Kategória: Novinky

Odpad sa nás týka. Všetkých.

Posted on 28. novembra 202328. novembra 2023 by Martin Gajdoš

Je pre nás veľmi dôležité, aby mali naše projekty reálny prínos. Snažíme sa preto postaviť ich na konkrétnych potrebách, ktoré v spoločnosti vnímame a zároveň využívať osvedčené princípy. Jedným z nich je #peer2peer vzdelávanie. Tento školský rok ho realizujeme na školách južného Slovenska.

Odpad sa nás týka. Všetkých. Aj detí na základných a stredných školách. Práve na ne sme sa rozhodli zamerať pozornosť v projekte rovesníckeho vzdelávania. Jeho princíp spočíva v tom, že žiaci vzdelávajú svojich spolužiakov v konkrétnej téme – v tomto prípade je ňou odpad, jeho triedenie, základy cirkulárnej ekonomiky aj spôsoby, ako mu predchádzať.

My vystupujeme v úlohe mentorov. Žiačkám a žiakom sme predali spolu s vedomosťami aj návod, ako ich posunúť ďalej svojim spolužiakom.

Našim cieľom je nielen vzdelávať, ale aj podporiť tvorivosť a inovatívnosť, kritické myslenie, riešenie problémov, rozhodovanie, komunikáciu a tímovú prácu. To je výhodou rovesníckeho vzdelávania.

V rámci tohto projektu sme vyškolili žiakov (a učiteľov) z 8 škôl z Dunajskej stredy, Gabčíkova a Horných Salíb. Boli sme milo prekvapené, aké vedomosti a aktívny prístup mali.

Prečo je rovesnícke vzdelávanie super?

Základný princíp spočíva v tom, že žiaci v konkrétnej téme sami vzdelávajú svojich spolužiakov. Vďaka tomu, že sa s nimi môžu stotožniť, sú často viac akceptovaní než dospelí lektori. Obe strany rozvíjajú svoje vedomosti, postoje a zručnosti pre 21. storočie:

✓ tvorivosť a inovatívnosť
✓ kritické myslenie
✓ riešenie problémov a rozhodovanie
✓ komunikáciu, tímovú prácu
✓ digitálnu a mediálnu gramotnosť
✓ organizačné zručnosti

To im umožňuje byť zodpovední za seba a ostatných a vytvárať priestor, kde sa môžu cítiť dobre, bezpečne a rešpektovane.

Rovesnícke vzdelávanie realizujeme vďaka finančnej podpore Stredoeurópskej nadácie a v spolupráci so združením Kukkonia.

Bruselské zápisky alebo prečo je dôležité zaujímať sa o dianie v Európskej únii?

Posted on 8. novembra 202311. novembra 2023 by inciensk

Urobili sme odvážny krok: vycestovali sme do Bruselu – centra tvorby environmentálnej politiky a legislatívy v oblasti cirkulárnej ekonomiky na Európskej úrovni.

Počas 30 dní naša Ivana Maleš pozorne sledovala prácu kolegov z tímu cirkulárnej ekonomiky v organizácii European Environmental Bureau (EEB). Počas jej práce v EEB sa stretávala s predstaviteľmi rôznych európskych inštitúcií a v krátkych správach postupne vyvracala rôzne mýty – napríklad to, že sa na tvorbe politike Slovensko nepodieľa.

V tomto texte da dozviete:

aké inštitúcie sa podieľajú na tvorbe euróspkych politík
ako nás ovplyvňujú a čo znamenajú v praxi
ako sa na ne môžeme nakontaktovať, rozprávať sa s nimi a byť súčasťou príprav ďalších zmien

Znie to zložito – environmentálna politika, legislatíva, strata biodiverizty, klimatická kríza, kríza zdrojov, znečistenie životného prostredia, cirkulárna ekonomika… Bežní ľudia sa v tomto prúde informácií len ťažko orientujú. Nemajú toľko informácií, ako odborníci, ktorí sa týmto témam venujú.

Ľudia často aj pochybujú o tom, či má zmysel sa týmto témam vôbec venovať, či je to vôbec pre nich nejako relevantné. Nevedia predstaviť konkrétne riešenia, ktoré by oni vedeli u nich doma alebo v obci zrealizovať. Nevedia si predstaviť, ako to ovplyvní ich každodenný život. Jedným z častých argumentov je aj to, že nemajú pocit, že je ich názor vypočutý a že nemôžu nijako prispieť k tomu, aby sa veci zlepšili. Lebo majú pocit, že ich nikto nepočuje.

Preto chceme šíriť informácie o spôsobe prípravy environmentálnej politiky a legislatívy v oblasti obehového hospodárstva – aby sme bežným ľuďom poskytli prehľad o celom procese a o význame našej angažovanosti a záujmu o politické záležitosti, a to aj na úrovni EÚ.

Slovensko je riadnou členskou krajinou EÚ. A tak sa – rovnako ako Nemecko, Francúzsko, Španielsko, či Estónsko – môžeme zapájať na rôznych úrovniach a ovplyvňovať to, čo časom budeme musieť aj my plniť. Budeme tak lepšie pripravení na zmeny, ktoré ku nám prídu o niekoľko rokov.

