Bratislava triedi iba 11% odpadov

Z celkového množstva odpadov, ktoré na území hlavného mesta vznikne je 72% zmesový komunálny odpad. Povinné zložky ako papier, plasty, sklo a kovy tvoria spolu 11%. Biologicky rozložiteľný odpad sa na úrovni občana natriedi, pokiaľ niekto dobrovoľne doma po jarných prácach neodvezie odpad na kompostáreň alebo sám doma nekompostuje v kompostéri.

PREČO JE TOMU V HLAVNOM MESTE TAK?

V pondelok 21.novembra sme sa o tom rozprávali s komunálnou političkou – Luciou Štasselovou, Lesiou Richterovou – vedúcou odboru regionálneho rozvoja a životného prostredia. Moderátorom večera bol Michal Havran a sme veľmi radi, že do diskusie sa zapojil aj Marián Strýček z odboru odpadového hospodárstva Ministerstva životného prostredia.

Situácia v hlavnom meste sa veľmi podobá celoslovenskej realite – 11% sa triedi a odovzdáva na recykláciu (priemer Slovenska je 12%) a cieľom Slovenska ako členskej krajiny EÚ je 50% miera recyklácie v roku 2020. Prečo dosahujeme takú nízku mieru triedenia, v čom je vlastne chyba? Informovanosť obyvateľov? Nedostatok nádob?

1. ľudia nevedia či dobre triedia. V tom v čom sa cítia isto triedia dobre ako napríklad PET fľaše. Veľmi malú mieru triedenia dosahujeme v triedení fólií, kelímkov, tvrdých plastov (obaly z drogérie) – tie končia v zmesovom komunálnom odpade.
2. Plechovky a nápojové kartóny (alebo ako my ich poznáme – „tetrapaky“) patria v Bratislave do ŽLETÉHO kontajnera
3. Radšej netriedim, ako by som mal triediť zle. Opak je pravdou – ak máte čistý obal, ktorý neviete presne kam patrí, dajte ho radšej do triedeného zberu – pri dotriedení na zbernom dvore sa zaradí medzi správne materiály
4. Bratislava má zberný dvor, kde občania môžu odviesť svoje odpady, ktoré sa do kontajnera nezmestia. Je to zberný dvor OLO na Starej Ivánskej ceste
5. Čo s bioodpadmi od 1.1.2017? Obyvatelia v rodinných domoch majú možnosť kompostovať svoj bioodpad priamo u seba na dvore. Nedávno organizácia Priatelia Zeme organizovali prieskum, kde zistili, že 90% obyvateľov Bratislavy chce kompostovať BRKO u seba na záhrade a iba 10% občanov má záujem o odvoz BRKO.
6. Reštaurácie, jedálne v školských zariadeniach – majú možnosť kompostovať vlastný kuchynský odpad v elektrických kompostéroch, ktoré zabezpečujú povinnú lehotu a formu hygienizácie a tak z vlastného kuchynského odpadu získať kompost. Druhou možnosťou je zase odvoz kuchynských odpadov špecializovanou firmou.
7. Čo s bioodpadmi v bytovkách? Ak sa dokážu medzi sebou obyvatelia bytovky dohodnúť – existuje možnosť umiestnenia kompostérov v areáli okolo bytovky, kde si obyvatelia bytovky budú môcť kompostovať vlastný bioodpad v tzv. Komunitnom kompostovisku
8. Školy – materské, základné, stredné: s kuchynským odpadom môžu nakladať tak ako aj reštaurácie: predchádzať jeho vzniku kompostovaním, alebo ho odvážať špecializovanou firmou.
9. Vzdelávanie je kľúčom k vyššej miere triedenia: vzdelávanie detí na všetkých úrovniach a informačná kampaň pre dospelých obyvateľov
10. Prečo by to obyvatelia hlavného mesta mali robiť? Lebo ušetria! Vedeli ste, že obyvatelia hlavného mesta platia iba za odvoz odpadov v tzv. „čiernej nádobe“? Ak toho vyprodukujete menej, tak aj menej čiernych nádob potrebujete a ak máte iba jednu – tak viete znížiť počet vývozov. Zvýšte triedenie odpadov vo vašej budove a ušetrené peniaze môžete minúť na niečo zmysluplnejšie, ako odvoz odpadov.

Za fotku ďakujeme Tomášovi Halászovi

Komentáre

komentárov