Informácií, skúseností, dobrých príkladov z praxe a nových kontaktov v oblasti cirkulárnej ekonomiky nie je nikdy dosť. Každá krajina má iné nastavenie v oblasti ekoinovácií, dizajnu, zodpovednej spotreby a odpadového hospodárstva. V minulosti sme navštívili Rakúsko, Taliansko, Českú republiku, Slovinsko, kde sme získali dobré príklady z praxe, ktoré pomáhali rozvíjať naše projekty na Slovensku. Tentokrát sme sa vydali ďaleko na sever. Do Osla, hlavného mesta Nórska.
Biomimicry Norway – ako vieme tvary a procesy z prírody aplikovať vo vývoji a dizajne súčasných výrobkov ako sú napríklad veterné a podmorské elektrárne, ako vieme náš systém práce organizovať tak, že budeme využívať systém práce, ktorý využívajú napríklad veľké kŕdle vtákov, ktoré sa presúvajú na veľké vzdialenosti. Michel nám okrem svojej práce, ktorú spoločne rozvíja so svojou kolegyňou Ninou (produktovou dizajnérkou) porozprával o množstve iných organizácií a iniciatív, ktoré pôsobia v oblasti dizajnu, jeho interaktívnych workshopoch pre vývoj nových riešení, systéme výmeny informácií o odpade, ktorý je možné použiť ako zdroj a nových iniciatívach v oblasti cirkulárnej ekonomiky.
Oslo Kommune alebo Technické služby mesta Oslo. V Nórsku je silné zastúpenie technických služieb jednotlivých miest. Každá obec (v Nórsku sa obec chápe združením viacerých obcí, nie ako na Slovensku, že každá obec/mesto je samostatnou obcou). V Nórsku je 420 obcí a vo vysokej miere je v nich (asi 2/3 obcí) odpadové hospodárstvo riešené vlastnými technickými službami. Komerčné odpadové hospodárstvo riešia vo veľkej miere iba súkromné zberové spoločnosti. Tak aj mesto Oslo má vlastné technické služby. Håkon Jentoft, s ktorým sme sa stretli je šéfom jeho logistiky. Previedol nás celým systémom ako funguje zber odpadov v meste Oslo a zároveň aj zberným dvorom, kam obyvatelia a súkromné firmy chodia odovzdať odpady. Obyvatelia mesta Oslo triedia doma kuchynský odpad (zelené vrecko), plasty (modré vrecko) a zmesový komunálny odpad. Tieto tri komodity dávajú do jednej nádoby pred domom. Odpady z tejto nádoby putujú na optickú linku, kde sa triedia na bioodpady, plasty sa triedia na 5 rôznych druhov a zmesový komunálny odpad, ktorý ide na energetické zhodnotenie do spaľovne. Kuchynské odpady sa spracovávajú na bioplyn, ktorý je využívaný na pohon vozidiel mestskej hromadnej dopravy a hnojivo, ktoré sa používa na hnojenie verejných plôch. Odpady zo záhrad sa zberajú zvlášť a mestská kompostáreň z nich vyrába kompost, ktorý si obyvatelia môžu zakúpiť pre vlastné potreby. Tento kompost je medzi obyvateľmi veľmi obľúbený, nakoľko dôverujú jeho kvalite. Papier sa zberá na spoločných zberných miestach a takisto aj sklo spolu s kovmi. V rámci mesta fungujú 3 veľké zberné dvory, 1é malých zberných miesto/dvorov a dve mobilné zberné miesta. Nebezpečný odpad sa zberá pomocou mobilných zberných vozidiel na 45 stálych miestach, kde vozidlá vo vopred stanovenom dátume budú zaparkované a obyvatelia môžu priniesť nebezpečné odpady z ich domácností.
Avfall Norge je združením v oblasti odpadového hospodárstva, ktoré združuje technické služby jednotlivých miest a súkromné zberové spoločnosti. O jeho fungovaní sme sa rozprávali s podpredsedom združenia Henrikom Lystadom. V Nórsku je veľmi silné zastúpenie technických služieb jednotlivých miest a tento model sa pre mestá ukázal ako veľmi efektívny. Obce tak dostávajú kvalitné služby, vedia si samé nastavovať podmienky ako odpadové hospodárstvo v ich regióne bude fungovať. Súkromné zberové spoločnosti zberajú odpady z komerčnej sféry a priemyslu. Najväčšou výzvou pre odpadové hospodárstvo Nórska je zvýšenie miery recyklácie a najmä na jeho samotnom území. Nórsko v roku 2009 zakázalo skládkovanie odpadov. Od tohto roku sa však zmesový komunálny odpad zhodnocuje v 17 spaľovniach, recyklačných kapacít je tu veľmi málo. 2/3 zmesového komunálneho odpadu sú spracované v Nórsku a 1/3 putuje na zhodnotenie do susedného Švédska. Na území Nórska sa recyklujú iba papier a sklo. Plasty sa spracovávajú v Nemecku a Holandsku, textil v Bulharsku a Litve. Bioodpady zo záhrad sa kompostujú na kompostáňach a kuchynský odpad sa spracováva na bioplynových staniciach a bioplyn, ktorý sa využíva ako palivo do autobusov a druhým produktom je kvalitné hnojivo, ktoré sa aplikuje v poľnohospodárstve. V súčasnosti najvyššou prioritou Nórska je rozvoj infraštruktúry na zber bioodpadov, kde je potenciál rastu jeho zhodnotenia až 35%.
