Autor Martin Gajdoš

Circularity Gap Report 2024 titulka

CIRCULARITY GAP REPORT 2024

Napriek tomu, že cirkulárna ekonomika sa stala veľkou a diskutovanou témou, globálna cirkularita akosi stále nerastie. Za ostatných 5 rokov sa počet diskusií a článkov venovaných tejto téme takmer strojnásobil, čo odráža zvýšené povedomie a záujem o cirkularitu. Avšak prevažná väčšina vyťažených materiálov, ktoré vstupujú do hospodárstva, sú stále prvotné a podiel druhotných materiálov neustále klesá. A my vieme, že zdroje našej planéty nie sú nevyčerpateľné. Čo na to Cirkularity Gap Report?

Čo je Circularity Gap Report?

Circularity Gap Report (CGR) je iniciatíva, ktorá verejnosť informuje o tom, ako sme na tom v oblasti obehového hospodárstva a zdôrazňuje naliehavú potrebu prechodu naň. Jej cieľom je posilniť kľúčové rozhodovacie orgány vo vláde aj v podnikoch, aby koordinovali opatrenia na urýchlenie tohto prechodu. CGR tím meria súčasný stav obehového hospodárstva a spája zainteresované strany z podnikov, vlád, akademickej obce a mimovládnych organizácií, aby na základe najnovších vedeckých poznatkov vniesli a vyhodnotili naše zistenia o stave prechodu.

Každý rok vydáva správu, v ktorej zhrnie náš aktuálny stav obehového hospodárstva. Čo priniesla najnovšia?

Chybný model

Kľúčové globálne systémy vyvíjajú najväčší tlak na kľúčové systémy našej planéty, a tak vlastne prekračujeme bezpečné hranice šiestich planetárnych hraníc. Tieto systémy sú však životne dôležité pre uspokojovanie potrieb ľudí. Cirkularity Gap Report 2024 sa pozerá na ich možnú transformáciu.

📉 globálna cirkularita bola v roku 2018 na úrovni 9,1 %

📉 o päť rokov neskôr v roku 2023 klesla na 7,2 %

CGR tak hovorí jasne: Treba sa posunúť od teórie k praxi a ku konkrétnym krokom a aktivitám. 

Aktuálny model je chybný zo 4 hlavných dôvodov:

(1) Zem nemôže vydržať nekonečný rast materiálnej spotreby. Moderné hospodárstvo založené na lineárnych postupoch spôsobilo exponenciálny rast materiálnej spotreby, znečistenia a tvorby odpadu.

(2) Rozdelenie zdrojov a hnacie sily vplyvov na životné prostredie sú čoraz nerovnomernejšie. Národy s vysokými príjmami sú zodpovedné za väčšinu emisií, rovnako ako bohatí ľudia.

Aj toto je obsah, ktorý  prinášame odberateľom nášho newslettra. Dostávate každý mesiac  do svojich schránok zhrnutie tých najhorúcejších info zo sveta cirkulárnej ekonomiky aj vy. Prihláste sa ➤  

(3) Nerovnomerné rozdelenie bohatstva a materiálov nesmierne zaťažuje zemské systémy a destabilizuje spoločnosť. Prehlbovaním nerovnosti, podnecovaním politických nepokojov a zvyšovaním sociálneho napätia vedú modely výroby a spotreby globálneho hospodárstva k sociálnym nepokojom, vojnám a masovej migrácii. Klimatický kolaps to len zhoršuje tým, že ďalej obmedzuje prístup k zdrojom a zmenšuje plochu obývateľnej pôdy na Zemi.

(4) Pokračujúce zrýchľovanie materiálnej spotreby už neprináša blahobyt a želaný pokrok. Mnohé krajiny s vysokými príjmami sa nachádzajú v bode nasýtenia: ide o jedinečné obdobie v histórii, keď zvyšovanie materiálnej spotreby už neprináša zaručený nárast ľudského blahobytu. Bohatšie štáty sveta už nemôžu používať pokrok ako zámienku pre neobmedzenú materiálnu spotrebu.

Potrebujeme nový hospodársky model pre 21. storočie: taký, ktorý maximalizuje prínos pre ľudí a minimalizuje tlak na systémy podpory života na planéte.

Ohýbanie krivky: podpora blahobytu ľudí pomocou inteligentného používania materiálov

Spoločenské potreby, ako je bývanie, výživa, mobilita a vyrábaný tovar, môžeme uspokojiť o 30 % menej materiálmi, ktoré používame v súčasnosti, čím zvrátime prekročenie piatich planetárnych hraníc.

📌  ŠTYRI DÔLEŽITÉ GLOBÁLNE SYSTÉMY

Štyri globálne systémy – potraviny, zastavané prostredie, vyrobený tovar a mobilita – vyvíjajú najväčší tlak na kľúčové systémy Zeme, čím prekračujú bezpečné hranice šiestich planetárnych hraníc. Aké riešenia navrhuje Gap Circularity Report?

Potravinový systém

Potraviny sú kľúčovou hnacou silou prekročenia mnohých planetár-nych hraníc. Aha, za čo všetko je potravinový systém zodpovedný:

Circularity Gap Report - potravinový systém graf

Na väčšine týchto vplyvov sa podieľa živočíšna výroba, obhospodárovanie pôdy a potravinový odpad. 

Aké sú riešenia pre potravinový systém?

Čo Circularity Gap Report navrhuje 4 kľúčové riešenia. Niektoré z nich možno nakoniec ani neprekvapia:  

  1. Dať prednosť zdravým a sýtejším potravinám s nižším vplyvom na životné prostredie
  2. Rozšíriť regeneratívne poľnohospodárstvo zabezpečujúce recirkuláciu živín a zachytávanie uhlíka
  3. Uprednostnenie miestneho, sezónneho a ekologického poľnohospodárstva
  4. Ukončiť plytvanie potravín, ktorému sa dá predísť prostredníctvom lepšieho riadenia dopravy a skladovania, väčšieho množstva chladiacich zariadení a inteligentného plánovania a technológií na urovni spotrebiteľov a stravovacích služieb

Technicky produkujeme dostatok potravín, 800 miliónov ľudí stále žije v hlade.

Zastavané prostredie

Asi nie je náročné domyslieť si, že zastavané prostredie zahŕňa domy, budovy a cesty, ktoré používame na cestu z bodu A do bodu B. A hoci mestá zaberajú len 3 % celkovej rozlohy zemegule, ťažba nerastných surovín používaných na výrobu stavebných materiálov je zodpovedná za štvrtinu celosvetovej produkcie.

A čo viac – výstavba, používanie budov a ich demolácia sú zodpovedné za viac ako
pätinu globálnych emisií dusíka a viac ako polovicu atmosférického aerosólu.

všeobecne ŤAŽBA MATERIÁLU SA KAŽDOROČNE ZVYŠUJE (1)

Aké sú riešenia pre zastavané prostredie?

