Autor Tatiana

Brožúra o cirkulárnej ekonomike na Slovensku v roku 2016

Veľmi často sme sa stretávali s otázkami, čo je vlastne cirkulárna ekonomika a ako vieme jej princípy aplikovať v praxi už dnes aj na Slovensku. Preto sme sa rozhodli zostaviť brožúru o tom, aké riešenia sú na Slovensku dostupné v roku 2017.

Čo si o súčasných nástrojoch cirklárnej ekonomiky myslia, sme sa pýtali aj Ministerstva životného prostredia SRSlovenskej agentúry životného prostrediaAdvokátskej kancelárie Dvořák Hager&Partners a Business Leaders Fóra.

Nech sa páči, celú brožúru si môžete stiahnuť tu: CE BROZURA_2017

Audiovizuálny fond

Audiovizuálny priemysel nesie so sebou rovnako značnú negatívnu ekologickú stopu rovnako ako iné druhy priemyslu, ľudskej aktivity. Významná je tvorba odpadov ako aj využívanie energetických zdrojov.

Slovenská filmová agentúra ako organizačná súčasť Audiovizuálneho fondu v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky pripravili  výzvu, ktorá reaguje na potrebu vytvoriť platformu pre informovanie, vzdelávanie a podporu slovenských profesionálov pri hľadaní trvalo udržateľných riešení v produkcii audiovizuálnych diel.

Cieľom spolupráce je posilniť tak jeho zodpovednosť v oblasti ochrany životného prostredia.

Výstupom spolupráce je aj  ZELENÝ MANUÁL –  vytvorený za účelom pomôcť a podporiť nezávislých producentov a ich produkčné tímy v snahe o zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie v rámci ich audiovizuálnej tvorby. Manuál obsahuje súbor odporúčaní zameraných na základné oblasti vo filmovej produkcii.

Partnerom projektu je Audiovizuálny fond.

Cirkulárny pohár

Jednorázové plasty tvoria nezanedbateľnú časť odpadu, ktorá končí na skládkach a aj vo voľnej prírode. Oba prípady sú environmentálnym problémom súčasnosti.

Cieľom projektu CIRKULÁRNY POHÁR je vytvorenie “closed loop” systému pohárov, ktoré sú opakovane použiteľné a biologicky rozložiteľné.

Pohár NUATAN CUP je vyrobený z materiálu, Nonoilen, ktorý je výsledkom dlhodobej spolupráce Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave a komerčnej spoločnosti PANARA s.r.o. 

Nonoilen (Non oil – bez ropy).  Ide o  bioplast, ktorý je unikátny tým, že je vyrobený z obnoviteľných materiálov a 100 % biodegradovateľný.

Poháre sú schopné biologického rozkladu formou kompostovania do dvoch mesiacov bez zvyškových mikroplastov. Jeho výnimočnosť spočíva v možnosti opakovaného využívania a  v jeho odolnosti voči vysokej teplote – až 100 stupňov Celzia. Preto sú poháre vyrobené vhodné aj na horúce nápoje a umývanie v umývačkách riadu.

Ako je projekt realizovaný?

  • Nechali sme vyrobiť jedinečných 1000 ks opakovane použiteľných pohárov s z materiálu Nonoilen, ktoré bude INCIEN poskytovať malým a stredným podujatiam na používanie počas ich priebehu
  • Vytvorili sme manuál pre podujatia, ktorým INCIEN bude poskytovať poháre 
  • Súčasťou projektu je zber dát o efektívnosti daného systému a materiálu. Informácie a dáta budú ďalej poskytované spoločnosti Panara, ako výrobcovi ako aj STU, Oddeleniu plastov, kaučuku a vlákien  na ÚPSP FCHPT

 Projekt vznikol za podpory Nadačného fondu TESCO.

Nadacny-fond-Tesco-INCIEN

EPS – Incien

PROJEKT SPOLUPRÁCE INCIEN A ZDRUŽENIA VÝROBCOV EXPANDOVANÉHO POLYSTYRÉNU (EPS)

Slovenské Združenie EPS SR ako súčasť medzinárodného združenia EUMEPS v rámci Stratégie pre plasty si zadalo odvážny dobrovoľný recyklačný cieľ, že v roku 2025 podiel recyklácie na Slovensku dosiahne viac ako 50% a to v oblasti obalového expandovaného polystyrénu, ako aj stavebného.

