Kategória: Publikácie

peer2peer web cover

Odpad sa nás týka. Všetkých.

Je pre nás veľmi dôležité, aby mali naše projekty reálny prínos. Snažíme sa preto postaviť ich na konkrétnych potrebách, ktoré v spoločnosti vnímame a zároveň využívať osvedčené princípy. Jedným z nich je #peer2peer vzdelávanie. Tento školský rok ho realizujeme na školách južného Slovenska.

Odpad sa nás týka. Všetkých. Aj detí na základných a stredných školách. Práve na ne sme sa rozhodli zamerať pozornosť v projekte rovesníckeho vzdelávania. Jeho princíp spočíva v tom, že žiaci vzdelávajú svojich spolužiakov v konkrétnej téme – v tomto prípade je ňou odpad, jeho triedenie, základy cirkulárnej ekonomiky aj spôsoby, ako mu predchádzať.

My vystupujeme v úlohe mentorov. Žiačkám a žiakom sme predali spolu s vedomosťami aj návod, ako ich posunúť ďalej svojim spolužiakom. 

Našim cieľom je nielen vzdelávať, ale aj podporiť tvorivosť a inovatívnosť, kritické myslenie, riešenie problémov, rozhodovanie, komunikáciu a tímovú prácu. To je výhodou rovesníckeho vzdelávania.

V rámci tohto projektu sme vyškolili žiakov (a učiteľov) z 8 škôl z Dunajskej stredy, Gabčíkova a Horných Salíb. Boli sme milo prekvapené, aké vedomosti a aktívny prístup mali.

Prečo je rovesnícke vzdelávanie super?

Základný princíp spočíva v tom, že žiaci v konkrétnej téme sami vzdelávajú svojich spolužiakov. Vďaka tomu, že sa s nimi môžu stotožniť, sú často viac akceptovaní než dospelí lektori. Obe strany rozvíjajú svoje vedomosti, postoje a zručnosti pre 21. storočie:

✓ tvorivosť a inovatívnosť
✓ kritické myslenie
✓ riešenie problémov a rozhodovanie
✓ komunikáciu, tímovú prácu
✓ digitálnu a mediálnu gramotnosť
✓ organizačné zručnosti

To im umožňuje byť zodpovední za seba a ostatných a vytvárať priestor, kde sa môžu cítiť dobre, bezpečne a rešpektovane.

Rovesnícke vzdelávanie realizujeme vďaka finančnej podpore Stredoeurópskej nadácie a v spolupráci so združením Kukkonia.



INCIEN in Brussels cover photo

From Brussels to You: Why staying informed about the European Union matters

We took a bold step: we travelled to Brussels – the centre of environmental policy-making and circular economy legislation at European level.

For 30 days, our Ivana Maleš closely followed the work of colleagues from the Circular Economy team at the European Environmental Bureau (EEB). During her work in EEB, she met with representatives of various European institutions and in short reports she gradually debunked various myths – for example that Slovakia is not involved in policy making.

In this text you will learn:

  • which institutions are involved in European policy-making
  • how they affect us and what they mean in practice
  • how we can contact them, talk to them and be part of the preparations for further changes

It sounds so complicated – environmental policy, legislation, biodiversity loss, climate crisis, resource crisis, pollution, circular economy… Ordinary people find it difficult to navigate this stream of information. They do not have as much information as the experts who deal with these topics.

Often people even doubt whether it makes sense to address these topics at all, whether it is somehow relevant to them. They cannot think of concrete solutions that they could implement in their home or in their village. They cannot imagine how it will affect their daily lives. One of the common arguments is that they do not feel that their voice is heard and that they cannot contribute in any way to making things better. Because they feel that nobody hears them.

That’s why we want to spread the word about how environmental policy and legislation on the circular economy is being developed – to give ordinary people an overview of the whole process and the importance of our involvement and interest in policy matters, including at EU level.

Slovakia is a full member of the EU. And so – like Germany, France, Spain or Estonia – we can get involved at different levels and influence what we will eventually have to deliver. In this way, we will be better prepared for the changes that will come to us in a few years‘ time.

Publicly available shame

When a decision comes from the European Commission to change or set new targets, we in Slovakia are very resistant to having to meet them. We start talking about how to do things the old way and how change will be difficult, even impossible.

Our membership of the EU gives us various obligations, which we have transposed from the EU into our national legislation. However, we are often among the countries that do not meet these obligations or the targets set. Why are we not ready for them? After all, they are coming to us at the same time as they are coming to other countries. Are we stuck in communication? If so, where? Why are we not fulfilling our obligations? It seems that in Slovakia we do not like change.

Any change is met with great resistance and too much energy is wasted in not making it. In time, however, it always turns out that we are just wasting our time. We need to catch up with what other regions have done precisely because they have looked at change as an opportunity to develop.

The circular economy is no exception to this. Apart from a few infirgements due to non-compliance in the past, we have more to come. And as the EU analyses, finalises and officially verifies the resultseverybody knows about it.

Does Slovakia have the opportunity to influence incoming environmental policy from the EU environment - picture

European Commission = live people

Does the word European Commission strike you as an abstract concept and you don’t know what’s behind it? The Commission is made up of specific authorities and specific people who you, as citizens, employees, civil servants or entrepreneurs, can turn to at any time.

The European Commission is the EU’s politically independent executive arm. It is the only EU institution that submits legislation to Parliament and the Council for approval. In addition:

  • manages EU policies
  • allocates funds
  • enforces EU law
  • represents the EU on the international stage

It has also produced the European Green Deal and the Circular Economy Action Plans, on the basis of which things are also developing in the circular economy (explained below).

It is not a closed institution that commands and we have to obey. On the contrary, it is open to comments from citizens, non-profits, ministries and other stakeholders. It is not a Brussels dictate.

If you want to make your voice heard and influence the processes in the pipeline, you can do so from the comfort of your own home. On the Have your say page you will find the current initiatives running. At any time, anyone can write a comment, send links and documents – anonymously, as an individual, or even for your employer (if they agree).

The European Commission is the main institution that prepares policies and first proposals for legislation. It invites all Member States to participate in the whole drafting process already during the preparation of new documents through various questionnaires, where Member States are invited to present their data, arguments and opinions already during the preparation of the whole document.

Political leadership is provided by a team of 27 Commissioners (one from each EU country), led by the President of the Commission. The Executive Vice-President of the European Commission for the European Green Deal is Slovak! He is Maroš Ševčovič, who is also the European Commissioner for Inter-institutional Relations and Strategic Perspective.

