15.-18. apríla 2024 sa konal World Circular Economy Forum (WCEF). Ide o najväčšie celosvetové podujatie v cirkulárnej ekonomike, kde sa predstavujú aktuálne výzvy, trendy, iniciatívy. Boli sme priamo na mieste inšpirovať sa novinkami. Vám sme priniesli kľúčové zistenie v oblasti aktuálnych tém v cirkulárnej ekonomike.
Diskusia o klimatickej zmene sa často zameriava najmä na emisie, niekedy dokonca iba na emisie (väčšinou z energetiky), avšak samotné prekročenie planetárnych hraníc je a bolo spôsobené hlavne ťažbou, využívaním materiálov, tvorbou odpadu, nárastom populácie. Materiálová stopa je tak nebezpečne prehliadaná.
Klimatická zmena v pomenovaní problémov je naliehavá. Ukázalo sa však, že s malým dopadom na reálnu zmenu. Je potrebné namieriť urgenciu na konkretizáciu aktivít a zamerať sa na materiálovú ekonomiku, alebo materiálový manažment. Tieto pojmy poznáme aj pod názvom cirkulárna ekonomika.
Materiály definujeme ako všetko, čo pochádza z našej zeme: biomasa, fosílne zdroje, kovy a minerály. Pozrime sa spolu na to, prečo je potrebné riešiť klimatickú krízu aj pomocou cirkulárnej ekonomiky, a to na základe najnovších a najčerstvejších zdrojov informácií pre agendu cirkulárnej ekonomiky a ekonomiky zdrojov – Global Resource Outlook 2024.
Súčasné fakty o klimatickej zmene
Dobre si pozrite tieto dáta:
🔥 Globálne emisie CO₂ sú ročne už v miliardách tonách.
🔥 Globálna teplota zemského povrchu je o 1,48°C vyššia ako pred industriálnou dobou.
🔥 Fosílne zdroje tvoria 7,1% celosvetového GDP.
🔥 Zvyšujú sa každoročné ekonomické straty kvôli klimatickej zmene (nárasty extrémneho počasia).
🔥 Dopyt po prírodných zdrojoch a ich spotreba sa v dôsledku intenzívneho rozvoja strojnásobil za posledných 50 rokov.
Všetky (!) tieto dáta predstavujú najvyššie hodnoty celého merania a sledovania týchto dát v histórii.
Ako vyriešiť klimatickú krízu?
V skratke možno povedať, že zmena klímy sa dá efektívne riešiť len kombináciou uhlíkového manažmentu a cirkulárnej ekonomiky, pričom kľúčom je komplexný prístup, ktorý zahŕňa riešenia tak na strane ponuky, ako aj dopytu.
- Riešenia na strane ponuky: napríklad manažment uhlíka v energetickom priemysle
- Riešenia na strane dopytu: cirkulárna ekonomika – pôda, voda a materiály.
Implementácia úspešných riešení v cirkulárnej ekonomike sa však neudeje mávnutím čarovného prútika. Zázrak by sa však predsa len zišiel. Potrebujeme totiž, aby obyvatelia našej planéty spolupracovali na vedeckej úrovni, v rámci ktorej budeme výzvy spojené s riešením klimatickej krízy vyhodnocovať, interpretovať a prioritizovať, nastavovať, merať, zverejňovať dáta (a podľa nich aj konať!) a v neposlednom rade sledovať naše výsledky a neustále sa zlepšovať. To však nie je všetko. Nevyhnuté je aj zapojenie podnikateľskej sféry. Skrátka, bby podnikatelia
- dobre rozumeli vlastnému biznisu
- definovali, aký jej ich presný vzťah so životným prostredím
- vedeli a definovali aké sú ich ciele
- vedeli a definovali, ako realizovať ciele
70% riešení v oblasti klimatickej krízy v European Green Deal budú implementovať samosprávy
Zdá sa vám to veľa? Niečo vám teraz o mestách prezradíme:
Celosvetovo každý deň pribudne do miest 1,5 miliónov obyvateľov. Tento nárast bude vyžadovať záber plochy na výstavbu nových obydlí v rozlohe 1,2 miliónov km². V súčasnosti žije približne 55 % svetovej populácie v mestských oblastiach, pričom sa očakáva, že tento podiel vzrastie do roku 2050 na cca 70 %. Zastavané územia sa čoraz viac stávajú ohniskami klimatických rizík. Celosvetovo zaberajú mestá približne 3 % zemského povrchu, no sú zodpovedné za 60 – 80 % svetovej spotreby energie a vyprodukujú až ¾ celosvetových emisií CO₂. Mestá, ako centrá hospodárskej činnosti a inovácií sú v prvej línii transformácie. Mestá sú zodpovedné až za 70 % emisií skleníkových plynov, dve tretiny celkového dopytu po energiách a 50 % odpadu.