Súčasťou plnenia ambiciózneho cieľa bolo vytvorenie spolupráce s neziskovou organizáciou Inštitút cirkulárnej ekonomiky. Cieľom spolupráce bolo:

  • analyzovať stav informácií ohľadne celého materiálového toku, od výroby po vznik odpadu z EPS
  • získať dáta o EPS, ako množstvo vyrobeného tak aj zrecyklovaného materiálu a potenciál splnenia cieľa obehovosti na slovenskom trhu
  • navrhnúť riešenia ako dosiahnuť plnenie týchto cieľov a začať efektívne spoluprácu na jej riešení

Trash tours

Cieľom tejto aktivity je previesť odbornú verejnosť praxou a naopak – verejnosti ukázať zákulisia odpadového hospodárstva.

Takouto formou aktívnej účasti na tzv. ceste odpadu/vybraného materiálu/suroviny, sa účastníci zúčastnia aktívnej diskusie s profesionálmi, technológmi a pracovníkmi na vybraných prevádzkach. Vzniká tak výnimočné spojenie verejnej správy, odborníkov alebo aj verejnosti, ktorá tvorí zákony a usmernenia s praxou, pre ktorú sú zákony tvorené.

Október 2019 WHAT CITY? – Mesto bez odpadu – exkurzia

Spolu so zahraničnými expertmi na cirkulárnu ekonomiku sme v rámci podujatia What City? pre verejnosť vytvorili dve prehliadkové trasy po bratislavských miestach, kde “končí odpad”: spaľovňa odpadu, čistiareň odpadových vôd, komunitných kompostárňach alebo zbernom dvore. Súčasťou exkurzie bola aj prezentácia bratislavskej Cirkulárnej ekonomiky (link). Zachytáva infraštruktúru odpadového hospodárstva a miesta, ktoré fungujú na princípoch cirkularity, zdieľanej ekonomiky a zero waste.

December 2019 – ODKLON OD SKLÁDKOVANIA PROSTREDNÍCTVOM VÝROBY TAP (tuhé alternatívne palivo) CESTA ODPADU K ENERGETICKÉMU ZHODNOTENIU

Energetické zhodnotenie odpadov je v rámci hierarchie odpadov medzi recykláciou a skládkovaním. Táto téma sa v súčasnosti dostáva stále viac do popredia. Nesie však so sebou veľa otáznikov, ktoré si kladie odborná verejnosť, štátne inštitúcie a verejná správa. Prvá zo série odborných zážitkových TRASH TOURS bola zameraná na tému: „Odklon od skládkovania prostredníctvom výroby TAP – Energetické zhodnocovanie odpadov“. V rámci exkurzie boli navštívené miesta:

  • Návšteva skládky Združenia obcí horného žitného ostrova v Čukárskej Pake, príklad dotrieďovania odpadu 
  • Prehliadka závodu na spracovanie odpadu a výrobu TAP, ecorec Slovensko s.r.o.
  • Zhodnocovanie odpadu v cementárni CRH Slovensko a.s., Rohožník 

Exkurzia bola organizovaná pre odborníkov v oblasti odpadového hospodárstva a posudzovania vplyvov na životné prostredie z Ministerstva životného prostredia SR. 

What city?

Odborný Workshop WhatCity? Mesto bez odpadu sa týkal systémových zmien v nakladaní so zdrojmi a odpadmi v mestách a obciach. Tento workshop vznikol ako reakcia na situáciu na Slovennku, kde viac ako polovica odpadov končí na skládkach a stále ako krajina zaostávame v plnení cieľov recyklácie.  Cieľom workshopu bolo reflektovať veľké témy klimatickej zmeny, cirkulárnej ekonomiky a rozvoja miest v mierke, v rámci ktorej je možné ich riešiť. Hovorili sme o obehovej (cirkulárnej) ekonomike na úrovni samospráv, o tom, ako môžu samosprávy využiť odpady ako zdroje materiálov, a ako prepojiť v tomto spoločnom cieli mestské podniky a dodávateľov služieb. Workshop bol určený pre zástupcov samospráv, miest, obcí, VÚC, mestských podnikov i odbornú verejnosť.