Circularity Gap Report ponúka opäť 4 kľúčové riešenia:

  1. Využiť existujúce materiály na maximum opätovným využitím, zmenou účelu, modernizáciou a renováciou.
  2. Byť čo naúčinnejší z hľadiska spotreby energie.
  3. Využívať druhotné materiály, prípadne pri využití stavebných a demolačných výstupov zabezpečiť, aby sa čo najviac zrecyklovalo.
  4. Uprednostniť obehové materiály a prístupy.

Vyrobené výrobky

Tento globálny systém zodpovedá za približne tretinu globálnych emisií skleníkových plynov a za približne 5 % globálnej spotreby sladkej vody a pôdy. 

Aké sú riešenia pre vyrobené výrobky?

Už asi nikoho neprekvapí, že Circularity Gap Report navrhuje 4 kľúčové riešenia:

  1. Hlavný prúd priemyselnej symbiózy a efektívnosti. Ide o dosiahnutie zlepšenia procesov, odklonenie od šrotu a zabezpečenia priemyselnej symbiózy.
  2. Predĺžiť životnosť strojov, zariadení a tovaru.
  3. Nakupovať iba to, čo je potrebné.
  4. Vyhýbať sa rýchlej móde.
4 dôležité globálne systémy a ich vplyv na planetáre hranice
4 dôležité globálne systémy a ich vplyv na planetáre hranice

Rôzne krajiny, rôzne priority

Poznáte pojem Shift countries? Ide o krajiny, v ktorých žije približne štvrtina svetovej populácie, ale spotrebuje sa v nich viac ako tretina (34 %) surovín. Materiálová stopa je 4,6x vyššia ako v tzv. Build countries.

🇦🇺 🇪🇺 🇺🇸 🇯🇵 🇨🇦

Príkladom sú krajiny s vysokými príjmami na globálnom severe: Austrália, členské štáty EÚ, USA, UK, Japonska, Kanada. Sú to krajiny paradoxov:

Hoci je veľká časť ich infraštruktúry už vybudovaná, k prekračovaniu planetárnych hraníc stále výrazne prispievajú. A napriek tomu, že v nich žije menšina svetovej populácie, produkujú takmer polovicu globálnych emisií a spotrebujú najviac (na obyvateľa) zo všetkých materiálových skupín.

Aj toto je obsah, ktorý  prinášame odberateľom nášho newslettra. Dostávate každý mesiac  do svojich schránok zhrnutie tých najhorúcejších info zo sveta cirkulárnej ekonomiky aj vy. Prihláste sa ➤  

Aby tieto krajiny znížili svoju environmentálnu záťaž, musia sa zamerať na zníženie ťažby a spotreby materiálov. Na dosiahnutie cieľov sú najvplyvnejšie obehové riešenia v oblasti vyrobeného tovaru a zastavaného prostredia:

  1. Kupovať to, čo je potrebné a predĺžiť životnosť strojov, zariadení a tovaru.
  2. Čo najlepšie využiť to, čo už existuje a uprednostniť obehové materiály a prístupy.

Nadmerná spotreba v krajinách s vysokými príjmami je hlavnou hnacou silou prekročenia planéty a ekologického kolapsu.

Grow countries

Vedľa Shift countries stoja krajiny, v ktorých sa pestuje. Celosvetovo sa podieľajú 55 % na ťažbe surovín a 52 % na materiálovej stope, pričom v nich žije približne 37 % svetovej populácie.

🇨🇳 🇮🇩 🇧🇷 🇲🇽 🇪🇬 🇻🇳

Príkladom je Čína, Indonézia, Brazília, Mexiko, Egypt a Vietnam. Tieto krajiny sa podieľajú 50 % na zmene klímy, 62 % na dusíka, 60 % fosforu, 53 % spotreby sladkej vody a 42 % zmeny využívania pôdy. Mnohé sú a pravdepodobne aj zostanú kľúčovými výrobnými a priemyselnými centrami pre zvyšok sveta – a pre svoju vlastnú spotrebu. Napriek tomu si to vyžaduje zmenu, aby to bolo udržateľné z hľadiska životného prostredia a podporujúce a bezpečné pre pracovníkov.

GROW COUNTRIES

 

Na dosiahnutie cieľov sú najvplyvnejšie obehové riešenia v rámci potravinového systému a vyrábaného tovaru:

  1. Rozšíriť regeneratívne poľnohospodárstvo a prejsť na miestne, sezónne a ekologické poľnohospodárstvo.
  2. Predĺžiť životnosť strojov, zariadení a tovaru a rozšíriť priemyselnú symbiózu a efektívnosť.

Build countries

Tieto krajiny spotrebujú 13 % celosvetovej materiálovej stopy, pričom v nich žije takmer 50 % obyvateľstva.

🇧🇩 🇪🇹 🇳🇬 🇵🇰

Príkladom sú krajiny ako Bangladéš, Etiópia, Nigéria a Pakistan. Tieto krajiny sa podieľajú 20 % na zmene využívania pôdy, 30 % na využívaní sladkej vody, 23 % na emisiách fosforu do pôdy a 11 % na emisiách dusíka.

build countries - graf

Keďže tieto krajiny majú vo všeobecnosti problém uspokojiť základné potreby v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, ich hlavným cieľom je zlepšiť životnú úroveň, čo si vyžaduje zvýšené využívanie materiálov.

Na dosiahnutie cieľov sú najvplyvnejšie obehové riešenia v rámci potravinového systému a zastavaného prostredia:

  1. Rozšíriť regeneratívne poľnohospodárstvo a na prvé miesto postaviť zdravšie a sýte potraviny, nakoľko sú ekonomiky týchto štátov založené na poľnohospodárstve.
  2. Uprednostňovať obehové materiály a prístupy a opätovne využívať odpad z dôvodu najmä urbanizácie.

Circularity Gap Report - Shift Countries (1)

Cirkularita v Shift countries

Pozrime sa, čo nám odporúčajú odborníci z Circularity Gap Report:

Systém #1: Vybudovanie cirkulárneho zastavaného prostredia

V týchto krajinách je vybudovaná väčšina budov a infraštrukúry. V cirkulárnej budúcnosti sa budovy namiesto búrania opätovne využívajú, renovujú a modernizujú, čím sa využije menej materiálov a využívajú sa obehové materiály (obnoviteľné, druhotné a z miestnych zdrojov) spolu s cirkulárnymi dizajnami (odlahčovanie materiálov, biomikikry…).

