dostáva druhú šancu.

Na Slovensku sa každoročne vyprodukuje viac ako 12 milióny ton odpadu a z toho je 2,3 milióna ton komunálneho odpadu.

Za tvorbu odpadu neprijímame zodpovednosť, náš vzťah s odpadom končí, keď ho vyhodíme do smetného koša. Odpad nám z prahu nášho domova zberová spoločnosť odvezie na miesto, ktoré už bežne nevidíme. Odpad, ktorý doma vyhodíme v našom ponímaní odíde niekam „preč“. Odpad však nezmizne niekam „preč“. Zberová spoločnosť ho pravdepodobne odvezie na skládku alebo na miesto, kde sa spracováva.

Viac ako polovica z neho končí na skládkach. Míňame prírodné zdroje, v mnohých prípadoch neobnoviteľné, aby sme vytvárali nové produkty, ich spotreba exponenciálne rastie a stále väčšina z nich skončí na skládke odpadov, kde sa bude rozkladať niekoľko stoviek až tisíc rokov. Odpady, ktoré neskončia na skládkach dostávajú novú šancu: končia ako palivo v cementárni, spaľovni alebo putujú na recykláciu do recyklačných závodov na Slovensku a v zahraničí.

Skládky, spaľovne, zberné dvory, recyklačné linky či čistiarne odpadových vôd v každodennom živote nevidíme, ale oni existujú. Ako však vyzerajú, sú naozaj tieto miesta neviditeľné a naozaj je jedno, kde náš odpad končí?

Rozhodli sme sa vám tieto miesta priblížiť pomocou projektu Miesta preč, ktorý hovorí o živote odpadu za kontajnerom, poukazuje na potrebu vnímať odpad, ako súčasť života a upozorňuje na jeho dopad.

Súčasťou projektu miesta preč je aj Cirkulárna mapa Bratislavy.

Viac o projekte sa dozviete na samostatnej stránke tohto projektu: https://www.miestaprec.sk

Cieľom je, aby si ako odborná, tak aj laická verejnosť zodpovedala otázku, či TO MÁ ZMYSEL? ÁNO VŽDY TO ZMYSEL MÁ!

Projekt realizuje Inštitút cirkulárnej ekonomiky, o.z.

Projekt vznikol vďaka podpore Nadačného fondu TESCO.

Nadacny-fond-Tesco-INCIEN

Projekt Eko Alarm

Posted on by Tatiana

Spoločnosť CURADEN Slovakia s.r.o., zástupca značky CURAPROX spojila občianske združenia Živica, Priateľov Zeme – SPZ, Inštitút cirkulárnej ekonomiky a Nadáciu Ekopolis. Spoločne sme sa rozhodli venovať téme odpadov na slovenských školách mimoriadnu pozornosť. Materské, základné a stredné školy majú možnosť sa zapojiť sa do celoslovenského pilotného projektu Eko Alarm. Zmena myslenia u ľudí, musí začať od detí a mládeže. Už v mladom veku by mali získavať správny postoj k životnému prostrediu. V rámci tohto projektu INCIEN  realizuje mentoring a lektoring na vybraných školách.

Textilný a odevný priemysel: problémy a riešenia, 2020

Posted on by Tatiana

Za posledné desaťročia sa radikálne zmenil charakter výroby oblečenia. S rozvojom textilného a odevného priemyslu sa úplne zmenil aj prístup spoločnosti k odievaniu. Pár desiatok rokov dozadu chodili ľudia nakupovať oblečenie raz za sezónu, no neskôr prišla zmena v podobe takzvanej fast fashion – rýchlej módy. Módny priemysel so sebou priniesol radu negatív a stal sa z neho špinavý a krutý priemysel. Síce prináša mnohým ľuďom živobytie, neporovnateľne viac na ňom zarábajú majitelia módnych značiek. Lacné oblečenie prináša vykorisťovanie pracovníkov a zlé pracovné podmienky, utrpenie množstva zvierat, hromadenie odpadu na skládkach a vo voľnej prírode, únik škodlivín do prostredia, či produkciu skleníkových plynov spojených s klimatickou zmenou. Je teda načase tento biznis zmeniť a spraviť ho udržateľnejší.

Dokument je určený všetkým, ktorí si chcú spraviť ucelený prehľad o súčasných problémoch a potenciálnych riešeniach v textilnom a odevnom priemysle vo svete aj na Slovensku.

Publikácia je súčasťou projektu Coherent Europe for Sustainable Development podporeného z prostriedkov EuropeAid a Koherentná Európa pre trvalo udržateľný rozvoj: Podpora politík, ktoré prinesú zmenu podporeného z prostriedkov SlovakAid. Zostavila a vydala ju Ambrela – Platforma rozvojových organizácií a Inštitút cirkulárnej ekonomiky.