Every comment you post is sure to be read by someone. It’s systematic work, so don’t expect one message to change everything. However, each of us can start a discussion with our opinion. If we really want to push for change, we need to be active.

The day-to-day running of the Commission’s activities is carried out by its staff (lawyers, economists, experts in different areas of society), who are divided into departments known as Directorates-General (DGs). Each is responsible for a specific policy area. For the circular economy, this is DG Environment, where much of the environmental agenda is dealt with – for example packaging, Eco Label, textiles, plastics, chemicals or green public procurement. In addition to DG Environment, the circular economy is also dealt with in DG Research.

When the Commission prepares a document, it then goes to the European Parliament and the Council of the EU for comments, while the public and various interest groups can also comment on the Commission’s proposal.

The European Green Deal – an ambition with a deadline

The European Green Deal is a framework agreement that was agreed in 2019 with the aim of making Europe the first climate-neutral continent. The European Commission has adopted a set of proposals to reduce net greenhouse gas emissions by at least 55% by 2030 compared to 1990 levels by adapting EU policies on climate, energy, transport and taxation.

How does the circular economy relate to this? After all, it’s just waste and recycling, isn’t it?

Not at all! This misinterpretation of the circular economy is very common in Slovakia. With the circular economy, natural resources are saved, only safe and long-lasting products are produced, and sustainable buildings are constructed and operated using materials that are produced with an emphasis on low emissions during construction and operation.

In the circular economy, food crops are sustainably grown and consumed so that we do not generate food waste. Food and products are packaged in reusable, recyclable packaging.

In the circular economy, food crops are sustainably grown and consumed so that we do not generate food waste. Food and products are packaged in reusable, recyclable packaging.

At the EU level, the circular economy is one of the tools to move towards climate neutrality, tackling climate change, biodiversity loss, the resource crisis and pollution.

Overall, circularity is measured and controlled using a variety of indicators. These relate to the flows of materials that we use as a society and the emissions that are produced during production and consumption. By managing in this way, we ensure that biodiversity is not lost, that we protect our environment so as to mitigate the effects of climate change. In doing so, we are also protecting the health of the population and providing them with a safe environment that is economically stable.

The Circular Economy Action Plan

The Circular Economy Action Plan is part of the European Green Deal package and introduces new initiatives for the whole life cycle of products to modernise and transform our economy while protecting the environment. Its ambition is to make sustainable products last longer and to enable our citizens to participate fully in the circular economy and benefit from the positive change it brings.

According to a recent Eurobarometer survey, increasing waste is among the top 3 environmental concerns of citizens. Respondents believed that the most effective way to tackle environmental problems is to change the way we consume and produce.

You, me and the European Parliament

The European Parliament (EP) is the only directly elected EU institution. It performs an unmistakable function in the development of environmental policy and circular economy legislation. It has the important task of commenting on proposals put forward by the European Commission. At the same time, it can also proactively push for a topic that is important to be legislated on.

The key committee for the circular economy within the EP is the ENVI Committee (Committee on the Environment, Public Health and Food Safety), which leads the whole process of either drafting new or amending existing legislation.

What does the legislative process look like?

Under the rules, Slovakia currently has 14 MEPs out of 705 and will have one more in the next period, i.e. 15. MEPs are elected for 5 years.

The next European Parliament elections will take place on 6-9 June 2024, when your vote could make the difference in how we become more involved in environmental policy-making at European Parliament level.

Who defends our interests in Brussels?

Slovakia’s interests are also represented in the EU through the Permanent Representation of the Slovak Republic to Brussels. It plays a central role in communication between Slovakia and the European institutions:

  • defend Slovak positions as effectively as possible
  • promote our interests
  • prepare regular ministerial meetings
  • also meetings of heads of state or government (EU summits)

Our interests are defended by a team of diplomatic representatives from all ministries. This team thus forms a kind of extended arm of the ministries in promoting positions, proposals and recommendations in the negotiations within the EU Council.

The technical positions of the individual ministries are important for the preparation of the negotiating positions. For the circular economy, this is the Slovak Ministry of the Environment or the Slovak Ministry of Economy. For the bio-economy and safe food system, it is the Ministry of Agriculture and Rural Development of the Slovak Republic. Their task is:

  • keep track of what’s happening at EU level
  • communicate actively with the institutions
  • prepare our country’s positions in various areas also in cooperation with / through the Permanent Representation of the Slovak Republic in Brussels

The common positions of all Member States influence future policy and legislation. It is therefore important that we actively participate in these negotiations and are part of the development of the new rules that we will subsequently implement.

The Permanent Representation also maintains contacts with other European institutions, in particular the European Parliament, especially Slovak MEPs, and the European Commission. It is also in contact with everyone affected by the EU. This includes Slovak businesses, regions, lobbyists, consultants, academics and the media.

Council of the European Union

It is made up of ministerial-level representatives of each member state, who are empowered to commit their governments to certain goals. Together with the European Parliament, the Council of the European Union adopts legislative proposals submitted by the Commission. Together, the representatives seek the best solutions for all. This search also takes the form of negotiations. This is the main business of the Council.

It shall be chaired by one member state at a time on a rotating basis for a period of six months. The current Presidency is held by Spain. Slovakia will next hold the Presidency in 2030. However, Slovak ministers also sit on the Council today and have the opportunity to communicate our positions.

Slovak municipalities and their role in European policy making in the circular economy

The European Committee of the Regions (CoR) is involved at various stages of EU law-making. CoR commissions draw up opinions on EU legislative proposals. Its members meet in plenary sessions to vote on and adopt these opinions.

The legislative work of the European Committee of the Regions covers a wide range of areas affecting local and regional authorities. It is carried out by 6 thematic committees. One of these is ENVE – Commission on Environment, Climate Change and Energy. It prepares policy messages related to the European Green Deal, such as:

  • climate change
  • Energy
  • European Union space policy
  • biodiversity
  • circular economy
  • zero pollution

The Committee also works closely with national, regional and local authorities. This ensures that their views are heard and promotes political debate – not only in Brussels, but also in EU regions and cities and online.

It organises consultations to get input from local and regional authorities, experts and other stakeholders. This allows them to contribute to the opinions drawn up by CoR members and adopted at EU level.