Circular Norway je v podstate Nórsky INCIEN 🙂 energia, ktorou Cathrine Barth hovorí o potenciáli rozvoja Nórska v oblasti cirkulárnej ekonomiky nám silno pripomína našu energiu, ktorú v našich projektoch odovzdávame. Vzhľadom na vysoký podiel odpadov zhodnocovaných v spaľovniach, v Nórsku je veľký priestor na tvorbu nových projektov pre zamedzenie spaľovania odpadov a rozvoj projektov v oblasti materiálového zhodnocovania a najmä predchádzania vzniku odpadov. V súčasnosti množstvo produktov na trhu má lineárny model a končí ako odpad, najmä veľké množstvo nerecyklovateľných obalov.
Projekt Bjorvika je jedným z najväčších developerským projektov v súčasnom Oslo. Ako každý developerský projekt má ambíciu priniesť rozvoj retailu a bývania do novej časti, ale aj zvýšiť kvalitu života. Jeho
neoddeliteľnou súčasťou Je aj Anne Beate Hovind, jedna z najvýraznejších osobností súčasného Nórska. V rámci jej práce pre developerskú spoločnosť sa jej darí spájať umenie, komunitu, prírodu a zapracovávať ju do ich projektov. jej prácu uvidíte na samotnom vstupe do Nórska nakoľko jedným z jej projektov bolo aj nové letisko. Okrem neho priniesla množstvo prvkov umenia aj pri stavbe novej nemocnice v Oslo. Posledným projektom, ktorému sa už dlhé roky venuje je projekt Bjorvika. V rámci neho sa jej podarilo založiť komunitnú záhradu, kam sa ročne hlási až 4000 pestovateľov (vrátane členov nórskej kráľovskej rodiny). Vedľa komunitnej záhrade je pole, kde pestujú pôvodné odrody obilnín a z nich pečú chlieb v rámci ďalšieho komunitného projektu Flat Bread Society. Posledným (o nič menej ambicióznym projektom) je Future Library dych berúci nápad ako vytvoriť hodnotu v podobe súčasnej literatúry pre generácie, ktoré budú na svete žiť o 100 rokov.
INFINITUM je organizácia zodpovednosti výrobcu, ktorá prevádzkuje zálohový systém pre PET fľaše a hliníkové plechovky od nápojov na celom území Nórska. Ako jedinej OZV sa jej darí plniť ciele triedenia a recyklácie na 95% a tak jej klienti neplatia do systému žiadne zákonné poplatky (podľa zákona o odpadoch v Nórsku sa platí tzv. „environmentálna daň“ podľa dosiahnutej miery recyklácie. Tí, ktorí dosiahnu viac ako 95% neplatia túto daň. Infinitum prevádzkuje 3 spracovateľské centrá na území Nórska, kde denne vytriedi v priemere 100 ton PET. PET fľaše a plechovky zberá do starých olejových sudov, ktoré sú rozmiestnené v supermarketoch, ale aj na rôznych miestach u zmluvných partnerov a sídlach rôznych neziskových organizácií. Ročne vyzbierajú 22 000 ton PET a 7000 hliníkových plechoviek. Všetky vytriedené suroviny putujú na recykláciu do Švédska alebo Nemecka. V súčasnosti INFINITUM plánuje rozšíriť svoje služby a okrem triedenia plánuje plasty na území Nórska aj spracovávať a dodávať spracované plasty výrobcom obalov v Nórsku. Cieľom tejto firmy je uzavrieť kruh materiálov a predĺžiť ich životnosť v maximálnej možnej miere. Sten Nerland je riaditeľom logistiky spoločnosti a veľmi detailne nám popisoval výsledky, ktoré majú ako spoločnosť zmerané za roky ich pôsobenia na trhu. Pre nás sú ďalšou inšpiráciou.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Oslo sme v rámci našej cesty navštívili, aby sme našich predstaviteľov v Nórsku informovali o našej študijnej ceste a zároveň aj viac porozprávali o situácii v odpadovom hospodárstve na Slovensku. Veľmi nás potešili informácie už pri prvom telefonickom kontakte o tom, že pracovníci veľvyslanectva poznajú INCIEN a sledujú naše aktivity. V rámci nášho stretnutia sme si povedali postrehy z Nórska a aké sú príležitosti spolupráce týchto dvoch krajín na rozvoji odpadového hospodárstva.
Na základe našej cesty vieme skonštatovať, že nás čaká ešte veľa práce a aj spolupráce na plnení spoločných cieľov v oblasti obehového hospodárstva, ktoré máme my a aj naši nórski kolegovia. Viac sa o našich aktivitách inšpirovaných touto cestou dozviete postupne. O tejto našej ceste plánujeme čoskoro porozprávať aj v rámci menšieho podujatia, ktoré zorganizujeme za týmto účelom na Búdke 22.
Táto aktivita bola podporená z grantov EHP a Nórska.