Verejne dostupná hanba

Keď príde zo strany Európskej komisie rozhodnutie o zmene či nových cieľoch, na Slovensku sa veľmi bránime tomu, aby sme ich museli plniť. Začneme diskusie o tom, ako veci robiť po starom a ako zmena bude náročná, až nemožná.

Z nášho členstva v EÚ nám pritom vyplývajú rôzne povinnosti, ktoré sme transponovali z EÚ do našej národnej legislatívy. Často sa však zaradíme medzi medzi krajiny, ktoré si tieto povinnosti ani stanovené ciele neplnia. Prečo nie sme na ne pripravení? Prichádzajú k nám predsa v rovnakom termíne ako aj iným štátom. Viazne komunikácia? Ak áno, kde? Prečo si svoje povinnosti neplníme? Vyzerá to tak, že na Slovensku zmeny nemáme radi.

Akákoľvek zmena sa u nás stretne s veľkým odporom a príliš veľa energie sa zbytočne vkladá do toho, aby sme ju neurobili. Časom sa však vždy ukáže, že tak len strácame čas. Musíme dobiehať to, čo ostatné regióny zvládli práve preto, že sa na zmenu pozreli ako na príležitosť rozvíjať sa.

Cirkulárna ekonomika v tomto nie je vôbec výnimkou. Okrem niekoľkých infirgementov kvôli neplneniu povinností v minulosti, máme pred sebou ďalšie. A keďže EÚ analyzuje, hotnotí a výsledky oficiálne uvereňuje – vedia o tom všetci.

Európska Komisia = živí ľudia

Pôsobí na vás slovo Európska komisia ako abstraktný pojem a neviete čo sa za ním skrýva? Komisiu pritom tvoria konkrétne úrady a konkrétni ľudia, na ktorých sa môžete aj vy ako obyvatelia, zamestnanci, úradníci alebo podnikatelia kedykoľvek obrátiť.

Európska komisia je politicky nezávislá výkonná zložka EÚ. Je jedinou inštitúciou EÚ, ktorá predkladá právne predpisy na schválenie Parlamentu a Rade. Okrem toho:

riadi politiky EÚ
vyčleňuje finančné prostriedky
presadzuje právne predpisy EÚ
zastupuje EÚ na medzinárodnej scéne

Z jej dielne vyšli aj Európska Zelená Dohoda či Akčné plány pre obehové hospodárstvo, na základe ktorých sa veci vyvíjajú aj v cirkulárnej ekonomike (vysvetlíme si nižšie).

Nie je to uzavretá inštitúcia, ktorá zavelí a my musíme poslúchnuť. Naopak – je otvorená pripomienkám od občanov, neziskoviek, ministerstiev a iných stakeholderov. Nie je to žiaden bruselský diktát.

Ak chcete, aby váš hlas bol vypočutý a vedeli ste aj vy ovplyvniť procesy v štádiu prípravy, máte možnosť urobiť tak z pohodlia domova. Na stránke Have your say nájdete aktuálne bežiace iniciatívy. Prostredníctvom nej môže každý kedykoľvek napísať svoj komentár, poslať odkazy a podklady – anonymne, ako fyzická osoba, alebo aj pre svojho zamestnávateľa (ak s tým bude súhlasiť).

Európska komisia je hlavnou inštitúciou, ktorá pripravuje politiky a prvé návrhy pre legislatívu. Do celého procesu tvorby vyzýva všetky členské štáty už v procese prípravy nových dokumentov formou rôznych dotazníkov, kde sú členské štáty vyzvané k tomu, aby svoje dáta, argumenty a názory prezentovali už počas prípravy celého dokumentu.

Politické vedenie zabezpečuje tím 27 komisárov (jeden z každej krajiny EÚ), na ktorého čele stojí predseda Komisie. Výkonným podpredsedom Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu je Slovák! Je ním Maroš Ševčovič, ktorý je zároveň eurokomisárom pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.

Každý komentár, ktorý pošlete, si niekto určite prečíta. Je to systematická práca, nečakajme preto, že na základe jednej správy sa všetko zmení. Svojim názorom však každý z nás môže naštartovať diskusiu. Ak naozaj chceme presadiť zmenu, musíme byť aktívni.

Každodenný chod činností Komisie zabezpečujú jej pracovníci (právnici, ekonómovia, odborníci pre rôzne oblasti spoločnosti), ktorí sú rozdelení do útvarov známych ako generálne riaditeľstvá (GR). Každé z nich zodpovedá za osobitnú oblasť politík. Pre cirkulárnu ekonomiku je to DG Environment, kde sa rieši veľká časť agendy týkajúca sa životného prostredia – napríklad obaly, Eco Label, textil, plasty, chemické látky alebo zelené verejné obstarávanie. Cirkulárnu ekonomiku okrem DG Environment riešia aj na DG Research.

Keď komisia pripraví dokument, ten následne ide do pripomienkového konania aj do Európskeho parlamentu, Rady EÚ a zároveň návrh komisie môže pripomienkovať aj verejnosť a rôzne záujmové združenia.