Pri nových stavbách sú budovy navrhnuté tak, aby sa dali opravovať a dekonštruovať a boli nízkoenergetické. Medzi kľúčové prvky realizácie tejto vízie patria:

VYTVORENIE ROVNAKÝCH PODMIENOK V OBLASTI POLITIKY

🗹 odmeňovanie účastníkov trhu cez regulačné signály a ekonomické stimuly (napr.  motivačné odmeny)

🗹 zaviesť prísne predpisy, ktoré uprednostňujú renováciu, modernizáciu, adaptívne použitie, recykláciu a opätovné použitie (napr. zavedenie pokút za skládkovanie a spaľovanie odpadu)

🗹 vypracovanie certifikátov a záruk pre druhotné materiály s cieľom potvrdiť ich bezpečnosť a kvalitu

🗹 zavedenie noriem a kritérií pre obehovosť v rámci verejného obstarávania a územného plánovania

🗹 zavádzanie inovatívnych modelov vlastníctva pozemkov (komunitné pozemkové fondy) na zabezpečenie cenovo dostupného bývania

SPRÁVNE NASTAVENIE EKONOMIKY

🗹 finančne stimulovať obehovú výstavbu cez znižovanie daní, daňové úľavy, zníženie poistného, dotácie a granty, zelené dlhopisy alebo pôžičky s nízkym úrokom

🗹 podpora transparentnosti, spolupráce medzi zainteresovanými stranami a zavedenie spoločného jazyka definovaného v nástrojoch ako EÚ taxonómia, CSRD alebo nariadenie o zverejnené informácií o udržateľnom financovaní, čo umožňuje lepšiu informovanosť investorov a podporuje inovácie

🗹 revízia účtovníctva a predpisov na lepšie ocenenie budov, využitie odpadu ako zdroja a uznanie dlhodobých vplyvov. To zahŕňa aj presnejšie odpisovanie jednotlivých komponentov, keďže budovy starnú nerovnomerne.

BUDOVANIE OBEHOVÝCH ODBORNÝCH ZNALOSTÍ A ZRUČNOSTÍ

🗹 riešiť nedostatok pracovných miest cez lepšie mzdy, pracovné podmienky a zvýšené bezpečnosti

🗹 podporiť rozvoj obehových zručností začlenením obehového hospodárstva do učebných osnov

🗹 zlepšiť validáciu, uznávanie zručností a kvalifikáciu migrujúcich a neformálnejších pracovníkov cez nástroje ako sú pasy zručností

Systém #2: Pokročilá obehová výroba

V cirkulárnej budúcnosti je konzum minulosťou, spotreba je nízka a životný štýl sa vyznačujúe kvalitou nie kvantitou a spotrebou. Spotrebovaný tovar je vyrobaný tak, aby vydržal, prípadne aby sa dal opraviť a modernizovať a sú zavedené systémy spätného odberu a je zavedené mnoho iného ako vzdelávanie. Kľúčom k realizácii tejto vízie sú:

VYTVORENIE ROVNAKÝCH PODMIENOK V OBLASTI POLITIKY

🗹 posilniť právne predpisy o práve na opravu a rozšírenej zospovednosti výrobcu, ktoré vyžadujú aby vyrobcovia postkytovali náhradné diely, nástroje a návody na opravu

🗹 stanoviť normy pre materiálovú účinnosť a životnosť výrobkov s cieľom predĺžiť životnosť výrobkov

SPRÁVNE NASTAVENIE EKONOMIKY

🗹 stimulovať zmeny orientované na dopyt cez vytvorenie environmentálneho “skóre” pre všetky výrobky, ktoré by sa uvádzalo na etiketách a zároveň zákaz reklamy na tovary s veľkým vplyvom na životné prostredie

🗹 uplatňovať progresívnejšie zdaňovanie a vyššie dane z dedičstva a majetku s cieľom obmedziť nadmernú majetkovú a príjmovú nerovnosť a znížiť nadmernú spotrebu luxusného tovaru

🗹 poskytnúť spotrebiteľom finančné stimuly, ako sú bonusové šeky alebo znížená či nulová daň na opravárenské služby a repasovaný tovar

BUDOVANIE OBEHOVÝCH ODBORNÝCH ZNALOSTÍ A ZRUČNOSTÍ

🗹 investovať do fondov spravodlivého prechodu a využívať ich na investície do rozvoja zručností, vzdelávania a odbornej prípravy

🗹 zaviesť záruky zamestnania a preskúmať možnosť skrátenia štandardného pracovného týždňa, aby sa postupne prerušil cyklus „pracovať a míňať“ a podporila sa menej materialistická, vzťahovejšia a participatívnejšia spoločnosť

🗹 vyvíjať kampane na zvyšovanie povedomia s cieľom prekonať kultúrne bariéry v oblasti obehového životného štýlu

Cirkularita v Grow countries

Aj tu rozlišujeme dva systémy a v každom z nich tri oblasti:

Systém #1: Rozvíjať obehový potravinový systém

V cirkulárnej budúcnosti by tieto krajiny mohli byť šampiónmi regeneratívneho poľnohospodárstva so širokou škálou rastlinnej potravy a zníženou úrovňou priemyselne chovaných hodpodárskych zvierat.

Zároveň mestské a vidiecke komunity uprednostňujú miestnu, sezónnu a ekologickú stravu, čím by sa znížili potravinové straty a emisie. Medzi kľúčové prvky realizácie tejto vízie patria:

VYTVORENIE ROVNAKÝCH PODMIENOK V OBLASTI POLITIKY

🗹 zavedenie stimulov prispobené pre spotrebiteľov, ktorí by zvolili zdravé a udržateľné potraviny cez dane z potravín, povinné normy verejného obstarávania pre miestne, ekologické alebo rastlinné potraviny

🗹 zákaz predaja reklamy na určité potraviny s vysokým vplyvom a zaviesť povinnosť nahlasovania potravinového odpadu ako aj zavedenie povinných právnych požiadaviek na prísne ciele znižovania odpadu a prechádzania ich vzniku

🗹 označovanie potravín informáciami o ich environmentálnom a sociálnom vplyve a posilniť vzdelávanie a povedomie cez informačné kampane

🗹 vytvoriť regulačné prostredie, ktoré by podporovalo transparentnosť

🗹 finančné inštitúcie môžu presúvať kapitál do spoločností zaoberajúcich sa regeneratívnym poľnohospodárstvom, alternatívnymi bielkovinami a recykláciou potravinového odpadu

SPRÁVNE NASTAVENIE EKONOMIKY

🗹 zabezpečiť skutočnú cenu udržateľných potravín, aby boli produkty regeneratívneho a udržateľného poľnohospodárstva konkurencieschopné a atraktívne ako aj podpora cez priame dotácie

🗹 podporiť zavádzanie agroekologických a regeneračných postupov cez účinné schvaľovacie procesy, certifikácie a označovanie atď.

BUDOVANIE OBEHOVÝCH ODBORNÝCH ZNALOSTÍ A ZRUČNOSTÍ

🗹 vytvoriť fondy spravodlivého prechodu ako poskytnutie poľnohospodárskych nástrojov a vedomostí potrebných na transformáciu fariem cez prechodné platby na zníženie averzie voči riziku a cez nižšie úrokové sadzby či poistné produkty

Systém #2: Pokročilá obehová výroba

V cirkulárnej budúcnosti sa navrhujú výrobky odolné a modulárne, čím sa vytvoria pracovné príležitosti od dizajnérov špecializujúcich sa na udržateľné materiály až po technikov vyškolených v oblasti opráv a repasovania výrobkov.

Táto budúcnosť zahŕňa aj transparentný domáci i medzinárodný obchodný ekosystém, ktorý uprednostňuje výmenu udržateľných výrobkov.