National Delegation of Slovakia consists of nine members and nine alternates. Together, they represent their local and regional authorities. They are nominated by the Member State through the interest associations representing the municipalities. For Slovakia, these are K8, the Union of Slovak Cities and ZMOS. Members receive information from the CoR and also participate in working groups and meetings.

70% of the changes that are coming in the legislation will be implemented at the level of regions, cities and municipalities. These changes are felt with almost every change in circular economy legislation.

According to the study Sustainability in Slovak Cities, which we conducted this year, our municipalities are not as prepared for these changes as municipalities abroad. Why? The problem is most often staff capacity and difficult financing from external sources.

Non-profit organisations – an important stakeholder also in European policy-making in the circular economy

Last but not least. Let’s take a look at the role of non-profit orgazinations. Is there a difference in how Slovak and European ones work?

Non-profit organisations also have an important role to play at EU level. While national non-profit organisations implement policies and various projects on the ground at local level, non-profit organisations at pan-European level also have a lot of work to do:

  • monitor developments in environmental policy and legislation
  • analyse data
  • consists of various expert studies and publications
  • send their comments to the Commission, MEPs and national ministries before the EU Council
  • they also carry out various researches and surveys and accordingly publish their so-called position papers, where they clearly describe their position on a specific topical issue

Non-profit organisations that operate at a pan-European level often bring together non-profits in different countries in the EU and beyond. The 10 largest of these are the so-called GREEN 10, which coordinate their positions and actions on a number of common agendas. INCIEN is a member of one of them – the European Environmental Bureau.

Bruselské zápisky

Some of the largest non-profit organisations pursuing circular economy policy include Ellen McArthur Foundation, Zero Waste Europe, Reloop, Right to repair a and many others.

How to get involved in the work of non-profit organizations?

If you have a job outside of the nonprofit sector, you can support or volunteer. The nonprofit sector is staffed by professionals who keep an eye on what’s happening on the policy side and adjust the activities they do based on that. Some are more involved in publishing, others in analysis and policy setting, or in fieldwork or community building. Therefore, these organisations also need to be staffed by experts who understand the issues and who can develop the subject matter professionally. This is also what INCIEN strives to do in the field of circular economy in Slovakia.

We aim to build capacity and initiatives, work on legislation and raise awareness of the circular economy as a tool to address all the crises we face: climate, biodiversity loss, resource crisis and pollution.


Institutions and bodies:

  • European Union
  • European Commission
  • European Parliament
  • Council of the European Union
  • ENVI Committee
  • Permanent Representation of the Slovak Republic in Brussels
  • European Committee of the Regions




  • Action plans for the circular economy
  • Commissioner
  • Directorates-General
  • DG Environment, DG Research
  • ENVE – Commission for Environment, Climate Change and Energy
  • GREEN 10

Project name: European Green Deal – deal for our common sustainable future
ERASMUS+ funded project. Project number: 2023-1-SK01-KA122-ADU-000129633
The project is implemented by the Institute for Circular Economy, o.z. Belinského 3, 851 01 Bratislava

„Funded by the European Union. However, the views and opinions expressed are those of the author(s) alone and do not necessarily reflect the views and opinions of the European Union and the awarding body. Neither the European Union nor the awarding authority is responsible for them.“

Financované Európskou úniou.

Ivana Maleš Brusel cover

Bruselské zápisky alebo prečo je dôležité zaujímať sa o dianie v Európskej únii?

Urobili sme odvážny krok: vycestovali sme do Bruselu – centra tvorby environmentálnej politiky a legislatívy v oblasti cirkulárnej ekonomiky na Európskej úrovni.

Počas 30 dní naša Ivana Maleš pozorne sledovala prácu kolegov z tímu cirkulárnej ekonomiky v organizácii European Environmental Bureau (EEB). Počas jej práce v EEB sa stretávala s predstaviteľmi rôznych európskych inštitúcií a v krátkych správach postupne vyvracala rôzne mýty – napríklad to, že sa na tvorbe politike Slovensko nepodieľa

V tomto texte da dozviete:

  • aké inštitúcie sa podieľajú na tvorbe euróspkych politík
  • ako nás ovplyvňujú a čo znamenajú v praxi
  • ako sa na ne môžeme nakontaktovať, rozprávať sa s nimi a byť súčasťou príprav ďalších zmien 

Znie to zložito – environmentálna politika, legislatíva, strata biodiverizty, klimatická kríza, kríza zdrojov, znečistenie životného prostredia, cirkulárna ekonomika… Bežní ľudia sa v tomto prúde informácií len ťažko orientujú. Nemajú toľko informácií, ako odborníci, ktorí sa týmto témam venujú.

Ľudia často aj pochybujú o tom, či má zmysel sa týmto témam vôbec venovať, či je to vôbec pre nich nejako relevantné. Nevedia predstaviť konkrétne riešenia, ktoré by oni vedeli u nich doma alebo v obci zrealizovať. Nevedia si predstaviť, ako to ovplyvní ich každodenný život. Jedným z častých argumentov je aj to, že nemajú pocit, že je ich názor vypočutý a že nemôžu nijako prispieť k tomu, aby sa veci zlepšili. Lebo majú pocit, že ich nikto nepočuje.

Preto chceme šíriť informácie o spôsobe prípravy environmentálnej politiky a legislatívy v oblasti obehového hospodárstva – aby sme bežným ľuďom poskytli prehľad o celom procese a o význame našej angažovanosti a záujmu o politické záležitosti, a to aj na úrovni EÚ.

Slovensko je riadnou členskou krajinou EÚ. A tak sa – rovnako ako Nemecko, Francúzsko, Španielsko, či Estónsko – môžeme zapájať na rôznych úrovniach a ovplyvňovať to, čo časom budeme musieť aj my plniť. Budeme tak lepšie pripravení na zmeny, ktoré ku nám prídu o niekoľko rokov.

Verejne dostupná hanba

Keď príde zo strany Európskej komisie rozhodnutie o zmene či nových cieľoch, na Slovensku sa veľmi bránime tomu, aby sme ich museli plniť. Začneme diskusie o tom, ako veci robiť po starom a ako zmena bude náročná, až nemožná.

Z nášho členstva v EÚ nám pritom vyplývajú rôzne povinnosti, ktoré sme transponovali z EÚ do našej národnej legislatívy. Často sa však  zaradíme medzi medzi krajiny, ktoré si tieto povinnosti ani stanovené ciele neplnia. Prečo nie sme na ne pripravení? Prichádzajú k nám predsa v rovnakom termíne ako aj iným štátom. Viazne komunikácia? Ak áno, kde? Prečo si svoje povinnosti neplníme? Vyzerá to tak, že na Slovensku zmeny nemáme radi. 