Európska zelená dohoda – ambícia s deadlinom

Európska Zelená dohoda je rámcová dohoda, ktorá bola schválená v roku 2019 s cieľom, že Európa sa stane prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Európska komisia prijala súbor návrhov na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, a to prispôsobením politík EÚ v oblasti klímy, energetiky, dopravy a zdaňovania.

Ako s tým súvisí cirkulárna ekonomika? Veď to sú iba odpady a recyklácia, nie?

Vôbec nie! Táto dezinterpretácia cirkulárnej ekonomika je na Slovensku veľmi častá. Pomocou cirkulárnej ekonomiky sa šetria prírodné zdroje, vyrábajú sa iba bezpečené a dlhopoužívané výrobky, stavajú a prevádzkujú sa udržateľné budovy z materiálov, ktoré sú vyrábané s dôrazom na ich nízke emisie v rámci výstavby a počas ich prevádzky.

V rámci cirkulárnej ekonomiky sa udržateľne pestujú plodiny, z ktorých sa vyrábajú potraviny a ktoré sa konzumujú tak, aby nám nevznikal potravinový odpad. Potraviny a produkty sú balené do opätovne používaných recyklovateľných obalov.

V cirkulárnej ekonomiky sa rieši aj téma nadprodukcie a jej vplyv na množstvo emisií alebo znečistenia životného prostredia. Preto je cirkulárna ekonomika dôležitým nástrojom aj pri udržateľnej výrobe a spotrebe.

Cirkulárna ekonomika je pritom na EÚ úrovni jeden z nástrojov na prechod ku klimatickej neutralite, riešenia klimatickej zmeny, straty biodiverizty, krízy zdrojov a znečistenia životného prostredia.

Celkovo sa cirkularita meria a kontroluje pomocou rôznych indikátorov. Tie sa týkajú tokov materiálov, ktoré ako spoločnosť používame a pomocou emisií, ktoré sa pri výrobe a spotrebe produkujú. Takýmto hospodárením my zabezpečujeme, aby nedochádzalo k strate biodiverzity, aby sme chránili naše životné prostredie tak, aby sme zmierňovali dopady zmeny klímy. Chránime tak aj zdravie obyvateľov a zabezpečujeme im bezpečné prostredie, ktoré je ekonomicky stabilné.

Akčný plán pre obehové hospodárstvo

Akčný plán pre obehové hospodárstvo je súčasťou balíka Európskej zelenej dohody a predstavuje nové iniciatívy pre celý životný cyklus výrobkov s cieľom modernizovať a transformovať naše hospodárstvo a zároveň chrániť životné prostredie. Jeho ambíciou je dosiahnuť, aby sa vyrábali udržateľné výrobky s dlhšou životnosťou a umožniť našim občanom zúčastňovať sa v plnej miere na obehovom hospodárstve a využívať výhody vyplývajúce z pozitívnej zmeny, ktorú prináša.

Podľa nedávneho prieskumu Eurobarometra patrí zvyšovanie množstva odpadu medzi 3 najväčšie environmentálne problémy občanov. Respondenti boli toho názoru, že najúčinnejším spôsobom riešenia problémov v oblasti životného prostredia je zmena spôsobu spotreby a výroby.

Ty, ja a Európsky parlament

Európsky parlament (EP) je jediná priamo volená inštitúcia EÚ. Plní nezameniteľnú funkciu pri tvorbe environmentálnej politiky a legislatívy v oblasti obehového hospodárstva. Jeho dôležitou úlohou je pripomienkovať návrhy, ktoré predkladá Európska komisia. Zároveň môže aj proaktívne presadiť tému, ktorá je dôležitá, aby sa k nej pripravila legislatíva.

Kľúčovým výborom pre oblasť obehového hospodárstva v rámci EP je tzv. ENVI výbor (Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín), v rámci ktorého sa vedie celý proces buď tvorby novej, alebo zmeny existujúcej legislatívy.

Ako proces tvorby legislatívy vyzerá?

Slovensko má podľa pravidiel momentálne 14 poslancov zo 705 a v budúcom období bude mať o jedného viac, čiže 15. Poslanci sú volení na obdobie 5 rokov.

Najbližšie voľby do Európskeho parlamentu budú 6.-9. júna 2024. Vtedy môže aj váš hlas rozhodnúť v tom, ako sa budeme viac podieľať na tvorbe environmentálnej politiky na úrovni Euróspskeho parlamentu.

Kto háji naše záujmy v Bruseli?

Záujmy Slovenska sa na pôde EÚ prezentujú aj prostredníctvom Stáleho zastúpenia SR Bruseli. V komunikácii medzi Slovenskom a európskymi inštitúciami zohráva ústrednú úlohu:

čo najefektívnejšie obhajovať slovenské pozície
presadzovať naše záujmy
pripravovať pravidelné zasadnutia ministrov
aj zasadnutia hláv štátov alebo vlád (summity EÚ)

Naše záujmy háji tím diplomatických zástupcov všetkých ministerstiev. Tento tím tak tvorí akúsi predĺženú ruku rezortov pri presadzovaní stanovísk, návrhov a odporúčaní na rokovaniach v rámci Rady EÚ.