VYTVORENIE ROVNAKÝCH PODMIENOK V OBLASTI POLITIKY

🗹 zavedenie politických opatrení a technologických požiadaviek, ktoré presadzujú verejné zákazy a obmedzenia znečisťovania alebo zavedenie právnych predpisov pre ambicióznejšie systémy OZV

🗹 vytvoriť ekonomické stimuly vhodným zdanením výroby a obchodu s materiálovo a uhlíkovo náročnou výrobou a zavedením dotácií na podporu energeticky účinnej výroby a vhodného stanovenia cien spoločných zdrojov

🗹 začlenenie klastrov a ekologických priemyselných parkov a centier do národných politických rámcov, ako sú rozvojové plány a národné priemyselné stratégie, s cieľom podporiť priemyselnú symbiózu a dekarbonizáciu

🗹 investovanie do vývoja a zavádzanie technológií cez investičné fondy, granty a podpory výskumu

SPRÁVNE NASTAVENIE EKONOMIKY

🗹 vypracovanie politík pre zavedenie čistejších technológií cez výnimky z duševného vlastníctva pre technológie uľahčujúce hĺbkovú elektrifikáciu a obehové hospodárstvo, najmä v ťažko dekarbonizovatelných sektoroch ako výroba ocele a cementu

🗹 zabezpečiť, aby investície zahŕňali sociálne požiadavky uskutočňované na základe spoľahlivých sociálno-ekonomických ukazovateľov

BUDOVANIE OBEHOVÝCH ODBORNÝCH ZNALOSTÍ A ZRUČNOSTÍ

🗹 investovať do programov rozvoja zručností s osobitným zameraním na pracovníkov ohrozených prechodom cez rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie

🗹 zaviesť systémy na identifikáciu a predvídanie potrieb zručností a mapovanie potrieb zručností v celom hodnotovom reťazci a to na základe podrobnej analýzy vznikajúcich požiadaviek na ekologické zručnosti

🗹 podporovať výmeny medzi inštitúciami odborného vzdelávania a prípravy a priemyslom
🗹 podporovať dialóg a partnerstvo pri plánovaní, navrhovaní a realizácii národných a sektorových politík pre spravodlivý prechod

Cirkularita v Build countries

Už to určite poznáte:

Systém #1: Rozvíjať obehový potravinový systém

V cirkulárnej budúcnosti sú v potravinovom systéme regeneračné postupy normou – pestovanie krycích plodín, agrolesníctvo a holistické pasenie sa uplatňujú vo veľkom meradle s cieľom vyživovať pôdu, zachytávať uhlík a zvyšovať biodiverzitu.

Poľnohospodári majú prístup k najmodernejším technológiám a vysokokvalitným
vstupom, ako aj k znalostiam. Všetky obaly sú opakovane použiteľné a kompostovateľné, čo pomáha znižovať množstvo odpadu v celom hodnotovom reťazci.

Nevyhnutný odpad z biomasy – napríklad prebytočné potraviny a zvyšky plodín –
sa minimalizuje zhodnocovaním. Medzi kľúčové prvky realizácie tejto vízie patria:

VYTVORENIE ROVNAKÝCH PODMIENOK V OBLASTI POLITIKY

🗹 realizácia odpustenia dlhu a spravodlivý prístup na kapitálové trhy pre rozvojové krajiny cez výmeny dlhu za prírodu a investovaním do zelených dlhopisov a klimatických fondov, čo by im umožnilo mobilizovať kapitál do regeneratívneho
poľnohospodárstva, prírodných riešení a infraštruktúry.

🗹 zavedenie účinných, stabilných a transparentných regulačných a obchodných rámcov

🗹 zabezpečenie práv na pôdu a politiky držby pôdy s cieľom chrániť drobných poľnohospodárov pred zábermi pôdy, právne uznanie zvykových práv na pôdu a/alebo ponuka dlhodobých prenájmov

🗹 stanovenie konkrétnych politických cieľov pre pôdu, vodu a biodiverzitu s cieľom stanoviť kam majú v budúcnosti ísť investície 

🗹 podporovať poľnohospodárske družstvá podporou a financovaním modelov agregátorov, v ktorých centrálny subjekt konsoliduje produkciu drobných poľnohospodárov a poskytuje služby, ako napríklad prístup k financiám a technickej pomoci

🗹 aktualizovať normy s cieľom pomôcť pri vytváraní nových trhov, ktoré umožňujú obehové postupy

SPRÁVNE NASTAVENIE EKONOMIKY

🗹 úvery poľnohospodárom a vlastníkom pôdy, ktorí sa venujú regeneratívnemu poľnohospodárstvu, za obnovu a správu ekosystémov

🗹 znížiť riziko prechodu pre malých poľnohospodárov, ktorí majú zásadný nedostatok zdrojov zvýšením ich prístupu k finančným a k poistným službám, ako sú granty, mikrofinancovanie a záruky za pôžičky pre malých poľnohospodárov

BUDOVANIE OBEHOVÝCH ODBORNÝCH ZNALOSTÍ A ZRUČNOSTÍ

🗹 uľahčiť prechod z neformálneho do formálneho hospodárstva cez vytvorenie priaznivého prostredia pre formalizáciu podnikov

🗹 podporiť prenos vedomostí, odbornú prípravu a komplexné programy rozvoja zručností s cieľom zhodnotiť zručnosti pracovníkov a najmä pomôcť ženám pri vstupe na trh práce

🗹 podporiť holistický program rozvoja zručností a odbornej prípravy cez participatívne metódy

🗹 zriadiť služby súvisiace so zamestnanosťou ako napríklad služby orientácie na trhu práce a sprostredkovateľské služby, môžu poskytovať miestne relevantné informácie o pracovných príležitostiach v poľnohospodárstve

🗹 uznávať neformálne naučené a praktizované regeneračné prístupy vo formálnom vzdelávaní, konkrétne v odbornom vzdelávaní

🗹 zaviesť financovanie iniciatív na rozvoj zručností, ktoré si vyžadujú koordináciu súkromného aj verejného financovania s cieľom podporiť inovácie a odbornú prípravu

Systém #2: Budovanie obehového zastavaného prostredia

V cirkulárnej budúcnosti sú mestá s kompaktnými štvrťami, kvalitnou verejnou dopravou a čistým ovzduším. Budovy sa postavia z miestnych, udržateľných materiálov s dôrazom na minimalizáciu odpadu a maximálnu životnosť. Integrované
systémy a zelené strechy zabezpečia energetickú a vodnú efektívnosť.