Akákoľvek zmena sa u nás stretne s veľkým odporom a príliš veľa energie sa zbytočne vkladá do toho, aby sme ju neurobili. Časom sa však vždy ukáže, že tak len strácame čas. Musíme dobiehať to, čo ostatné regióny zvládli práve preto, že sa na zmenu pozreli ako na príležitosť rozvíjať sa.

Cirkulárna ekonomika v tomto nie je vôbec výnimkou. Okrem niekoľkých infirgementov kvôli neplneniu povinností v minulosti, máme pred sebou ďalšie. A keďže EÚ analyzuje, hotnotí a výsledky oficiálne uvereňujevedia o tom všetci


Európska Komisia = živí ľudia

Pôsobí na vás slovo Európska komisia ako abstraktný pojem a neviete čo sa za ním skrýva? Komisiu pritom tvoria konkrétne úrady a konkrétni ľudia, na ktorých sa môžete aj vy ako obyvatelia, zamestnanci, úradníci alebo podnikatelia kedykoľvek obrátiť.

Európska komisia je politicky nezávislá výkonná zložka EÚ. Je jedinou inštitúciou EÚ, ktorá predkladá právne predpisy na schválenie Parlamentu a Rade. Okrem toho:

  • riadi politiky EÚ
  • vyčleňuje finančné prostriedky
  • presadzuje právne predpisy EÚ
  • zastupuje EÚ na medzinárodnej scéne

Z jej dielne vyšli aj Európska Zelená Dohoda či Akčné plány pre obehové hospodárstvo, na základe ktorých sa veci vyvíjajú aj v cirkulárnej ekonomike (vysvetlíme si nižšie).

Nie je to uzavretá inštitúcia, ktorá zavelí a my musíme poslúchnuť. Naopak – je otvorená pripomienkám od občanov, neziskoviek, ministerstiev a iných stakeholderov. Nie je to žiaden bruselský diktát.

Ak chcete, aby váš hlas bol vypočutý a vedeli ste aj vy ovplyvniť procesy v štádiu prípravy, máte možnosť urobiť tak z pohodlia domova. Na stránke Have your say nájdete aktuálne bežiace iniciatívy. Prostredníctvom nej môže každý kedykoľvek napísať svoj komentár, poslať odkazy a podklady – anonymne, ako fyzická osoba, alebo aj pre svojho zamestnávateľa (ak s tým bude súhlasiť).

Európska komisia je hlavnou inštitúciou, ktorá pripravuje politiky a prvé návrhy pre legislatívu. Do celého procesu tvorby vyzýva všetky členské štáty už v procese prípravy nových dokumentov formou rôznych dotazníkov, kde sú členské štáty vyzvané k tomu, aby svoje dáta, argumenty a názory prezentovali už počas prípravy celého dokumentu.

Politické vedenie zabezpečuje tím 27 komisárov (jeden z každej krajiny EÚ), na ktorého čele stojí predseda Komisie. Výkonným podpredsedom Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu je Slovák! Je ním Maroš Ševčovič, ktorý je zároveň eurokomisárom pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.

Každý komentár, ktorý pošlete, si niekto určite prečíta. Je to systematická práca, nečakajme preto, že na základe jednej správy sa všetko zmení. Svojim názorom však každý z nás môže naštartovať diskusiu. Ak naozaj chceme presadiť zmenu, musíme byť aktívni.

Každodenný chod činností Komisie zabezpečujú jej pracovníci (právnici, ekonómovia, odborníci pre rôzne oblasti spoločnosti), ktorí sú rozdelení do útvarov známych ako generálne riaditeľstvá (GR). Každé z nich zodpovedá za osobitnú oblasť politík. Pre cirkulárnu ekonomiku je to DG Environment, kde sa rieši veľká časť agendy týkajúca sa životného prostredia – napríklad obaly, Eco Label, textil, plasty, chemické látky alebo zelené verejné obstarávanie. Cirkulárnu ekonomiku okrem DG Environment riešia aj na DG Research.

Keď komisia pripraví dokument, ten následne ide do pripomienkového konania aj do Európskeho parlamentu, Rady EÚ a zároveň návrh komisie môže pripomienkovať aj verejnosť a rôzne záujmové združenia.

Európska zelená dohoda – ambícia s deadlinom

Európska Zelená dohoda je rámcová dohoda, ktorá bola schválená v roku 2019 s cieľom, že Európa sa stane prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Európska komisia prijala súbor návrhov na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, a to prispôsobením politík EÚ v oblasti klímy, energetiky, dopravy a zdaňovania.

Ako s tým súvisí cirkulárna ekonomika? Veď to sú iba odpady a recyklácia, nie?

Vôbec nie! Táto dezinterpretácia cirkulárnej ekonomika je na Slovensku veľmi častá. Pomocou cirkulárnej ekonomiky sa šetria prírodné zdroje, vyrábajú sa iba bezpečené a dlhopoužívané výrobky, stavajú a prevádzkujú sa udržateľné budovy z materiálov, ktoré sú vyrábané s dôrazom na ich nízke emisie v rámci výstavby a počas ich prevádzky.

V rámci cirkulárnej ekonomiky sa udržateľne pestujú plodiny, z ktorých sa vyrábajú potraviny a ktoré sa konzumujú tak, aby nám nevznikal potravinový odpad. Potraviny a produkty sú balené do opätovne používaných recyklovateľných obalov.

V cirkulárnej ekonomiky sa rieši aj téma nadprodukcie a jej vplyv na množstvo emisií alebo znečistenia životného prostredia. Preto je cirkulárna ekonomika dôležitým nástrojom aj pri udržateľnej výrobe a spotrebe.

Cirkulárna ekonomika je pritom na EÚ úrovni jeden z nástrojov na prechod ku klimatickej neutralite, riešenia klimatickej zmeny, straty biodiverizty, krízy zdrojov a znečistenia životného prostredia.