Pre prípravu stanovísk na rokovania sú dôležité odborné postoje jednotlivých ministerstiev. Pre oblasť obehového hospodárstva je to Min. životného prostredia SR alebo Min. hospodárstva SR. Pre oblasť bioekonomiky a bezpečného potravinového systému zase Min. pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ich úlohou je:

sledovať dianie na úrovni EÚ
aktívne komunikovať s inštitúciami
pripravovať postoje našej krajiny v rôznych oblastiach aj v spolupráci / prostredníctvom Stáleho zastúpenia SR v Bruseli

Spoločné postoje všetkých členských krajín ovplyvňujú budúcu politiku a legislatívu. Preto je dôležité, aby sme sa aktívne podieľali na týchto rokovaniach a boli súčasťou tvorby nových predpisov, ktoré budeme následne implementovať.

Stále zastúpenie udržiava kontakty aj s ostatnými európskymi inštitúciami, najmä s Európskym parlamentom, osobitne so slovenskými poslancami a Európskou komisiou. Je tiež v kontakte so všetkými, koho sa EÚ dotýka. Zahŕňa to slovenské podniky, regióny, lobistov, konzultantov, akademikov a médiá.

Rada Európskej únie

Skladá sa z predstaviteľov každého členského štátu na ministerskej úrovni, ktorí sú oprávnení zaväzovať svoje vlády k určitým cieľom. Spolu s Európskym parlamentom prijíma Rada Európskej únie legislatívne návrhy predkladané Komisiou. Predstavitelia spolu hľadajú tie najlepšie riešenia pre všetkých. Takéto hľadanie má aj formu vyjednávaní. Práve to je hlavnou činnosťou Rady.

Predsedá jej vždy jeden členský štát na základe princípu rotácie po dobu šesť mesiacov. Aktuálne je predsedajúcou krajinou Španielsko. Slovensko bude najbližšie predsedajúcou krajinou v roku 2030. Aj dnes však v Rade sedia aj slovenskí ministri a majú možnosť komunikovať naše postoje.

Slovenské samosprávy a ich úloha v tvorbe európskej politiky v obehovom hospodárstve

Európsky výbor regiónov (VR) sa zapája do rôznych etáp tvorby právnych predpisov EÚ. Komisie VR vypracovávajú stanoviská k legislatívnym návrhom EÚ. Jeho členovia sa schádzajú na plenárnych zasadnutiach, kde o týchto stanoviskách hlasujú a prijímajú ich.

Legislatívna činnosť Európskeho výboru regiónov zahŕňa širokú škálu oblastí, ktoré sa týkajú miestnych a regionálnych samospráv. Vykonáva ju 6 tematických komisií. Jednou z nich je ENVE – Komisia pre životné prostredie, klimatické zmeny a energetiku. Prípravuje politické posolstvá súvisiace s Európskou zelenou dohodou, napr.:

zmena klímy
energetika
vesmírna politika Európskej únie
biodiverzita
obehové hospodárstvo
nulové znečistenie

Výbor tiež úzko spolupracuje s národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi. Vďaka tomu sú ich názory vypočuté a podporuje sa tým politická diskusia – a to nielen v Bruseli, ale aj v regiónoch a mestách EÚ a online.

Aby získal podnety od miestnych a regionálnych orgánov, expertov a ďalších zainteresovaných strán, organizuje konzultácie. Vďaka tomu môžu prispievať do stanovísk, ktoré vypracovávajú členovia VR a ktoré sa prijímajú na úrovni EÚ.

Slovenská delegácia sa skladá z deviatich členov a deviatich náhradníkov. Spoločne zastupujú svoje miestne a regionálne samosprávy. Navrhuje ich členský štát prostredníctvom záujmových združení, ktoré zastrešujú mestá a obce. Pre Slovensko je to K8, Únia miest Slovenska a ZMOS. Členovia získavájú informácie od VR a zároveň sa zúčastňujú pracovných skupín a stretnutí.

70% zmien, ktoré v legislatíve prichádzajú sa budú implementovať práve na úrovni regiónov, miesta a obcí. Tieto zmeny pociťujeme pri takmer každej zmene legislatívy v oblasti cirkulárnej ekonomiky.

Podľa štúdie Udržateľnosť v mestách Slovenska, ktorú sme vypracovali tento rok, nie sú naše samosprávy na tieto zmeny pripravené tak, ako samosprávy v zahraničí. Prečo? Problémom sú najčastejšie personálne kapacity a zložité financovanie z externých zdrojov.

Neziskové organizácie – dôležitý stakeholder aj v tvorbe európskej politiky v obehovom hospodárstve

Last but not least. Pozrime sa na úlohu neziskových orgazinácií. Je rozdiel v tom ako fungujú tie slovenské a európske?