Kancel bez koša

Posted on by Tatiana

Cieľom projektu „Kancel bez koša“ je zníženie negatívneho dosahu na životné prostredie formou správneho triedenia a predchádzania vzniku odpadov v práci, hlavne v kancelárskom prostredí.

V kancelárii mnohí z nás strávia až tretinu života. Preto je dôležité, aby sme sa zamýšľali nad dôsledkami nášho každodenného fungovania aj v tomto prostredí. Ideálne by bolo netvoriť v kancelárii žiaden odpad, a teda nemať žiadne koše. Vieme, že v súčasnom svete je to možno utópia, no každá zmena k lepšiemu sa počíta!

  • Pilótny projekt “Kancel bez koša” prebehol v spoločnosti CURAPROX v roku 2017. 
  • Neskôr tento koncept prebral pod záštitu INCIEN a začal pretvárať aj kancelárie iných firiem, organizácií a inštitúcií na Kancle bez koša. Medzi dôležitých absolventov, ktorým sme Kancel bez koša ušili na mieru patrí napríklad  Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva v Bratislave, Kancelária prezidentky Slovenskej republiky, spoločností Corwin a  Berlin Brands Group Slovensko, 365 Banka. Princípy pre menej odpadu dodržiavame aj v našom sídle, nadačnej vile Búdka 22, kde pracuje komunita ľudí, ktorým úprimne záleží na životnom prostredí. 
  • Na jeseň 2019 sme s finančnou podporou zo Zeleného vzdelávacieho fondu v rámci Kanclu bez koša odštartovali sériu workshopov. Počas nich sme vyškolili ambasádorov pre menej odpadu zo 16 vybraných firiem, inštitúcií a organizácií. Tí mali za úlohu vzdelávať svojich kolegov a zavádzať zmeny vo svojom pracovnom prostredí. V rámci tohto projektu vznikol aj manuál k projektu a tiež pracovné zošity, ktoré poskytujeme ďalším organizáciám po absolvovaní kurzu s našou organizáciou. Partnermi tohto projektu sú: zelený vzdelávací fond, Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská agentúra životného prostredia
  • Koncept Kancel bez koša rozvíjame aj naďalej s ďalšími organizáciami. Projekt sa posúva do ďalších fáz merania celkového dopadu na životné prostredie. 

Bioplasty alebo koniec konvenčným plastom, november 2019

Posted on by Tatiana

Snahou autorov bolo zosumarizovať dostupné informácie a údaje k problematike bioplastov vo svete, v EÚ a na Slovensku. Štúdia sa dotýka problémov konvenčných plastov, bioplastov ako riešenia týchto problémov, ich úžitkových vlastností či relevantnej legislatívy ako aj ich uplatnenia na trhu, nakladania s nimi či celkovými výhodami a nevýhodami týchto materiálov. Analyzuje spracovateľské kapacity na spracovanie odpadov z bioplastov na území SR ako aj návrhy na efektívne nastavený systém od výroby po spracovanie odpadov z bioplastov.

Štúdia bola vypracovaná za podpory Nadačného fondu TESCO a poskytnutá Ministerstvu životného prostredia, ako odborný podklad k vypracovaniu strategických dokumentov SR. Spoluautorom štúdie je profesor Pavol Alexy, STU.

Interreg Slovakia-Hungary

Posted on by Tatiana

Projekt „Kruh obehového hospodárstva“ priniesol do škôl tému obehového hospodárstva (cirkulárnej ekonomiky).

Regionálna rozvojová agentúra Komárno, Inštitút cirkulárnej ekonomiky a Európske zoskupenie územnej spolupráce Rába – Duna – Vág sú tri organizácie, ktoré sa spojili v spoločnom vzdelávacom projekte „Kruh obehového hospodárstva“. Cieľom tohto projektu bolo predstaviť podstatu obehového hospodárstva (cirkulárnej ekonomiky) v školách na Slovensku a v Maďarsku.  Projekt sa realizoval v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Maďarsko a bol financovaný z ERDF a štátneho rozpočtu SR. Na projekte sa začalo pracovať v septembri 2017 a ukončený bol v októbri 2019.

Čo je obehové hospodárstvo (cirkulárna ekonomika) a prečo je dôležité o tom učiť nové generácie?

Od priemyselnej revolúcie sa ekonomiky rozvíjali podľa rastového modelu „vyťaž – vyrob – spotrebuj – zneškodni“. Ide o lineárny model, ktorý je založený na predpoklade, že prírodné zdroje sú bohaté, dostupné, ľahko vyťažiteľné a ich zneškodnenie je lacné. Dnes už vieme, že situácia sa za posledné roky výrazne zmenila, že to už nie je pravda a niečo sa musí zmeniť.