Po skončení životnosti sa budovy rozoberú a materiály sa znovu použijú. Pracovníci v stavebníctve budú spravodlivo odmeňovaní a vybavení potrebnými zručnosťami. Investície do kruhovej infraštruktúry povedú k prosperite a ochrane životného prostredia pre všetkých. Medzi kľúčové prvky realizácie tejto vízie patria:

VYTVORENIE ROVNAKÝCH PODMIENOK V OBLASTI POLITIKY

🗹 zavedenie miestnych stavebných predpisov a stanovenie prísnejších noriem pre budovy šetrné ku klíme

🗹 využitie obehové verejné obstarávanie na podporu tradičných, obehových stavebných techník a materiálov, ako aj dopytu po obehových zručnostiach

🗹 identifikovať dominantné regionálne toky odpadu a ponúknuť usmernenia o bezpečnej a účinnej integrácii odpadu do stavebníctva jeho premenou na stavebné materiály

🗹 zabezpečiť, aby predpisy uprednostňovali obehové postupy. ako sú opravy, renovácia, modernizácia a údržba

SPRÁVNE NASTAVENIE EKONOMIKY

🗹 využiť rozvojové fondy na priamu podporu oddelení mestského plánovania cez financovanie programov budovania kapacít a plánov obehového rozvoja miest

🗹 poskytnúť cenovo dostupný prístup ku kapitálu a technológiám s cieľom pomôcť rozšíriť praktické riešenia, ako sú napríklad plastové pieskové tehly

BUDOVANIE OBEHOVÝCH ODBORNÝCH ZNALOSTÍ A ZRUČNOSTÍ

🗹 zaviesť a financovať programy odbornej prípravy a kurzy technického a odborného vzdelávania a prípravy

🗹 navrhnúť, revidovať a aktualizovať učebné osnovy

🗹 zabezpečiť účasť komunity zapojením miestnych pracovníkov a podnikov do rozhodovania o stavebných projektoch

Aj toto je obsah, ktorý  prinášame odberateľom nášho newslettra. Dostávate každý mesiac  do svojich schránok zhrnutie tých najhorúcejších info zo sveta cirkulárnej ekonomiky aj vy. Prihláste sa ➤  

Hlasovanie v Európskom parlamente o Nariadení o obaloch a odpadoch z obalov

Hlasovanie v Európskom parlamente o Nariadení o obaloch a odpadoch z obalov

22. novembra 2023 Európsky parlament na plenárnom zasadnutí prerokoval a odhlasoval správu o PPWR (Packaging and Packaging Waste Regulation). Europoslanci si odhlasovali rokovaciu pozíciu k Smernici o obaloch a odpadoch z obalov. Čo priniesol výsledok hlasovania a prečo bol pre mnohých sklamaním?

Výsledok hlasovania bol pre mnohých veľkým sklamaním: text bol značne pozmenený oproti pôvodnému návrhu, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o predchádzaní vzniku odpadu a opätovnom použití. Ale prešli aj niektoré pozitívne návrhy. Nižšie uvádzame zhrnutie hlavných výsledkov:

Predchádzanie vzniku odpadu

Pôvodný cieľ bol dosiahnuť zníženie množstva odpadu z obalov o 5 % do roku 2030, o 10 % do roku 2035 a o 15 % do roku 2040. Európsky parlament pridal nové, ambicióznejšie ustanovenia pre plastový odpad: 10 % do roku 2030, 15 % do roku 2035 a 20 % do roku 2035. Východiskovým rokom je rok 2018.

Zoznam nepotrebných obalov, ktoré sa majú obmedziť, sa výrazne skrátil. Nebudú zakázané nepotrebné jednorazové obaly na zeleninu a ovocie, jednorazové taniere a poháre z reštaurácií na stolovanie a jednorazové vrecká. V zozname zostali len miniatúrne hotelové obaly (fľaše od šampónov) a zmršťovacie obaly na kufre, ktoré sa používajú na letiskách.

Opätovné použitie

Po tom, čo už výbor ENVI odstránil ciele týkajúce takeaway obalov na potraviny a nápoje, sa rozsah cieľov týkajúcich sa opätovného použitia ešte viac zúžil a boli vypustené najvýznamnejšie ustanovenia. Schválený však bol návrh, aby:

Hospodárske subjekty vrátane online platforiem, ktoré prvýkrát sprístupňujú na trhu veľké domáce spotrebiče uvedené v bode 1 prílohy II k smernici 2012/19/EÚ na území členského štátu:

(a) zabezpečia, aby od 1. januára 2030 bolo 50 % týchto výrobkov sprístupnených v opakovane použiteľných prepravných obaloch v rámci systému opakovaného použitia

(b) sa zameria na zabezpečenie toho, aby od 1. januára 2040 bolo 90 % týchto výrobkov sprístupnených v opakovane použiteľných prepravných obaloch v rámci systému na opakované použitie

Ciele opätovného použitia nealkoholických (20 % v roku 2030 a 35 % v roku 2040) a alkoholických (10 % v roku 2030 a 25 % v roku 2040) nápojov zostali rovnaké, avšak obaly na víno, liehoviny a mlieko boli z rozsahu pôsobnosti vyňaté a ciele možno dosiahnuť aj iba umožnením ich opätovného plnenia.

Na celý článok 26 o cieľoch opätovného použitia sa vzťahuje široká škála výnimiek, ktorá sa vzťahuje na všetky odvetvia: ak členské štáty dosiahnu aspoň 85 % mieru zberu konkrétneho materiálu alebo ju plánujú dosiahnuť do dvoch rokov, nemusia plniť ciele opätovného použitia.

Aj toto je obsah, ktorý  prinášame odberateľom nášho newslettra. Dostávate každý mesiac  do svojich schránok zhrnutie tých najhorúcejších info zo sveta cirkulárnej ekonomiky aj vy. Prihláste sa ➤  

Zálohový systém obalov (Deposit Return System – DRS)

Všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa snažili, aby bol DRS dobrovoľný, boli zamietnuté, čo je pozitívne. Pri rokovaniach v rámci trialógu však dúfame v lepšie znenie, ktoré nepovedie k oslabeniu implementácie (alebo k jej nedostatočnej implementácii) systému DRS v celej Európe, ani nevytvorí zmätok medzi členskými štátmi, výrobcami a prevádzkovateľmi.

Recyklácia obalov a obsah recyklátu

Kombinácia biologického a recyklovaného obsahu v obaloch je nejasnou otázkou, keďže boli prijaté dva protichodné pozmeňujúce návrhy. Ak to zostane tak, ako je to teraz, pozícia Parlamentu je v tomto bode naozaj slabá a v nasledujúcom kroku bude kladený tlak na Radu EÚ, aby sa tohto miešania zbavila. Schválené boli:

  • Cieľ recyklovaného obsahu pre obaly citlivé na kontakt s potravinami na rok 2030 z 10 % na 7,5 % a na rok 2040 na 25 %.
  • Cieľ recyklovaného obsahu pre ostatné plastové obaly na rok 2030 je 35 % a na rok 2040 je 65 %.
  • Metodika výpočtu a overovania percentuálneho podielu recyklovaného obsahu bude stanovená v delegovanom akte Komisie EÚ do 31. decembra 2026.
  • Všetky obaly budú musieť byť od roku 2030 recyklovateľné v súlade s kritériami pre dizajn pre recykláciu, ktoré stanoví Komisia EÚ najneskôr 1. januára 2027.

💡 Príklad: 2030 – obaly sa nepovažujú za recyklovateľné, (recyklovateľnosť nižšia ako 70 % (3 roky po uverejnení kritérií pre návrh na recykláciu).

💡 Čo bude znamenať vysokokvalitná recyklácia? Vysokokvalitná recyklácia je akákoľvek operácia zhodnocovania, ktorá zabezpečuje, že sa počas tejto operácie zhodnocovania zachováva alebo zhodnocuje odlišná kvalita zozbieraného a vytriedeného odpadu, takže výsledné recyklované materiály sú dostatočne kvalitné na to, aby nahradili primárne suroviny.