Celkovo sa cirkularita meria a kontroluje pomocou rôznych indikátorov. Tie sa týkajú tokov materiálov, ktoré ako spoločnosť používame a pomocou emisií, ktoré sa pri výrobe a spotrebe produkujú. Takýmto hospodárením my zabezpečujeme, aby nedochádzalo k strate biodiverzity, aby sme chránili naše životné prostredie tak, aby sme zmierňovali dopady zmeny klímy. Chránime tak aj zdravie obyvateľov a zabezpečujeme im bezpečné prostredie, ktoré je ekonomicky stabilné.

Akčný plán pre obehové hospodárstvo

Akčný plán pre obehové hospodárstvo je súčasťou balíka Európskej zelenej dohody a predstavuje nové iniciatívy pre celý životný cyklus výrobkov s cieľom modernizovať a transformovať naše hospodárstvo a zároveň chrániť životné prostredie. Jeho ambíciou je dosiahnuť, aby sa vyrábali udržateľné výrobky s dlhšou životnosťou a umožniť našim občanom zúčastňovať sa v plnej miere na obehovom hospodárstve a využívať výhody vyplývajúce z pozitívnej zmeny, ktorú prináša.

Podľa nedávneho prieskumu Eurobarometra patrí zvyšovanie množstva odpadu medzi 3 najväčšie environmentálne problémy občanov. Respondenti boli toho názoru, že najúčinnejším spôsobom riešenia problémov v oblasti životného prostredia je zmena spôsobu spotreby a výroby.

Ty, ja a Európsky parlament

Európsky parlament (EP) je jediná priamo volená inštitúcia EÚ. Plní nezameniteľnú funkciu pri tvorbe environmentálnej politiky a legislatívy v oblasti obehového hospodárstva. Jeho dôležitou úlohou je pripomienkovať návrhy, ktoré predkladá Európska komisia. Zároveň môže aj proaktívne presadiť tému, ktorá je dôležitá, aby sa k nej pripravila legislatíva.

Kľúčovým výborom pre oblasť obehového hospodárstva v rámci EP je tzv. ENVI výbor (Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín), v rámci ktorého sa vedie celý proces buď tvorby novej, alebo zmeny existujúcej legislatívy. 

Ako proces tvorby legislatívy vyzerá?

Slovensko má podľa pravidiel momentálne 14 poslancov zo 705 a v budúcom období bude mať o jedného viac, čiže 15. Poslanci sú volení na obdobie 5 rokov.

Najbližšie voľby do Európskeho parlamentu budú 6.-9. júna 2024. Vtedy môže aj váš hlas rozhodnúť v tom, ako sa budeme viac podieľať na tvorbe environmentálnej politiky na úrovni Euróspskeho parlamentu. 

Kto háji naše záujmy v Bruseli?

Záujmy Slovenska sa na pôde EÚ prezentujú aj prostredníctvom Stáleho zastúpenia SR Bruseli. V komunikácii medzi Slovenskom a európskymi inštitúciami zohráva ústrednú úlohu:

  • čo najefektívnejšie obhajovať slovenské pozície
  • presadzovať naše záujmy
  • pripravovať pravidelné zasadnutia ministrov
  • aj zasadnutia hláv štátov alebo vlád (summity EÚ)

Naše záujmy háji tím diplomatických zástupcov všetkých ministerstiev. Tento tím tak tvorí akúsi predĺženú ruku rezortov pri presadzovaní stanovísk, návrhov a odporúčaní na rokovaniach v rámci Rady EÚ.

Pre prípravu stanovísk na rokovania sú dôležité odborné postoje jednotlivých ministerstiev. Pre oblasť obehového hospodárstva je to Min. životného prostredia SR alebo Min. hospodárstva SR. Pre oblasť bioekonomiky a bezpečného potravinového systému zase Min. pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ich úlohou je:

  • sledovať dianie na úrovni EÚ
  • aktívne komunikovať s inštitúciami
  • pripravovať postoje našej krajiny v rôznych oblastiach aj v spolupráci / prostredníctvom Stáleho zastúpenia SR v Bruseli

Spoločné postoje všetkých členských krajín ovplyvňujú budúcu politiku a legislatívu. Preto je dôležité, aby sme sa aktívne podieľali na týchto rokovaniach a boli súčasťou tvorby nových predpisov, ktoré budeme následne implementovať.

Stále zastúpenie udržiava kontakty aj s ostatnými európskymi inštitúciami, najmä s Európskym parlamentom, osobitne so slovenskými poslancami a Európskou komisiou. Je tiež v kontakte so všetkými, koho sa EÚ dotýka. Zahŕňa to slovenské podniky, regióny, lobistov, konzultantov, akademikov a médiá.

Rada Európskej únie

Skladá sa z predstaviteľov každého členského štátu na ministerskej úrovni, ktorí sú oprávnení zaväzovať svoje vlády k určitým cieľom.  Spolu s Európskym parlamentom prijíma Rada Európskej únie legislatívne návrhy predkladané Komisiou. Predstavitelia spolu hľadajú tie najlepšie riešenia pre všetkých. Takéto hľadanie má aj formu vyjednávaní. Práve to je hlavnou činnosťou Rady.

Predsedá jej vždy jeden členský štát na základe princípu rotácie po dobu šesť mesiacov. Aktuálne je predsedajúcou krajinou Španielsko. Slovensko bude najbližšie predsedajúcou krajinou v roku 2030. Aj dnes však v Rade  sedia aj slovenskí ministri a majú možnosť komunikovať naše postoje.

Slovenské samosprávy a ich úloha v tvorbe európskej politiky v obehovom hospodárstve

Európsky výbor regiónov (VR) sa zapája do rôznych etáp tvorby právnych predpisov EÚ. Komisie VR vypracovávajú stanoviská k legislatívnym návrhom EÚ. Jeho členovia sa schádzajú na plenárnych zasadnutiach, kde o týchto stanoviskách hlasujú a prijímajú ich.

Legislatívna činnosť Európskeho výboru regiónov zahŕňa širokú škálu oblastí, ktoré sa týkajú miestnych a regionálnych samospráv. Vykonáva ju 6 tematických komisií. Jednou z nich je ENVE – Komisia pre životné prostredie, klimatické zmeny a energetiku. Prípravuje politické posolstvá súvisiace s Európskou zelenou dohodou, napr.:

  • zmena klímy
  • energetika
  • vesmírna politika Európskej únie
  • biodiverzita
  • obehové hospodárstvo
  • nulové znečistenie

Výbor tiež úzko spolupracuje s národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi. Vďaka tomu sú ich názory vypočuté a podporuje sa tým politická diskusia – a to nielen v Bruseli, ale aj v regiónoch a mestách EÚ a online.

