Globálny potravinový odpad
Potravinový odpad spôsobuje viac emisií ako globálna letecká doprava. Až 60 % z neho vzniká v domácnostiach a celosvetovo ide o viac než miliardu ton ročne. V EÚ vyhodíme v priemere 132 kg jedla na osobu – na Slovensku 99 kg. Znížením odpadu by sme šetrili nielen klímu, ale aj vlastnú peňaženku. Zmeňme, ako narábame s jedlom. Každé jedlo sa počíta.
Potravinový odpad nie je len otázkou etiky či hospodárenia v domácnostiach. Je to globálny environmentálny problém, ktorý má výrazný vplyv na klímu a zbytočne zaťažuje našu planétu. Každý rok sa vo svete vyhodí viac než 1 miliarda ton potravín. Odhaduje sa, že 60 % tohto odpadu vzniká v domácnostiach, pričom zvyšok pochádza zo spracovania, distribúcie a stravovacích zariadení. Aj keď sa môže zdať, že ide len o zvyšky na tanieri, ide o omnoho viac – o plytvanie energiou, vodou, prácou a pôdou, ktoré boli na výrobu potravín vynaložené.
Tento odpad má aj obrovský klimatický dopad. Produkcia a následné vyhodenie potravín sú zodpovedné za 8–10 % všetkých globálnych emisií skleníkových plynov. Pre porovnanie – to je viac, než vyprodukuje celosvetová letecká doprava. V Európskej únii pripadá na jedného obyvateľa v priemere 132 kg potravinového odpadu ročne, z čoho viac než polovica vzniká v domácnostiach – asi 72 kg na osobu. Na Slovensku je toto číslo o niečo nižšie – 99 kg na osobu ročne – no stále ide o veľké množstvo.
Zníženie tohto odpadu by malo trojitý efekt: znížili by sa emisie, šetrili by sa zdroje a zvýšila by sa potravinová bezpečnosť. Európska únia si stanovila cieľ znížiť potravinový odpad do roku 2030 o 50 %, no k naplneniu tejto ambície bude potrebné, aby sa do zmeny zapojili domácnosti, mestá aj celý sektor potravinovej výroby.
Na Slovensku sa triedený zber kuchynského bioodpadu ešte len rozbieha a podľa aktuálnych údajov využívame len asi 20 % potenciálu zhodnocovania tohto odpadu. Kompostovanie, bioplynové stanice či darovanie jedla cez potravinové banky sú zatiaľ málo rozšírené, hoci majú veľký potenciál.
Aj preto je dôležité, aby sme sa ako spotrebitelia naučili nielen neplytvať, ale aj podporovať cirkulárne riešenia. Každé jedlo, ktoré nezahodíme, má hodnotu – ekologickú, ekonomickú aj spoločenskú.
Pridajte sa k nám
Máte prevádzku, ktorá sa venuje spracovaniu odpadu?
Vyplňte formulár a pridajte sa na Miesta preč.