💡 Otázka kreditného systému bola zamietnutá veľkou väčšinou, čo znamená, že obchodovanie s plastovým kreditom nebude možné.

Zdravie a chemické látky

Požiadavky na chemické látky v obaloch s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi poslancov Európskeho parlamentu vylepšili veľmi slabý návrh Komisie – zámerné používanie PFAS a BPA v obaloch potravín bude zakázané (18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia).

Triedený zber a triedenie zmesového odpadu

Triedenie odpadu, ktorý sa nezbiera oddelene, s cieľom zhodnotiť recyklovateľné obaly je pre členské štáty dobrovoľné. Na druhej strane musia splniť cieľ 90 % triedeného zberu obalov.

Ako hlasovali Slovenskí Europoslanci?

Za hlasovali Vladimír Bilčík (Demokrati, EPP) a europoslanci za Obnovme Európu Martin Hojsík (PS), Lucia Ďuriš Nicholsonová a nový europoslanec Jozef Mihál, ktorý nastúpil ako náhradník za Michala Šimečku. Hlasovania sa zdržal Michal Wiezik (PS, RE), ktorý síce víta snahu nastaviť pravidlá pre spracovanie odpadu aj dôraz na predchádzanie jeho vzniku, avšak vidí „riziká v masívnom nahrádzaní plastových obalov alternatívami na báze biomasy“.

Aké sú ďalšie kroky po schválení pozmeňujúcich návrhov?

  • Prijatie všeobecného prístupu členskými štátmi v decembri 2023
  • Inštitúcie EÚ potom budú musieť v rámci trialógu dosiahnuť dohodu o finálnom znení PPWR pred voľbami do Európskeho parlamentu na jar 2024.

Finálne znenie Smernice o obaloch tak očakávame na jar 2024.

peer2peer web cover

Odpad sa nás týka. Všetkých.

Je pre nás veľmi dôležité, aby mali naše projekty reálny prínos. Snažíme sa preto postaviť ich na konkrétnych potrebách, ktoré v spoločnosti vnímame a zároveň využívať osvedčené princípy. Jedným z nich je #peer2peer vzdelávanie. Tento školský rok ho realizujeme na školách južného Slovenska.

Odpad sa nás týka. Všetkých. Aj detí na základných a stredných školách. Práve na ne sme sa rozhodli zamerať pozornosť v projekte rovesníckeho vzdelávania. Jeho princíp spočíva v tom, že žiaci vzdelávajú svojich spolužiakov v konkrétnej téme – v tomto prípade je ňou odpad, jeho triedenie, základy cirkulárnej ekonomiky aj spôsoby, ako mu predchádzať.

My vystupujeme v úlohe mentorov. Žiačkám a žiakom sme predali spolu s vedomosťami aj návod, ako ich posunúť ďalej svojim spolužiakom. 

Našim cieľom je nielen vzdelávať, ale aj podporiť tvorivosť a inovatívnosť, kritické myslenie, riešenie problémov, rozhodovanie, komunikáciu a tímovú prácu. To je výhodou rovesníckeho vzdelávania.

V rámci tohto projektu sme vyškolili žiakov (a učiteľov) z 8 škôl z Dunajskej stredy, Gabčíkova a Horných Salíb. Boli sme milo prekvapené, aké vedomosti a aktívny prístup mali.

Prečo je rovesnícke vzdelávanie super?

Základný princíp spočíva v tom, že žiaci v konkrétnej téme sami vzdelávajú svojich spolužiakov. Vďaka tomu, že sa s nimi môžu stotožniť, sú často viac akceptovaní než dospelí lektori. Obe strany rozvíjajú svoje vedomosti, postoje a zručnosti pre 21. storočie:

✓ tvorivosť a inovatívnosť
✓ kritické myslenie
✓ riešenie problémov a rozhodovanie
✓ komunikáciu, tímovú prácu
✓ digitálnu a mediálnu gramotnosť
✓ organizačné zručnosti

To im umožňuje byť zodpovední za seba a ostatných a vytvárať priestor, kde sa môžu cítiť dobre, bezpečne a rešpektovane.

Rovesnícke vzdelávanie realizujeme vďaka finančnej podpore Stredoeurópskej nadácie a v spolupráci so združením Kukkonia.

 

 

Klimatická kuchyňa INCIEN titulný obrázok

Klimatická kuchyňa

Ľudstvo dnes čelí jednej z najväčších existenčných hrozieb v celej svojej histórii. Nadmerne vysoké množstvá skleníkových plynov v atmosfére narúšajú rovnováhu planéty. Dlhšie obdobia sucha na jednom mieste, viac nárazových dažďov na druhom mieste, zvyšujúce sa priemerné teploty či viac lesných požiarov sú len špičkou roztápajúceho sa ľadovca. Životné podmienky ľudí na Slovensku a po celom svete sú ohrozené.

Chceme ukázať, aký dosah majú naše každodenné rozhodnutia – napríklad tie, z čoho budeme variť. Občas stačí len mierne zmeniť postup a dopad môže byť veľký. Aký veľký? A ako variť nízkouhlíkovo bez toho, aby sme sa pripravili o chuťový zážitok? To sme zisťovali spolu s špičkovým šéfkuchárom!

Kto je Michal Kordoš?

Ako mladý stážoval v známej kodanskej reštaurácii Noma. Dnes organizuje charitatívne večere a varí prezidentom, kráľom a svojim klientom. Michal Kordoš je kuchár, ktorému záleží na kvalite potravín a ich minimálnom dopade na životné prostredie. V našom spoločnom projekte Klimatická kuchyňa Michal s ďalšími slovenskými šéfkuchármi ukazujú, ako môžeme prispieť k riešeniu klimatickej zmeny prostredníctvom jedla.

Nech sa páči, výsledok:

Vedeli ste, že?

🍴 Potravinový systém, ktorý zahŕňa všetko od pestovania plodín, cez spracovanie potravín, prepravu až po predaj a prípravu jedál, do veľkej miery prispieva ku klimatickej zmene. Podľa aktuálnych výpočtov je zodpovedný za produkciu 25 až 34% (resp. 1/4 až 1/3) všetkých ľudských emisií. (Poore & Nemecek, 2018; Crippa et al., 2021)

🍴 Najväčšiu časť emisií potravinového systému produkuje výroba živočíšnych potravín. Analýzy hovoria o tom, že práve tie sú zodpovedné za 56-58% emisií tohto systému, pričom ľudstvu dávajú iba 37% z celkového prijatého proteínu. Sú v tom započítané emisie metánu z trávenia dobytka, narábania s hnojom, manažmentu pastvín, emisie rybárskych lodí, emisie z výroby potravy pre poľnohospodárske zvieratá, ako aj z premeny pôdy na priestor pre zvieratá (napr. odlesňovanie, aby sa na mieste lesa mohol pásť dobytok alebo pestovať krmivo pre dobytok). (Poore & Nemecek, 2018)

🍴 Lietadlo má najvyššie emisie na kilometer. Letecká doprava potravín má suverénne najvyššie emisie skleníkových plynov na kilometer. „Letecké ovocie“ je preto veľmi neekologické (Webber & Matthews, 2008).