Aby získal podnety od miestnych a regionálnych orgánov, expertov a ďalších zainteresovaných strán, organizuje konzultácie. Vďaka tomu môžu prispievať do stanovísk, ktoré vypracovávajú členovia VR a ktoré sa prijímajú na úrovni EÚ.

Slovenská delegácia sa skladá z deviatich členov a deviatich náhradníkov. Spoločne zastupujú svoje miestne a regionálne samosprávy.​ Navrhuje ich členský štát prostredníctvom záujmových združení, ktoré zastrešujú mestá a obce. Pre Slovensko je to K8, Únia miest Slovenska a ZMOS. Členovia získavájú informácie od VR a zároveň sa zúčastňujú pracovných skupín a stretnutí.

70% zmien, ktoré v legislatíve prichádzajú sa budú implementovať práve na úrovni regiónov, miesta a obcí. Tieto zmeny pociťujeme pri takmer každej zmene legislatívy v oblasti cirkulárnej ekonomiky.

Podľa štúdie Udržateľnosť v mestách Slovenska, ktorú sme vypracovali tento rok, nie sú naše samosprávy na tieto zmeny pripravené tak, ako samosprávy v zahraničí. Prečo? Problémom sú najčastejšie personálne kapacity a zložité financovanie z externých zdrojov.

Neziskové organizácie – dôležitý stakeholder aj v tvorbe európskej politiky v obehovom hospodárstve

Last but not least. Pozrime sa na úlohu neziskových orgazinácií. Je rozdiel v tom ako fungujú tie slovenské a európske?

Neziskové organizácie majú aj na úrovni EÚ dôležitú úlohu. Kým národné neziskové organizácie implementujú politiky a rôzne projekty v teréne na lokálnej úrovni, neziskové organizácie na celoeurópskej úrovni majú tiež veľa práce:

  • sledujú vývoj environmentálnej politiky a legislatívy
  • analyzujú dáta
  • tvoria rôzne odborné štúdie a publikácie
  • zasielajú svoje pripomienky Komisii, europoslancom a zároveň aj ministerstvám v jednotlivých krajinách pred stretnutím Rady EÚ
  • realizujú aj rôzne výskumy a prieskumy a podľa toho publikujú svoje tzv. position papers, kde jasne popíšu stanovisko ku konkrétnemu aktuálnemu problému

Neziskové organizácie, ktoré pôsobia na celoeurópskej úrovni často združujú neziskovky v rôznych krajinách v EÚ, ale aj mimo nej. 10 najväčších z nich je tzv. GREEN 10, ktoré v mnohých spoločných agendách koordinujú svoje postoje a kroky. INCIEN je členom jednej z nich – European Environmental Bureau.

Bruselské zápisky

Medzi najväčšie neziskové organizácie, ktoré sledujú politiku v oblasti cirkulárnej ekonomiky patria aj Ellen McArthur Foundation, Zero Waste Europe, Reloop, Right to repair a mnohé ďalšie.

Ako sa zapojiť do prác neziskových organizácií?

Ak máte zamestnanie mimo neziskového sektora, môžete sa ho podporiť či zapojiť sa do dobrovoľníckej činnosti. V neziskovom sektore pracujú odborníci, ktorí sledujú dianie na strane politík a na základe toho si nastavujú aktivity, ktoré robia. Niektoré sa viac venujú publikačnej činnosti, iné analýzam a nastavovaniu politík, alebo prácam v teréne či budovaní komunít. Preto aj v týchto organizáciách je potrebné, aby pracovali odborníci, ktorí problematike rozumejú a ktorí dokážu odborne rozvíjať danú tému. A to je aj snahou INCIEN v oblasti cirkulárnej ekonomiky na Slovensku. 

Našim cieľom je budovanie kapacít a iniciatív, práca na legislatíve a zvyšovanie povedomia o cirkulárnej ekonomike ako nástroja na riešenie všetkých kríz, ktorým čelíme: klimatickej, strate biodiverzity, kríze zdrojov a znečistenia životného prostredia.


 Inštitúcie a orgány:

  • Európska únia
  • Európska komisia
  • Európsky parlament
  • Rada Európskej únie
  • ENVI výbor
  • Stále zastúpenie SR Bruseli
  • Európsky výbor regiónov




Iné pojmy:

  • Akčné plány pre obehové hospodárstvo
  • komisár
  • generálne riaditeľstvá
  • DG Environment, DG Research
  • ENVE – Komisia pre životné prostredie, klimatické zmeny a energetiku
  • GREEN 10

Názov projektu: Európska zelená dohoda – dohoda pre našu spoločnú udržateľnú budúcnosť. Projekt financovaný z programu ERASMUS+. Číslo projektu: 2023-1-SK01-KA122-ADU-000129633. Projekt realizuje: Inštitút cirkulárnej ekonomiky, o.z. Belinského 3, 851 01 Bratislava. 

Financované Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú však len názormi a vyhláseniami autora (-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie a orgánu udeľujúceho grant. Európska únia ani orgán udeľujúci grant za ne nenesú zodpovednosť.

Financované Európskou úniou.

Klimatická kuchyňa INCIEN titulný obrázok

Klimatická kuchyňa

Ľudstvo dnes čelí jednej z najväčších existenčných hrozieb v celej svojej histórii. Nadmerne vysoké množstvá skleníkových plynov v atmosfére narúšajú rovnováhu planéty. Dlhšie obdobia sucha na jednom mieste, viac nárazových dažďov na druhom mieste, zvyšujúce sa priemerné teploty či viac lesných požiarov sú len špičkou roztápajúceho sa ľadovca. Životné podmienky ľudí na Slovensku a po celom svete sú ohrozené.

Chceme ukázať, aký dosah majú naše každodenné rozhodnutia – napríklad tie, z čoho budeme variť. Občas stačí len mierne zmeniť postup a dopad môže byť veľký. Aký veľký? A ako variť nízkouhlíkovo bez toho, aby sme sa pripravili o chuťový zážitok? To sme zisťovali spolu s špičkovým šéfkuchárom!

Kto je Michal Kordoš?

Ako mladý stážoval v známej kodanskej reštaurácii Noma. Dnes organizuje charitatívne večere a varí prezidentom, kráľom a svojim klientom. Michal Kordoš je kuchár, ktorému záleží na kvalite potravín a ich minimálnom dopade na životné prostredie. V našom spoločnom projekte Klimatická kuchyňa Michal s ďalšími slovenskými šéfkuchármi ukazujú, ako môžeme prispieť k riešeniu klimatickej zmeny prostredníctvom jedla.