Neziskové organizácie majú aj na úrovni EÚ dôležitú úlohu. Kým národné neziskové organizácie implementujú politiky a rôzne projekty v teréne na lokálnej úrovni, neziskové organizácie na celoeurópskej úrovni majú tiež veľa práce:

sledujú vývoj environmentálnej politiky a legislatívy
analyzujú dáta
tvoria rôzne odborné štúdie a publikácie
zasielajú svoje pripomienky Komisii, europoslancom a zároveň aj ministerstvám v jednotlivých krajinách pred stretnutím Rady EÚ
realizujú aj rôzne výskumy a prieskumy a podľa toho publikujú svoje tzv. position papers, kde jasne popíšu stanovisko ku konkrétnemu aktuálnemu problému

Neziskové organizácie, ktoré pôsobia na celoeurópskej úrovni často združujú neziskovky v rôznych krajinách v EÚ, ale aj mimo nej. 10 najväčších z nich je tzv. GREEN 10, ktoré v mnohých spoločných agendách koordinujú svoje postoje a kroky. INCIEN je členom jednej z nich – European Environmental Bureau.

Medzi najväčšie neziskové organizácie, ktoré sledujú politiku v oblasti cirkulárnej ekonomiky patria aj Ellen McArthur Foundation, Zero Waste Europe, Reloop, Right to repair a mnohé ďalšie.

Ako sa zapojiť do prác neziskových organizácií?

Ak máte zamestnanie mimo neziskového sektora, môžete sa ho podporiť či zapojiť sa do dobrovoľníckej činnosti. V neziskovom sektore pracujú odborníci, ktorí sledujú dianie na strane politík a na základe toho si nastavujú aktivity, ktoré robia. Niektoré sa viac venujú publikačnej činnosti, iné analýzam a nastavovaniu politík, alebo prácam v teréne či budovaní komunít. Preto aj v týchto organizáciách je potrebné, aby pracovali odborníci, ktorí problematike rozumejú a ktorí dokážu odborne rozvíjať danú tému. A to je aj snahou INCIEN v oblasti cirkulárnej ekonomiky na Slovensku.

Našim cieľom je budovanie kapacít a iniciatív, práca na legislatíve a zvyšovanie povedomia o cirkulárnej ekonomike ako nástroja na riešenie všetkých kríz, ktorým čelíme: klimatickej, strate biodiverzity, kríze zdrojov a znečistenia životného prostredia.

View this post on Instagram

A post shared by incien_sk (@incien_sk)

ŤAHÁK EURÓPSKYCH POJMOV

Inštitúcie a orgány:

Európska únia
Európska komisia
Európsky parlament
Rada Európskej únie
ENVI výbor
Stále zastúpenie SR Bruseli
Európsky výbor regiónov

Iné pojmy:

Akčné plány pre obehové hospodárstvo
komisár
generálne riaditeľstvá
DG Environment, DG Research
ENVE – Komisia pre životné prostredie, klimatické zmeny a energetiku
GREEN 10

Názov projektu: Európska zelená dohoda – dohoda pre našu spoločnú udržateľnú budúcnosť. Projekt financovaný z programu ERASMUS+. Číslo projektu: 2023-1-SK01-KA122-ADU-000129633. Projekt realizuje: Inštitút cirkulárnej ekonomiky, o.z. Belinského 3, 851 01 Bratislava.

Financované Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú však len názormi a vyhláseniami autora (-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie a orgánu udeľujúceho grant. Európska únia ani orgán udeľujúci grant za ne nenesú zodpovednosť.

Klimatická kuchyňa

Posted on 30. októbra 202310. novembra 2023 by Martin Gajdoš

Ľudstvo dnes čelí jednej z najväčších existenčných hrozieb v celej svojej histórii. Nadmerne vysoké množstvá skleníkových plynov v atmosfére narúšajú rovnováhu planéty. Dlhšie obdobia sucha na jednom mieste, viac nárazových dažďov na druhom mieste, zvyšujúce sa priemerné teploty či viac lesných požiarov sú len špičkou roztápajúceho sa ľadovca. Životné podmienky ľudí na Slovensku a po celom svete sú ohrozené.

Chceme ukázať, aký dosah majú naše každodenné rozhodnutia – napríklad tie, z čoho budeme variť. Občas stačí len mierne zmeniť postup a dopad môže byť veľký. Aký veľký? A ako variť nízkouhlíkovo bez toho, aby sme sa pripravili o chuťový zážitok? To sme zisťovali spolu s špičkovým šéfkuchárom!

Kto je Michal Kordoš?

Ako mladý stážoval v známej kodanskej reštaurácii Noma. Dnes organizuje charitatívne večere a varí prezidentom, kráľom a svojim klientom. Michal Kordoš je kuchár, ktorému záleží na kvalite potravín a ich minimálnom dopade na životné prostredie. V našom spoločnom projekte Klimatická kuchyňa Michal s ďalšími slovenskými šéfkuchármi ukazujú, ako môžeme prispieť k riešeniu klimatickej zmeny prostredníctvom jedla.

Nech sa páči, výsledok:

Vedeli ste, že?