V rámci workshopu boli predstavené praktické príklady:

  •     Cirkulárny sken mesta Praha, jeho výstupy a implikácie
  •     Úspešné prepojenie mestských podnikov v meste Maribor, ktoré vytvorilo uzavreté cyklymateriálov a energií
  •     (Takmer) Zero Waste mesto Ľubľana, ktoré v minulosti väčšinu odpadov skládkovalo 
  •     Centrá opätovného použitia vo Viedni,, ktoré sú kľúčovým nástrojom na predchádzanie vzniku odpadov
  •     Vizualizácie procesov holandskými expertami tak, aby slúžili všetkým stakeholderom a pomáhali rozvájať mesto smerom k obehovému hospodárstvu.
  •     Odborníci z oblasti financií predstavia možnosti financovania cirkulárnych riešení na úrovni miest a obcí (zástupcovia Slovenskej sporiteľne a Operačného programu kvalita životného prostredia).

Súčasťou podujatia bola organizovaná aj exkurzia na miesta, kde končí odpad v Bratislave. Súčasťou podujatia bola aj prezentácia bratislavskej Cirkulárnej ekonomiky (link). Zachytáva infraštruktúru odpadového hospodárstva a miesta, ktoré fungujú na princípoch cirkularity, zdieľanej ekonomiky a zero waste.

Toto podujatie sme organizovali v spolupráci s občianskym združením Punkt a Ministerstvom životného prostredia.

Festivaly (bez odpadov)

Od roku 2011 organizuje o.z. Punkt v Bratislave populárne podujatie Dobrý trh, ktoré navštevujú tisícky ľudí.

Dobrý trh oživuje mestský verejný priestor, otvára ulice a dvory pre ľudí, vytvára miesto pre stretnutia a zážitky. Podporuje malovýrobcov a kvalitné domáce produkty, ale aj produkty rozmanitých kultúr a etník, ktoré sú súčasťou našej spoločnosti. 

V rámci Dobrého trhu sa organizátori snažia o redukciu odpadu: predchádzajú jeho vzniku, poctivo triedia a používajú len kompostovateľné riady. Dobrý trh je prvým festivalom na Slovensku, ktorý uplatňuje stratégiu Zero Waste (ZW).

V spolupráci s INCIEN vytvorilo združenie Punkt zero waste metodiku aj pre ostatné podobné podujatia, ktoré vďaka nej dosiahnu výrazný pokles zbytočného komunálneho odpadu.

Festivaly a iné podujatia by mali konať zodpovedne a hovoriť o dôležitých témach. Predchádzanie vzniku odpadov je spoločenská téma, ktorá sa týka úplne každého bez rozdielu a mala by malo byť bežnou súčasťou podujatí.  Dobrému trhu či Festivalu Pohoda sa podarilo výrazne zredukovať komunálny odpad (zo 70% na 10%), ale aj priniesť osvetu medzi svojich návštevníkov. 

Cieľom odborných workshopov Festival bez odpadu je šíriť myšlienky Zero Waste i medzi ďalších organizátorov verejných podujatí na celom Slovensku, a povzbudiť ich, aby na svojich podujatiach začali produkovať menej odpadov.

Na odbornom workshope zdieľame naše skúsenosti, rozprávať o rôznych štádiách prípravy a realizácie podujatia na báze ZW a riešení možných prekážok.

Miesta preč

Projekt „Miesta preč“ mapuje miesta na Slovensku, kde odpad končí alebo dostáva druhú šancu. https://www.miestaprec.sk

 

Na Slovensku sa každoročne vyprodukuje viac ako 12 milióny ton odpadu a z toho je 2,3 milióna ton komunálneho odpadu.

Za tvorbu odpadu neprijímame zodpovednosť, náš vzťah s odpadom končí, keď ho vyhodíme do smetného koša. Odpad nám z prahu nášho domova zberová spoločnosť odvezie na miesto, ktoré už bežne nevidíme. Odpad, ktorý doma vyhodíme v našom ponímaní odíde niekam „preč“. Odpad však nezmizne niekam „preč“. Zberová spoločnosť ho pravdepodobne odvezie na skládku alebo na miesto, kde sa spracováva.