Nech sa páči, výsledok:

Vedeli ste, že?

🍴 Potravinový systém, ktorý zahŕňa všetko od pestovania plodín, cez spracovanie potravín, prepravu až po predaj a prípravu jedál, do veľkej miery prispieva ku klimatickej zmene. Podľa aktuálnych výpočtov je zodpovedný za produkciu 25 až 34% (resp. 1/4 až 1/3) všetkých ľudských emisií. (Poore & Nemecek, 2018; Crippa et al., 2021)

🍴 Najväčšiu časť emisií potravinového systému produkuje výroba živočíšnych potravín. Analýzy hovoria o tom, že práve tie sú zodpovedné za 56-58% emisií tohto systému, pričom ľudstvu dávajú iba 37% z celkového prijatého proteínu. Sú v tom započítané emisie metánu z trávenia dobytka, narábania s hnojom, manažmentu pastvín, emisie rybárskych lodí, emisie z výroby potravy pre poľnohospodárske zvieratá, ako aj z premeny pôdy na priestor pre zvieratá (napr. odlesňovanie, aby sa na mieste lesa mohol pásť dobytok alebo pestovať krmivo pre dobytok). (Poore & Nemecek, 2018)

🍴 Lietadlo má najvyššie emisie na kilometer. Letecká doprava potravín má suverénne najvyššie emisie skleníkových plynov na kilometer. „Letecké ovocie“ je preto veľmi neekologické (Webber & Matthews, 2008).

🍴 Lode prepravia celosvetovo najviac kilometrov. Najviac kilometrov precestujú potraviny po vode, cca o polovicu menej po ceste, cca tretinu z toho vlakom a minimum letecky (Poore & Nemecek, 2018).

🍴 Autá vyprodukujú celkovo najviac emisií. 84% skleníkových plynov z transportu potravín tvorí cestná doprava, 11% lodná, 3% vlaková a 2% letecká (Webber & Matthews, 2008).

🍴 Potravinový odpad a potravinové straty tvoria cca 16 % emisií skleníkových plynov potravinového systému. Zatiaľ nevieme, do akej miery je možné nevytvárať potravinový odpad a teda koľko presne sa dá z týchto 16 % emisií reálne ušetriť. No jednu vec už vieme – kto ho tvorí. Častá predstava je, že väčšinu odpadu tvoria farmári – napr. tým, že zahadzujú krivé mrkvy a podobne, ale nie je to tak. Prieskum Eurostatu z roku 2020 hovorí, že potravinový odpad v EÚ tvoria najmä domácnosti (55 %) a až ďaleko po nich nasledujú spracovatelia (18 %), Horeca (9 %), výrobcovia (11 %) a nakoniec veľko- a maloobchodníci (7 %).

🍴 Podľa meta analýzy Poore & Nemecek (2018) je efektívnou možnosťou, ako znížiť emisie potravinového systému, nahradiť v našich jedálničkoch živočíšne potraviny rastlinnými – kde sa dá a kde to dáva zmysel. Pre porovnanie, ak by sme chceli získať 100 g proteínu z rastlinných potravín, potrebujeme zabrať značne menej pôdy a vyprodukujeme značne menej skleníkových plynov, ako keď získavame 100 g proteínu zo živočíšnych potravín.

🍴 S niektorými druhmi mäsa sú spojené nižšie emisie. Vo všeobecnosti, spomedzi mäsa, produkuje na 100g proteínu najvyššie emisie hovädzie a jahňacie mäso, najmä kvôli produkcii metánu. Násobne lepšie sú na tom bravčové mäso, ryby a hydina. Avšak, 100g proteínu vieme získať aj zo strukovín či orechov, za produkcie iba zlomku emisií živočíšnych potravín. (Poore & Nemecek, 2018) 

Projekt realizujeme vďaka podpore z Nadácie Tesco Slovensko. Ďakujeme.

Udržateľnosť v mestách Slovenska - titulný obrázok

Udržateľnosť v mestách Slovenska

Udržateľnosť je definovaná ako uspokojovanie potrieb súčasnosti bez toho, aby sa ohrozovala schopnosť uspokojovať potreby budúcich generácií. Súčasný systém však môžeme oprávnene považovať za neudržateľný.

A to environmentálne, sociálne aj ekonomicky. Prechod z lineárnych modelov ekonomík na obehové, resp. cirkulárne, je jedným z dôležitým krokov na ceste k udržateľnejšiemu fungovaniu. Cirkularita sama osebe však ešte neznamená, že náš systém bude udržateľný. Cirkularita a udržateľnosť musia navzájom spolupracovať. Nevyhnutný prechod na obehové, resp. cirkulárne fungovanie, ako aj implementovanie ďalších prvkov a predpokladov udržateľnosti si vyžaduje spoluprácu všetkých zainteresovaných strán a stakeholderov. A práve úloha samospráv je nesmierne dôležitá.

Pevne veríme, že táto publikácia, pripravená aj v spolupráci s Úniou miest Slovenska, bude pre vás pridanou hodnotou a pomôže vám ľahšie zavádzať princípy udržateľnosti a cirkulárnej ekonomiky ako jedného z jej nástrojov pre fungovanie samospráv. Na ceste k udržateľnosti môžu mestá sprevádzať rôzne výzvy. Niektoré väčšie, no nie neprekonateľné, a iné, s ktorými sa dá vyrovnať omnoho ľahšie a flexibilnejšie. Prechod na udržateľné fungovanie však bude prínosom a niečím, čo je v kontexte klimatickej zmeny absolútne nevyhnutné.


Staňte sa jedným z dobrých príkladov, ktoré inšpirujú iných!

Ďakujeme Únii miest Slovenska za partnerskú i obsahovú podporu a komunikáciu s mestami pri príprave tejto publikácie. Táto publikácia vznikla vďaka finančnej podpore Nadácie TESCO.