🍴 Potravinový systém, ktorý zahŕňa všetko od pestovania plodín, cez spracovanie potravín, prepravu až po predaj a prípravu jedál, do veľkej miery prispieva ku klimatickej zmene. Podľa aktuálnych výpočtov je zodpovedný za produkciu 25 až 34% (resp. 1/4 až 1/3) všetkých ľudských emisií. (Poore & Nemecek, 2018; Crippa et al., 2021)

🍴 Najväčšiu časť emisií potravinového systému produkuje výroba živočíšnych potravín. Analýzy hovoria o tom, že práve tie sú zodpovedné za 56-58% emisií tohto systému, pričom ľudstvu dávajú iba 37% z celkového prijatého proteínu. Sú v tom započítané emisie metánu z trávenia dobytka, narábania s hnojom, manažmentu pastvín, emisie rybárskych lodí, emisie z výroby potravy pre poľnohospodárske zvieratá, ako aj z premeny pôdy na priestor pre zvieratá (napr. odlesňovanie, aby sa na mieste lesa mohol pásť dobytok alebo pestovať krmivo pre dobytok). (Poore & Nemecek, 2018)

🍴 Lietadlo má najvyššie emisie na kilometer. Letecká doprava potravín má suverénne najvyššie emisie skleníkových plynov na kilometer. „Letecké ovocie“ je preto veľmi neekologické (Webber & Matthews, 2008).

🍴 Lode prepravia celosvetovo najviac kilometrov. Najviac kilometrov precestujú potraviny po vode, cca o polovicu menej po ceste, cca tretinu z toho vlakom a minimum letecky (Poore & Nemecek, 2018).

🍴 Autá vyprodukujú celkovo najviac emisií. 84% skleníkových plynov z transportu potravín tvorí cestná doprava, 11% lodná, 3% vlaková a 2% letecká (Webber & Matthews, 2008).

🍴 Potravinový odpad a potravinové straty tvoria cca 16 % emisií skleníkových plynov potravinového systému. Zatiaľ nevieme, do akej miery je možné nevytvárať potravinový odpad a teda koľko presne sa dá z týchto 16 % emisií reálne ušetriť. No jednu vec už vieme – kto ho tvorí. Častá predstava je, že väčšinu odpadu tvoria farmári – napr. tým, že zahadzujú krivé mrkvy a podobne, ale nie je to tak. Prieskum Eurostatu z roku 2020 hovorí, že potravinový odpad v EÚ tvoria najmä domácnosti (55 %) a až ďaleko po nich nasledujú spracovatelia (18 %), Horeca (9 %), výrobcovia (11 %) a nakoniec veľko- a maloobchodníci (7 %).

🍴 Podľa meta analýzy Poore & Nemecek (2018) je efektívnou možnosťou, ako znížiť emisie potravinového systému, nahradiť v našich jedálničkoch živočíšne potraviny rastlinnými – kde sa dá a kde to dáva zmysel. Pre porovnanie, ak by sme chceli získať 100 g proteínu z rastlinných potravín, potrebujeme zabrať značne menej pôdy a vyprodukujeme značne menej skleníkových plynov, ako keď získavame 100 g proteínu zo živočíšnych potravín.

🍴 S niektorými druhmi mäsa sú spojené nižšie emisie. Vo všeobecnosti, spomedzi mäsa, produkuje na 100g proteínu najvyššie emisie hovädzie a jahňacie mäso, najmä kvôli produkcii metánu. Násobne lepšie sú na tom bravčové mäso, ryby a hydina. Avšak, 100g proteínu vieme získať aj zo strukovín či orechov, za produkcie iba zlomku emisií živočíšnych potravín. (Poore & Nemecek, 2018)

Projekt realizujeme vďaka podpore z Nadácie Tesco Slovensko. Ďakujeme.

Udržateľnosť v mestách Slovenska

Posted on 22. septembra 202310. novembra 2023 by Martin Gajdoš

Udržateľnosť je definovaná ako uspokojovanie potrieb súčasnosti bez toho, aby sa ohrozovala schopnosť uspokojovať potreby budúcich generácií. Súčasný systém však môžeme oprávnene považovať za neudržateľný.

A to environmentálne, sociálne aj ekonomicky. Prechod z lineárnych modelov ekonomík na obehové, resp. cirkulárne, je jedným z dôležitým krokov na ceste k udržateľnejšiemu fungovaniu. Cirkularita sama osebe však ešte neznamená, že náš systém bude udržateľný. Cirkularita a udržateľnosť musia navzájom spolupracovať. Nevyhnutný prechod na obehové, resp. cirkulárne fungovanie, ako aj implementovanie ďalších prvkov a predpokladov udržateľnosti si vyžaduje spoluprácu všetkých zainteresovaných strán a stakeholderov. A práve úloha samospráv je nesmierne dôležitá.

Pevne veríme, že táto publikácia, pripravená aj v spolupráci s Úniou miest Slovenska, bude pre vás pridanou hodnotou a pomôže vám ľahšie zavádzať princípy udržateľnosti a cirkulárnej ekonomiky ako jedného z jej nástrojov pre fungovanie samospráv. Na ceste k udržateľnosti môžu mestá sprevádzať rôzne výzvy. Niektoré väčšie, no nie neprekonateľné, a iné, s ktorými sa dá vyrovnať omnoho ľahšie a flexibilnejšie. Prechod na udržateľné fungovanie však bude prínosom a niečím, čo je v kontexte klimatickej zmeny absolútne nevyhnutné.