💡 Kde nájsť informácie k tomu čo môžu mestá robiť? Náše tipy na niektoré príklady z praxe miest z rôznych štátov EÚ, kde sa podarilo implementovať rôzne cirkulárne riešenia: Circular Cities Declaration, ReLondon, Local Governments for Sustainability.
Behaviorálna stránka transformácie udržateľnosti
Najdôležitejšou motiváciou ľudí je to, čo robí ich okolie. Ukazuje sa, že ľudia sú náchylní napodobňovať správanie iných ľudí, najmä tých, ktorých rešpektujú alebo obdivujú. To znamená, že ak chceme, aby sa ľudia správali udržateľne, je dôležité, aby sme im dali pozitívne príklady, ktoré by mohli nasledovať.
💡 Chcete zistiť, akú máte uhlíkovú stopu ako jednotlivec a pomôcť celosvetovému projektu zozbierať, čo najviac dát v tejto oblasti? Otestujte sa! Najkomplexnejšia kalkulačka vám ponúkne aj kroky ako môžete svoju stopu znížiť.
Mestá skrátka musia zohrávať ústrednú úlohu pri zavádzaní riešení obehového hospodárstva s cieľom maximalizovať vplyv.
AI revolúcia
So zvýšeným záujmom o využívanie umelej inteligencie sa prirodzene otvára téma spotreby elektrickej energie. Populácia skrátka rastie a s ňou aj energetické potreby. Áno, možno by sa dali kompenzovať zefektívnením energetickej účinnosti. Otázka však je, či budú dostatočné oproti tomu, ako masívne porastie výkonnosť a objem dátových centier potrebným na pokročilé výpočty umelej inteligencie.
Spoločnosť Constellation Energy odhaduje, že revolúcia v oblasti umelej inteligencie by mohla v Spojených štátoch vyžadovať viac energie ako budúca flotila elektromobilov.
Je preto určite na mieste tvrdiť, že záujem o umelú inteigenciou môže z technického hľadiska prechod na bezemisnú, rsp. zníženú elekrifikáciu predĺžiť, sťažiť a zdražiť či dokonca úplne zmariť (o jej príležitostiach sme písali v jednom z našich facebookových postov).
Cirkulárna ekonomika je témou všade
Európsky kontinent je lídrom v téme cirkulárnej ekonomiky, ale zmena sa deje na všetkých kontinentoch. Európa pokročila hlavne v tvorbe regulatív a schválenia a implementácie Európskej zelenej dohody, ostatné kontinenty sa zameriavajú na vývoj nových technológií a startupov (napríklad v Afrike), v Ázii vznikajú preví cirkulárne mestá (napríklad na Taiwane) a v južnej Amerike sa zmeriavajú na reguláciu ťažby za zachovania prírodných zdorjov a práv obyvateľov pôvodných kmeňov (napríklad štáty, ktoré majú svoje územia v rámci Amazonského pralesa).
Klimatická kríza, znečistenie životného prostredia, nadmerná ťažba prírodných zdrojov, rastúca populácia, nárast emisií skleníkových plynov sú výzvami všetkých kontinentov, nielen európskeho.