Viac ako polovica z neho končí na skládkach. Míňame prírodné zdroje, v mnohých prípadoch neobnoviteľné, aby sme vytvárali nové produkty, ich spotreba exponenciálne rastie a stále väčšina z nich skončí na skládke odpadov, kde sa bude rozkladať niekoľko stoviek až tisíc rokov. Odpady, ktoré neskončia na skládkach dostávajú novú šancu: končia ako palivo v cementárni, spaľovni alebo putujú na recykláciu do recyklačných závodov na Slovensku a v zahraničí.

 

Skládky, spaľovne, zberné dvory, recyklačné linky či čistiarne odpadových vôd v každodennom živote nevidíme, ale oni existujú. Ako však vyzerajú, sú naozaj tieto miesta neviditeľné a naozaj je jedno, kde náš odpad končí?

Rozhodli sme sa vám tieto miesta priblížiť pomocou projektu Miesta preč, ktorý hovorí o živote odpadu za kontajnerom, poukazuje na potrebu vnímať odpad, ako súčasť života a upozorňuje na jeho dopad.

 

Súčasťou projektu miesta preč je aj Cirkulárna mapa Bratislavy.

 

Viac o projekte sa dozviete na samostatnej stránke tohto projektu: https://www.miestaprec.sk

 

Cieľom je, aby si ako odborná, tak aj laická verejnosť zodpovedala otázku, či TO MÁ ZMYSEL? ÁNO VŽDY TO ZMYSEL MÁ!

 

Projekt realizuje Inštitút cirkulárnej ekonomiky, o.z.

Projekt vznikol vďaka podpore Nadačného fondu TESCO.

Nadacny-fond-Tesco-INCIEN

Projekt Eko Alarm

Spoločnosť CURADEN Slovakia s.r.o., zástupca značky CURAPROX spojila občianske združenia Živica, Priateľov Zeme – SPZ, Inštitút cirkulárnej ekonomiky a Nadáciu Ekopolis. Spoločne sme sa rozhodli venovať téme odpadov na slovenských školách mimoriadnu pozornosť. Materské, základné a stredné školy majú možnosť sa zapojiť sa do celoslovenského pilotného projektu Eko Alarm. Zmena myslenia u ľudí, musí začať od detí a mládeže. Už v mladom veku by mali získavať správny postoj k životnému prostrediu. V rámci tohto projektu INCIEN  realizuje mentoring a lektoring na vybraných školách.

Textilný a odevný priemysel: problémy a riešenia, 2020

Za posledné desaťročia sa radikálne zmenil charakter výroby oblečenia. S rozvojom textilného a odevného priemyslu sa úplne zmenil aj prístup spoločnosti k odievaniu. Pár desiatok rokov dozadu chodili ľudia nakupovať oblečenie raz za sezónu, no neskôr prišla zmena v podobe takzvanej fast fashion – rýchlej módy. Módny priemysel so sebou priniesol radu negatív a stal sa z neho špinavý a krutý priemysel. Síce prináša mnohým ľuďom živobytie, neporovnateľne viac na ňom zarábajú majitelia módnych značiek. Lacné oblečenie prináša vykorisťovanie pracovníkov a zlé pracovné podmienky, utrpenie množstva zvierat, hromadenie odpadu na skládkach a vo voľnej prírode, únik škodlivín do prostredia, či produkciu skleníkových plynov spojených s klimatickou zmenou. Je teda načase tento biznis zmeniť a spraviť ho udržateľnejší.

Dokument je určený všetkým, ktorí si chcú spraviť ucelený prehľad o súčasných problémoch a potenciálnych riešeniach v textilnom a odevnom priemysle vo svete aj na Slovensku.

Publikácia je súčasťou projektu Coherent Europe for Sustainable Development podporeného z prostriedkov EuropeAid a Koherentná Európa pre trvalo udržateľný rozvoj: Podpora politík, ktoré prinesú zmenu podporeného z prostriedkov SlovakAid. Zostavila a vydala ju Ambrela – Platforma rozvojových organizácií a Inštitút cirkulárnej ekonomiky.