Staňte sa jedným z dobrých príkladov, ktoré inšpirujú iných!

Ďakujeme Únii miest Slovenska za partnerskú i obsahovú podporu a komunikáciu s mestami pri príprave tejto publikácie. Táto publikácia vznikla vďaka finančnej podpore Nadácie TESCO.

Udržateľné poľnohospodárstvo na Slovensku

Posted on 30. júna 202310. novembra 2023 by Martin Gajdoš

Pôda je kľúčovým prvkom ekosystémov, a teda prináša benefity nielen pre poľnohospodárov, ale aj pre občanov. Zdravie pôdy je z toho dôvodu potrebné udržiavať na vysokej úrovni, resp. ho zvyšovať, ak ide o degradovanú pôdu. Medzi časté dôvody degradácie pôdy patria neudržateľné poľnohospodárske postupy. Cirkulárna ekonomika môže byť v tomto kontexte dôležitým nástrojom, pretože poľnohospodárom poskytuje riešenia smerujúce k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov, k minimalizácii odpadu a strát a k zhodnocovaniu odpadu. Poľnohospodári však čelia viacerým výzvam súvisiacim s implementáciou nových postupov, ktoré si vyžadujú čas, značné úsilie a nové investície.

Tento report sa pozerá hlbšie do problematiky zdravia pôdy a jej sledovania, pričom naše zistenia by sa dali zhrnúť do týchto bodov:

Kvantifikovať zdravie pôdy pomocou konkrétnych ukazovateľov zdravia pôdy je kľúčové.
Zlepšovanie a udržiavanie zdravia slovenskej pôdy je téma, ktorá si vyžaduje zapojenie všetkých relevantných stakeholderov.
Efektívne pouniverzitné vzdelávanie poľnohospodárov je dôležité pre rozšírenie vnímania dôležitosti témy zdravia pôdy, prezentáciu benefitov zdravej pôdy a pomoc s implementáciou postupov, ktoré zvyšujú zdravie pôdy.

Degradácia pôdy je jedným z najpálčivejších problémov súčasného poľnohospodárstva, a preto je nevyhnutné venovať zlepšovaniu a udržiavaniu zdravia slovenskej pôdy náležitú pozornosť. Prišiel čas na to, aby sme zdravie pôdy začali brať vážne a tému uchopili komplexne – iba tak sa efektívne dostaneme k dlhodobo udržateľným výsledkom, z ktorých budú profitovať všetci občania Slovenskej republiky, poľnohospodári aj životné prostredie.

Táto publikácia vznikla vďaka podpore Nadačného fondu Metro pri Nadácii Pontis v rámci projektu Zelené dilemy www.zelenedilemy.sk.

Princípy udržateľnosti a cirkulárnej ekonomiky aplikovateľné v divadle na Slovensku

Posted on 26. júna 202310. novembra 2023 by Martin Gajdoš

V kooperácii s Divadelným ústavom v Bratislave a v súčinnosti so slovenskými divadlami sme viac ako rok skúmali potenciál zavedenia princípov cirkulárnej ekonomiky a udržateľnosti do tvorivého procesu a prevádzky slovenských divadiel. Teraz – ako prví v stredoeurópskom regióne – ponúkame výsledok v podobe elektronickej publikácie, ktorá ponúka stratégie aj praktické tipy, ako v divadle znížiť environmentálne zaťaženie, posilniť environmentálnu zodpovednosť, aplikovať niektoré východiská obehového hospodárstva a túto snahu komunikovať.

Pre koho je brožúra vhodná?

všetky divadlá
tvorkyne a tvorcov, ktoré a ktorí hľadajú odpovede pre svoju prax
ľudí zodpovedných za výtvarnú tvár inscenácie
pracovníčky a pracovníkov technických zložiek, služieb a pod.
ochotníkov
kohokoľvek, kto organizuje kultúrne podujatia
veľké kamenné divadlá
malé pravidelne nesubvencované nezávislé divadlá
divadlá, ktoré nemajú vlastný priestor

Štruktúra

jednoduché a rýchle tipy
esenciálna tvorba a „život“ inscenácie
prevádzka a administratíva v divadlách
divadelná budova a vybavenie
možnosti získania finančných zdrojov
odkazy na organizácie, iniciatívy, weby

Akadémia udržateľného potravinového systému

Posted on 5. apríla 202315. mája 2023 by Martin Gajdoš

Bez jedla nie je život

Potravinový systém je otázkou nášho každodenného prežitia. Týka sa preto nás všetkých. Rozumieme však tejto téme dostatočne? S potravinovým reťazcom vás chceme zoznámiť nielen teoreticky, ale aj prakticky: budeme pracovať s pôdou. Pozrieme sa na farmu. Vypočujeme si prednášky. Budeme diskutovať. Ochutnáme prax. Potrebujeme, aby ľudia pochopili dôležitosť tejto témy. Potrebujeme vás.

O čom to bude?

Je pre nás dôležité prepojiť teóriu s praxou. 2 – dňová akadémia preto ponúka odborné a praktické informácie o potravinovom systéme, jeho prepojení s klimatickou zmenou a smerovanie EÚ a štátu v tejto oblasti.