🍴 Lode prepravia celosvetovo najviac kilometrov. Najviac kilometrov precestujú potraviny po vode, cca o polovicu menej po ceste, cca tretinu z toho vlakom a minimum letecky (Poore & Nemecek, 2018).

🍴 Autá vyprodukujú celkovo najviac emisií. 84% skleníkových plynov z transportu potravín tvorí cestná doprava, 11% lodná, 3% vlaková a 2% letecká (Webber & Matthews, 2008).

🍴 Potravinový odpad a potravinové straty tvoria cca 16 % emisií skleníkových plynov potravinového systému. Zatiaľ nevieme, do akej miery je možné nevytvárať potravinový odpad a teda koľko presne sa dá z týchto 16 % emisií reálne ušetriť. No jednu vec už vieme – kto ho tvorí. Častá predstava je, že väčšinu odpadu tvoria farmári – napr. tým, že zahadzujú krivé mrkvy a podobne, ale nie je to tak. Prieskum Eurostatu z roku 2020 hovorí, že potravinový odpad v EÚ tvoria najmä domácnosti (55 %) a až ďaleko po nich nasledujú spracovatelia (18 %), Horeca (9 %), výrobcovia (11 %) a nakoniec veľko- a maloobchodníci (7 %).

🍴 Podľa meta analýzy Poore & Nemecek (2018) je efektívnou možnosťou, ako znížiť emisie potravinového systému, nahradiť v našich jedálničkoch živočíšne potraviny rastlinnými – kde sa dá a kde to dáva zmysel. Pre porovnanie, ak by sme chceli získať 100 g proteínu z rastlinných potravín, potrebujeme zabrať značne menej pôdy a vyprodukujeme značne menej skleníkových plynov, ako keď získavame 100 g proteínu zo živočíšnych potravín.

🍴 S niektorými druhmi mäsa sú spojené nižšie emisie. Vo všeobecnosti, spomedzi mäsa, produkuje na 100g proteínu najvyššie emisie hovädzie a jahňacie mäso, najmä kvôli produkcii metánu. Násobne lepšie sú na tom bravčové mäso, ryby a hydina. Avšak, 100g proteínu vieme získať aj zo strukovín či orechov, za produkcie iba zlomku emisií živočíšnych potravín. (Poore & Nemecek, 2018) 

Projekt realizujeme vďaka podpore z Nadácie Tesco Slovensko. Ďakujeme.

Udržateľnosť v mestách Slovenska - titulný obrázok

Udržateľnosť v mestách Slovenska

Udržateľnosť je definovaná ako uspokojovanie potrieb súčasnosti bez toho, aby sa ohrozovala schopnosť uspokojovať potreby budúcich generácií. Súčasný systém však môžeme oprávnene považovať za neudržateľný.

A to environmentálne, sociálne aj ekonomicky. Prechod z lineárnych modelov ekonomík na obehové, resp. cirkulárne, je jedným z dôležitým krokov na ceste k udržateľnejšiemu fungovaniu. Cirkularita sama osebe však ešte neznamená, že náš systém bude udržateľný. Cirkularita a udržateľnosť musia navzájom spolupracovať. Nevyhnutný prechod na obehové, resp. cirkulárne fungovanie, ako aj implementovanie ďalších prvkov a predpokladov udržateľnosti si vyžaduje spoluprácu všetkých zainteresovaných strán a stakeholderov. A práve úloha samospráv je nesmierne dôležitá.

Pevne veríme, že táto publikácia, pripravená aj v spolupráci s Úniou miest Slovenska, bude pre vás pridanou hodnotou a pomôže vám ľahšie zavádzať princípy udržateľnosti a cirkulárnej ekonomiky ako jedného z jej nástrojov pre fungovanie samospráv. Na ceste k udržateľnosti môžu mestá sprevádzať rôzne výzvy. Niektoré väčšie, no nie neprekonateľné, a iné, s ktorými sa dá vyrovnať omnoho ľahšie a flexibilnejšie. Prechod na udržateľné fungovanie však bude prínosom a niečím, čo je v kontexte klimatickej zmeny absolútne nevyhnutné.

 

Staňte sa jedným z dobrých príkladov, ktoré inšpirujú iných!

Ďakujeme Únii miest Slovenska za partnerskú i obsahovú podporu a komunikáciu s mestami pri príprave tejto publikácie. Táto publikácia vznikla vďaka finančnej podpore Nadácie TESCO.

Nadácia Tesco - logo
únia miest slovenska logo
Udržateľné poľnohospodárstvo na Slovensku cover

Udržateľné poľnohospodárstvo na Slovensku

Pôda je kľúčovým prvkom ekosystémov, a teda prináša benefity nielen pre poľnohospodárov, ale aj pre občanov. Zdravie pôdy je z toho dôvodu potrebné udržiavať na vysokej úrovni, resp. ho zvyšovať, ak ide o degradovanú pôdu. Medzi časté dôvody degradácie pôdy patria neudržateľné poľnohospodárske postupy. Cirkulárna ekonomika môže byť v tomto kontexte dôležitým nástrojom, pretože poľnohospodárom poskytuje riešenia smerujúce k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov, k minimalizácii odpadu a strát a k zhodnocovaniu odpadu. Poľnohospodári však čelia viacerým výzvam súvisiacim s implementáciou nových postupov, ktoré si vyžadujú čas, značné úsilie a nové investície.

Tento report sa pozerá hlbšie do problematiky zdravia pôdy a jej sledovania, pričom naše zistenia by sa dali zhrnúť do týchto bodov:

  1. Kvantifikovať zdravie pôdy pomocou konkrétnych ukazovateľov zdravia pôdy je kľúčové. 
  2. Zlepšovanie a udržiavanie zdravia slovenskej pôdy je téma, ktorá si vyžaduje zapojenie všetkých relevantných stakeholderov. 
  3. Efektívne pouniverzitné vzdelávanie poľnohospodárov je dôležité pre rozšírenie vnímania dôležitosti témy zdravia pôdy, prezentáciu benefitov zdravej pôdy a pomoc s implementáciou postupov, ktoré zvyšujú zdravie pôdy.

Degradácia pôdy je jedným z najpálčivejších problémov súčasného poľnohospodárstva, a preto je nevyhnutné venovať zlepšovaniu a udržiavaniu zdravia slovenskej pôdy náležitú pozornosť. Prišiel čas na to, aby sme zdravie pôdy začali brať vážne a tému uchopili komplexne – iba tak sa efektívne dostaneme k dlhodobo udržateľným výsledkom, z ktorých budú profitovať všetci občania Slovenskej republiky, poľnohospodári aj životné prostredie.

