Koncom roka sme zorganizovali náš prvý seminár spojený s workshopom o príkladoch cirkulárnej ekonomiky v praxi. Téma, ktorá dominovala v rámci prednášok a diskusie s účastníkmi bola ODPADY – ktoré problémy obce majú, kde vidia riešenia a prečo si myslia, že im nepodarí plniť ciele recyklácie ro roku 2020.
Cieľom semináru, ktorého súčasťou bol aj workshop cirkulárnej ekonomiky – obehového hospodárstva, bolo predstavenie konceptu obehového hospodárstva a implementácia základných princípov v praxi. Jasnými príkladmi preukázať efektívnosť zavádzania princípov obehového hospodárstva na lokálnej úrovni. Príklady boli prezentované ako slovenskými, tak zahraničnými expertami pôsobiacimi v oblasti inovatívnych technológii a odpadového hospodárstva.
Seminár bol zameraný na malú skupinu samospráv a záujemcov o tému (IEP MŽP SR a Ambasáda Holandska) práve kvôli tomu, aby v rámci takéhoto podujatia odzneli skôr konkrétne problémy samospráv a v rámci workshopu sa prítomní experti mohli na ne efektívnejšie zamerať.
Obsahom semináru boli prezentácie, ktoré uviedli praktické príklady a skúsenosti zo života z implementácie Cirkulárnej ekonomiky na území samospráv. V rámci prezentácií okrem INCIEN-u dobré príklady z praxe predstavili aj Solved – medzinárodná konzultačná platforma, ktorá zastrešuje viac ako 700 expertov v 50 rôznych krajinách sveta v rôznych oblastiach, Ethica – konzultačná spoločnosť v oblasti cirkulárnej ekonomiky vo Fínsku, Institut cirkulární ekonomiky – nezisková organizácia, ktorá implementuje riešenia podľa princípov cirkulárnej ekonomiky v Českej republike a JRK Waste Management – spoločnosť̌, ktorá je lídrom v oblasti technológií pre menej odpadu na Slovensku, v Českej republike a Maďarsku.
Prezentujúci sa zamerali na riešenie oblasti:
- znižovanie množstvo skládkovaného odpadu,
- znižovanie nákladov za odpady a ušetriť obecné financie,
- ktorými jednoduchými krokmi pomocou minimálneho množstva financií takéto kroky zaviesť na úrovni samosprávy.
Zdôraznili nevyhnutnú spoluprácu s obcami a jednotlivcami na ceste znižovania množstva zmesových komunálnych odpadov prostredníctvom podpory domáceho kompostovania, predchádzania vzniku odpadu a zvyšovania miery triedenia odpadov.
Všetci prezentujúci mali spoločného menovateľa a to cieľ minimalizovať množstvo komunálneho odpadu, prevencia vzniku odpadu a hľadanie efektívnych a inovatívnych riešení.
Druhá časť semináru – workshop bola zameraná na výmenu informácii účastníkov. Samosprávy zadefinovali základné problémy v oblasti odpadového hospodárstva. Spoločná diskusia viedla k hľadaniu možných návrhov riešení.
Zadefinované boli problematické oblasti :
- problematicky nastavená legislatíva, z pohľadu samospráv,
- nezáujem zo strany veľkej časti obyvateľov o osvetu v tejto oblasti, zároveň sú občania – presýtení informačnými materiálmi,
- ľahostajnosť občanov pri separovanom zbere, nádoby sú častokrát naplnené nesprávnym druhom odpadu,
- triedený zber už nie je financovaný z externých zdrojov,
- problematickú oblasť predstavujú psie exkrementy a nedisciplinovanosť majiteľov psov,
- samosprávy čelia problémom so stavebným odpadom a veľkorozmerným odpadom,
- v niektorých samosprávach chýba dostatočné množstvo nádob na separovaný zber,
- niektoré komodity nemajú svojich odberateľov v rámci určitých samospráv,
- nižšia miera triedenia v bytovkách, ako v rodinných domoch,
- problematická oblasť spracovania starých pneumatík, pneuservisy odmietajú v mnohých prípadoch prijímať tento druh odpadu,
- slabá adresnosť pôvodcov odpadov, najmä pri KBV
- chýbajúce nástroje, ktoré v praxi pomôžu zaviesť PAYT (Pay as you Throw) systém zberu – ktorý všetky samosprávy vnímajú ako ten najspravodlivejší
- nedostatočná kontrola zo strany štátnych orgánov ohľadne vyprodukovaného odpadu podnikateľskými subjektami.
Pýtali sme sa samospráv ako si ony nastavujú ciele a ich plnenie?
Zistili sme, že väčšina samospráv nevníma seba ako nositeľa cieľov recyklácie, čo nás veľmi prekvapilo. Obce majú vypracované Programy odpadového hospodárstva, ale ciele a ich plnenie nikto nekontroluje, preto ho považujú za dokument, ktorý je síce nutné vypracovať, ale nie je záväzné ho plniť. Podporu v takomto názore na POH podporujú aj aktivity rôznych konzultačných spoločností, ktoré prepdipravia osnovu a obce si iba dopíšu svoje údaje – lebo to doteraz vždy tak stačilo. V rámci takýchto dokumentov nie sú satnovené ciele, následné kroky, ekonomika po zavedení nových riešení. Na tieto riešenia nenadäzujú informačné kampane a vzdelávacie aktivity, ktoré by spoločne viedli k plneniu cieľov.
Obce sú podľa nás strategickým partnerom na splnenie cieľov, ktoré Slovensko má v oblasti predchádzania vzniku odpadov, ich triedenia a recyklácie. Preto je potrebné urobiť opatrenia, ktoré sú samosprávam a regiónom šité na mieru – zamerať sa na efektívne riešenia, ktoré v krátkom časovom horizonte prinesú hmatateľné výsledky. Ktoré to presne sú je vo všeobecnosti nemožné povedať, lebo každá samospráva čelí iným problémom. Ale jedno majú všetky samosprávy spoločné – dosiahnuť 50% mieru recyklácie do roku 2020.