Program sme zostavili aj na základe viditeľného záujmu a nedostatku informácií v téme agro, ktoré sme identifikovali na úspešnom minuloročnom workshope v rámci projektu Zelené dilemy. Dozviete sa:

o klimatickej zmene, potravinovom systéme a ich prepojení
kam smeruje EÚ a Slovensko
aké riešenia máme k dispozícii
ako znižovať emisie na úrovni jednotlivých častí reťazca (výrobca, dopravca, spracovateľ, retail, gastro, spotrebiteľ)
v ktorých častiach (a pri ktorých procesoch) vznikajú skleníkové plyny, ako sa dajú merať
a mnoho ďalšieho

Čaká vás jeden deň teórie a druhý deň praxe. Dôležitou súčasťou je návšteva agrofarmy, kde si prakticky ukážeme všetko, čo sme si povedali v prvý deň.

Pre koho to bude?

Vybrali sme pre vás témy zamerané na znižovanie emisií na úrovni celého potravinového reťazca a na porozumenie tomu, kde a ako vznikajú skleníkové plyny. Vítaní sú preto zástupcovia tretieho sektora, médiá a ostatné časti potravinového systému, ktoré majú kontakt so spotrebiteľom.

Nebojte sa však prísť aj vtedy, ak o potravinovom systéme už poznatky máte! Veríme, že vám ich pomôžeme prehĺbiť a že využijete príležitosť zoznámiť sa so zaujímavými ľuďmi.

Kedy to bude?

Podujatie trvá 2 dni:

17.5.2023 – Nová Cvernovka (Bratislava) a 18. 5.2023 – Farma Agromačaj (Kráľová pri Senci)

Podujatie je bezplatné. Viac informácií dostanete po prihlásení. POZOR! Registrácia je otvorená len do 30.4. 12:00.

A prečo vlastne?

Potravinový systém prispieva k emisiám skleníkových plynov spôsobených ľudskou činnosťou do veľmi veľkej miery – podľa aktuálnych výpočtov je to niečo medzi 1/3 a 1/4 všetkých týchto emisií.

Patrí preto medzi sektory s mimoriadnym potenciálom na prechod na cirkulárnu ekonomiku. Na Slovensku sa na riadenie zdrojov, manažment surovín a nakladanie s pôdou viaže až 70% skleníkových emisií.

VÝROBA → SPRACOVANIE → TRANSPORT → PRÍPRAVA → ODPAD

Všetky aktivity súvisiace s potravinovým systémom sú jedným z najväčších zdrojov nami produkovaných skleníkových plynov. Preto je dôležité, aby sme sa tejto témy venovali a hľadali riešenia pre udržateľný potravinový systém.

Akadémiu udržateľného potravinového systému realizuje Inštitút cirkulárnej ekonomiky. Projekt financuje Nadačný fond METRO v Nadácii Pontis.

Kolobeh uhlíka a uhlíkové kompenzácie

Posted on 19. marca 202310. novembra 2023 by Martin Gajdoš

Uhlíkové kompenzácie, po anglicky carbon offsets, sú dnes horúcou témou v privátnej aj štátnej sfére. Organizácie si kladú otázku, či a ako môžu emisie, ktoré svojou činnosťou produkujú, kompenzovať pomocou projektov sadenia lesov či zvyšovania uhlíka v pôde, ale aj napr. projektov zabraňujúcim odlesňovaniu.

V tejto štúdii sme sa preto pozreli na to:

ako vlastne funguje cyklus uhlíka
ako ho ľudská činnosť narušila
aké hlavné typy uhlíkových kompenzácií máme k dispozícii
a aké majú tieto jednotlivé typy projektov výhody a limitácie

Podporené Britským veľvyslanectvom v Bratislave.

Kal nad zlato – štúdia

Posted on 3. marca 202324. apríla 2023 by Martin Gajdoš

Hľadali sme zlato, našli sme ho v kale.

Kal je zdrojom živín, ale rovnako obsahuje rôzne mikropolutanty. V štúdii sa dozviete o stave zhodnocovania kalov na Slovensku, ale aj o rozdielnych benefitoch a limitoch jednotlivých možností spracovania kalu.

Projekt je realizovaný s finančnou podporou Zeleného vzdelávacieho fondu formou dotácie z Environmentálneho fondu.

Cirkulárne Slovensko 2022 brožúra - cover

Cirkulárne Slovensko 2022 – brožúra príkladov dobrej praxe

Posted on 27. februára 202322. marca 2023 by Martin Gajdoš

Dá sa na Slovensku fungovať udržateľnejšie? 17 dobrých príkladov z praxe na Slovensku dokazuje, že áno!

Prinášame ich v publikácii Cirkulárne Slovensko 2022. Brožúru sme vypracovali v spolupráci s Circular Slovakia a jej hlavným cieľom je ukázať verejnosti praktickú stránku cirkulárnych princípov či biznis modelov a inšpirovať. Prezentuje 17 dobrých príkladov z praxe v cirkulárnej ekonomike od biznis modelov firiem, cez aktivity a iniciatívy neziskových organizácií, až po fungovanie samospráv.