Táto publikácia vznikla vďaka podpore Nadačného fondu Metro pri Nadácii Pontis v rámci projektu Zelené dilemy www.zelenedilemy.sk.

metro2
Nadácia Pontis logo
INCIEN: Princípy udržateľnosti a cirkulárnej ekonomiky aplikovateľné v divadle na Slovensku

Princípy udržateľnosti a cirkulárnej ekonomiky aplikovateľné v divadle na Slovensku

V kooperácii s Divadelným ústavom v Bratislave a v súčinnosti so slovenskými divadlami sme viac ako rok skúmali potenciál zavedenia princípov cirkulárnej ekonomiky a udržateľnosti do tvorivého procesu a prevádzky slovenských divadiel. Teraz – ako prví v stredoeurópskom regióne – ponúkame výsledok v podobe elektronickej publikácie, ktorá ponúka stratégie aj praktické tipy, ako v divadle znížiť environmentálne zaťaženie, posilniť environmentálnu zodpovednosť, aplikovať niektoré východiská obehového hospodárstva a túto snahu komunikovať.

Pre koho je brožúra vhodná?

  • všetky divadlá
  • tvorkyne a tvorcov, ktoré a ktorí hľadajú odpovede pre svoju prax
  • ľudí zodpovedných za výtvarnú tvár inscenácie
  • pracovníčky a pracovníkov technických zložiek, služieb a pod.
  • ochotníkov
  • kohokoľvek, kto organizuje kultúrne podujatia
  • veľké kamenné divadlá
  • malé pravidelne nesubvencované nezávislé divadlá
  • divadlá, ktoré nemajú vlastný priestor
INCIEN: Princípy udržateľnosti a cirkulárnej ekonomiky aplikovateľné v divadle na Slovensku
INCIEN: Princípy udržateľnosti a cirkulárnej ekonomiky aplikovateľné v divadle na Slovensku

Štruktúra

  1. jednoduché a rýchle tipy
  2. esenciálna tvorba a „život“ inscenácie
  3. prevádzka a administratíva v divadlách
  4. divadelná budova a vybavenie
  5. možnosti získania finančných zdrojov
  6. odkazy na organizácie, iniciatívy, weby
Akadémia udržateľného potravinového systému cover

Akadémia udržateľného potravinového systému

Bez jedla nie je život

Potravinový systém je otázkou nášho každodenného prežitia. Týka sa preto nás všetkých. Rozumieme však tejto téme dostatočne? S potravinovým reťazcom vás chceme zoznámiť nielen teoreticky, ale aj prakticky: budeme pracovať s pôdou. Pozrieme sa na farmu. Vypočujeme si prednášky. Budeme diskutovať. Ochutnáme prax. Potrebujeme, aby ľudia pochopili dôležitosť tejto témy. Potrebujeme vás.

O čom to bude?

Je pre nás dôležité prepojiť teóriu s praxou. 2 – dňová akadémia preto ponúka odborné a praktické informácie o potravinovom systéme, jeho prepojení s klimatickou zmenou a smerovanie EÚ a štátu v tejto oblasti. 

Program sme zostavili aj na základe viditeľného záujmu a nedostatku informácií v téme agro, ktoré sme identifikovali na úspešnom minuloročnom workshope v rámci projektu Zelené dilemy. Dozviete sa:

  • o klimatickej zmene, potravinovom systéme a ich prepojení
  • kam smeruje EÚ a Slovensko
  • aké riešenia máme k dispozícii
  • ako znižovať emisie na úrovni jednotlivých častí reťazca (výrobca, dopravca, spracovateľ, retail, gastro, spotrebiteľ)
  • v ktorých častiach (a pri ktorých procesoch) vznikajú skleníkové plyny, ako sa dajú merať
  • a mnoho ďalšieho

Čaká vás jeden deň teórie a druhý deň praxe. Dôležitou súčasťou je návšteva agrofarmy, kde si prakticky ukážeme všetko, čo sme si povedali v prvý deň.

Pre koho to bude?

Vybrali sme pre vás témy zamerané na znižovanie emisií na úrovni celého potravinového reťazca a na porozumenie tomu, kde a ako vznikajú skleníkové plyny. Vítaní sú preto zástupcovia tretieho sektora, médiá a ostatné časti potravinového systému, ktoré majú kontakt so spotrebiteľom.

Nebojte sa však prísť aj vtedy, ak o potravinovom systéme už poznatky máte! Veríme, že vám ich pomôžeme prehĺbiť a že využijete príležitosť zoznámiť sa so zaujímavými ľuďmi.

Kedy to bude?

Podujatie trvá 2 dni:

17.5.2023 – Nová Cvernovka (Bratislava) a 18. 5.2023 – Farma Agromačaj (Kráľová pri Senci)

Podujatie je bezplatné. Viac informácií dostanete po prihlásení. POZOR! Registrácia je otvorená len do 30.4. 12:00.

A prečo vlastne?

Potravinový systém prispieva k emisiám skleníkových plynov spôsobených ľudskou činnosťou do veľmi veľkej miery – podľa aktuálnych výpočtov je to niečo medzi 1/3 a 1/4 všetkých týchto emisií.

Patrí preto medzi sektory s mimoriadnym potenciálom na prechod na cirkulárnu ekonomiku. Na Slovensku sa na riadenie zdrojov, manažment surovín a nakladanie s pôdou viaže až 70% skleníkových emisií.

VÝROBA → SPRACOVANIE → TRANSPORT → PRÍPRAVA → ODPAD

Všetky aktivity súvisiace s potravinovým systémom sú jedným z najväčších zdrojov nami produkovaných skleníkových plynov. Preto je dôležité, aby sme sa tejto témy venovali a hľadali riešenia pre udržateľný potravinový systém.

Akadémiu udržateľného potravinového systému realizuje Inštitút cirkulárnej ekonomiky. Projekt financuje Nadačný fond METRO v Nadácii Pontis.

Uhlíkové kompenzácie - titulka

Kolobeh uhlíka a uhlíkové kompenzácie

Uhlíkové kompenzácie, po anglicky carbon offsets, sú dnes horúcou témou v privátnej aj štátnej sfére. Organizácie si kladú otázku, či a ako môžu emisie, ktoré svojou činnosťou produkujú, kompenzovať pomocou projektov sadenia lesov či zvyšovania uhlíka v pôde, ale aj napr. projektov zabraňujúcim odlesňovaniu.

V tejto štúdii sme sa preto pozreli na to:

  • ako vlastne funguje cyklus uhlíka
  • ako ho ľudská činnosť narušila
  • aké hlavné typy uhlíkových kompenzácií máme k dispozícii
  • a aké majú tieto jednotlivé typy projektov výhody a limitácie

Podporené Britským veľvyslanectvom v Bratislave.

LOGO - British Embassy Bratislava (1)

INCIEN_Kal nad zlato_titulka

Kal nad zlato – štúdia

Hľadali sme zlato, našli sme ho v kale.

Kal je zdrojom živín, ale rovnako obsahuje rôzne mikropolutanty. V štúdii sa dozviete o stave zhodnocovania kalov na Slovensku, ale aj o rozdielnych benefitoch a limitoch jednotlivých možností spracovania kalu.

Projekt je realizovaný s finančnou podporou Zeleného vzdelávacieho fondu formou dotácie z Environmentálneho fondu.

Zelený vzdelávací fond - logo
environmntálny fond logo
slovenská agentúra životného prostredia logo
Ministerstvo životného prostredia logo