Obehové hospodárstvo (cirkulárna ekonomika) a jej podstata sú založené na princípe, v rámci ktorého sú všetky produktové a materiálové toky zapojené do svojho cyklu tak, že po použití sa stanú opätovne zdrojmi pre nové produkty a služby. To znamená, že odpad, ako taký už nebude viac existovať.

Systémy obehového hospodárstva udržiavajú pridanú hodnotu vo výrobkoch čo najdlhšie. Udržiavajú zdroje v hospodárstve aj potom, ako výrobok dosiahol koniec svojej životnosti a to tak, že ich možno znovu a znovu produktívne využiť, čím sa tvorí ďalšia hodnota.

Čo školám priniesol projekt “Kruh obehového hospodárstva”?

Projekt „Kruh obehového hospodárstva“ priniesol tieto princípy do škôl, oboznámil s nimi nastupujúce generácie a ukázal im ako fungujú praktické riešenia v každodennom živote. Cieľom bolo ukázať túto systémovú zmenu žiakom nielen v teoretickej forme, ale zaviesť čo najviac princípov obehového hospodárstva do praxe a každodenného života školy, jej žiakov a učiteľov. Zásadným a viditeľným krokom bolo zníženie množstva zmesového komunálneho odpadu (ZKO) zavedením triedeného zberu a kompostovania na školách. Projekt zároveň zahŕňa spoluprácu študentov zo Slovenskej republiky a Maďarska. Výsledkom sú tzv. ‘Cirkulárne školy’.

Do projektu sa zapojilo 46 stredných a základných škôl. Z toho 26 na Slovensku (Bratislavský, Trnavský, Nitriansky kraj) a 20 v Maďarsku.

Osvetové aktivity predstavovali prednášky, workshopy, prípadne semináre na témy: Odpadové hospodárstvo – Odpad zdrojom, Nakladanie s biologicky rozložiteľným odpadom – Kompostovanie, Obnoviteľné zdroje energie, Vodné hospodárstvo, Doprava, Odevný priemysel, Zelené budovy – Trvalo udržateľné stavby.

Súčasťou projektu boli tematické podujatia, ktorých sa vždy zúčastnila akčná skupina žiakov zo slovenskej školy a akčná skupina žiakov z maďarskej školy za účelom výmeny názorov a skúseností. Jednalo sa o exkurzie (napr.: spaľovňa, kompostáreň, zberný dvor, recyklačná linka a pod.)

Pedagógovia boli zapojení do vzdelávacieho procesu, zúčastnili sa prednášok a všetkých sprievodných aktivít. Cieľom bolo aby téma obehového hospodárstva mohla byť integrovaná do výučbového procesu a fungovania školy aj po ukončení projektu.Každá škola dostala metodickú príručku a edukačné pomôcky pre výučbu, ktorá takto bude môcť prebiehať aj po ukončení projektu. Takýmto spôsobom sa umožní pokračovanie projektu aj po jeho oficiálnom ukončení.

Praktickú stránku projektu predstavuje zavedenie triedeného zberu a kompostovania na školách, ako aj ďalšie riešenia, ktoré vyplynuli priamo počas priebehu projektu od samotných žiakov (spôsob dopravy do školy, spôsob balenia desiaty, spôsob obliekania, nakupovania a.i.).

Každá škola bola na záver hodnotená z hľadiska pochopenia princípov obehového hospodárstva, ich aplikovania v praxi a zníženia množstva ZKO. Po ukončení projektu dostala každá škola certifikát s označením „cirkulárna škola“.

www.skhu.eu

www.sk-hu.eu

www.circularschools.eu

V rámci tohto projektu sme niektoré služby zabezpečovali externe, preto v zmysle príručky zverejňujeme zmluvy s dodávateľmi:

1. Catering v rámci tlačovej konferencie:

2. Zabezpečenie verejného obstarávania dodávateľov:

3. Dodanie košov a záhradných kompostérov do škôl:

4. Dodanie elektrických kompostérov do škôl v rámci projektu:

5. Doprava pre študentov na tematické podujatia

6. Catering v rámci tematických podujatí

7. Tlač materiálov

8. Dodanie USB kľúčov

Kruh obehového hospodárstva

Posted on by Tatiana

Projekt sa realizoval v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Maďarsko a bol financovaný z ERDF a štátneho rozpočtu SR. Na projekte sa začalo pracovať v septembri 2017 a ukončený bol v októbri 2019. Cieľom tohto projektu bolo predstaviť podstatu obehového hospodárstva (cirkulárnej ekonomiky) v školách na Slovensku a v Maďarsku.