Nadácia Tesco - logo
únia miest slovenska logo
Udržateľné poľnohospodárstvo na Slovensku cover

Udržateľné poľnohospodárstvo na Slovensku

Pôda je kľúčovým prvkom ekosystémov, a teda prináša benefity nielen pre poľnohospodárov, ale aj pre občanov. Zdravie pôdy je z toho dôvodu potrebné udržiavať na vysokej úrovni, resp. ho zvyšovať, ak ide o degradovanú pôdu. Medzi časté dôvody degradácie pôdy patria neudržateľné poľnohospodárske postupy. Cirkulárna ekonomika môže byť v tomto kontexte dôležitým nástrojom, pretože poľnohospodárom poskytuje riešenia smerujúce k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov, k minimalizácii odpadu a strát a k zhodnocovaniu odpadu. Poľnohospodári však čelia viacerým výzvam súvisiacim s implementáciou nových postupov, ktoré si vyžadujú čas, značné úsilie a nové investície.

Tento report sa pozerá hlbšie do problematiky zdravia pôdy a jej sledovania, pričom naše zistenia by sa dali zhrnúť do týchto bodov:

  1. Kvantifikovať zdravie pôdy pomocou konkrétnych ukazovateľov zdravia pôdy je kľúčové. 
  2. Zlepšovanie a udržiavanie zdravia slovenskej pôdy je téma, ktorá si vyžaduje zapojenie všetkých relevantných stakeholderov. 
  3. Efektívne pouniverzitné vzdelávanie poľnohospodárov je dôležité pre rozšírenie vnímania dôležitosti témy zdravia pôdy, prezentáciu benefitov zdravej pôdy a pomoc s implementáciou postupov, ktoré zvyšujú zdravie pôdy.

Degradácia pôdy je jedným z najpálčivejších problémov súčasného poľnohospodárstva, a preto je nevyhnutné venovať zlepšovaniu a udržiavaniu zdravia slovenskej pôdy náležitú pozornosť. Prišiel čas na to, aby sme zdravie pôdy začali brať vážne a tému uchopili komplexne – iba tak sa efektívne dostaneme k dlhodobo udržateľným výsledkom, z ktorých budú profitovať všetci občania Slovenskej republiky, poľnohospodári aj životné prostredie.

Táto publikácia vznikla vďaka podpore Nadačného fondu Metro pri Nadácii Pontis v rámci projektu Zelené dilemy www.zelenedilemy.sk.

Nadácia Pontis logo
INCIEN: Princípy udržateľnosti a cirkulárnej ekonomiky aplikovateľné v divadle na Slovensku

Princípy udržateľnosti a cirkulárnej ekonomiky aplikovateľné v divadle na Slovensku

V kooperácii s Divadelným ústavom v Bratislave a v súčinnosti so slovenskými divadlami sme viac ako rok skúmali potenciál zavedenia princípov cirkulárnej ekonomiky a udržateľnosti do tvorivého procesu a prevádzky slovenských divadiel. Teraz – ako prví v stredoeurópskom regióne – ponúkame výsledok v podobe elektronickej publikácie, ktorá ponúka stratégie aj praktické tipy, ako v divadle znížiť environmentálne zaťaženie, posilniť environmentálnu zodpovednosť, aplikovať niektoré východiská obehového hospodárstva a túto snahu komunikovať.

Pre koho je brožúra vhodná?

  • všetky divadlá
  • tvorkyne a tvorcov, ktoré a ktorí hľadajú odpovede pre svoju prax
  • ľudí zodpovedných za výtvarnú tvár inscenácie
  • pracovníčky a pracovníkov technických zložiek, služieb a pod.
  • ochotníkov
  • kohokoľvek, kto organizuje kultúrne podujatia
  • veľké kamenné divadlá
  • malé pravidelne nesubvencované nezávislé divadlá
  • divadlá, ktoré nemajú vlastný priestor
INCIEN: Princípy udržateľnosti a cirkulárnej ekonomiky aplikovateľné v divadle na Slovensku
INCIEN: Princípy udržateľnosti a cirkulárnej ekonomiky aplikovateľné v divadle na Slovensku


  1. jednoduché a rýchle tipy
  2. esenciálna tvorba a „život“ inscenácie
  3. prevádzka a administratíva v divadlách
  4. divadelná budova a vybavenie
  5. možnosti získania finančných zdrojov
  6. odkazy na organizácie, iniciatívy, weby
Uhlíkové kompenzácie - titulka

Kolobeh uhlíka a uhlíkové kompenzácie

Uhlíkové kompenzácie, po anglicky carbon offsets, sú dnes horúcou témou v privátnej aj štátnej sfére. Organizácie si kladú otázku, či a ako môžu emisie, ktoré svojou činnosťou produkujú, kompenzovať pomocou projektov sadenia lesov či zvyšovania uhlíka v pôde, ale aj napr. projektov zabraňujúcim odlesňovaniu.

V tejto štúdii sme sa preto pozreli na to:

  • ako vlastne funguje cyklus uhlíka
  • ako ho ľudská činnosť narušila
  • aké hlavné typy uhlíkových kompenzácií máme k dispozícii
  • a aké majú tieto jednotlivé typy projektov výhody a limitácie

Podporené Britským veľvyslanectvom v Bratislave.

LOGO - British Embassy Bratislava (1)

INCIEN_Kal nad zlato_titulka

Kal nad zlato – štúdia

Hľadali sme zlato, našli sme ho v kale.

Kal je zdrojom živín, ale rovnako obsahuje rôzne mikropolutanty. V štúdii sa dozviete o stave zhodnocovania kalov na Slovensku, ale aj o rozdielnych benefitoch a limitoch jednotlivých možností spracovania kalu.

Projekt je realizovaný s finančnou podporou Zeleného vzdelávacieho fondu formou dotácie z Environmentálneho fondu.

Zelený vzdelávací fond - logo
environmntálny fond logo
slovenská agentúra životného prostredia logo
Ministerstvo životného prostredia logo
Cirkulárne Slovensko 2022 brožúra - cover

Cirkulárne Slovensko 2022 – brožúra príkladov dobrej praxe

Dá sa na Slovensku fungovať udržateľnejšie? 17 dobrých príkladov z praxe na Slovensku dokazuje, že áno!

Prinášame ich v publikácii Cirkulárne Slovensko 2022. Brožúru sme vypracovali v spolupráci s Circular Slovakia a jej hlavným cieľom je ukázať verejnosti praktickú stránku cirkulárnych princípov či biznis modelov a inšpirovať. Prezentuje 17 dobrých príkladov z praxe v cirkulárnej ekonomike od biznis modelov firiem, cez aktivity a iniciatívy neziskových organizácií, až po fungovanie samospráv.