2.11.2017 sme v Trnovci nad Váhom zorganizovali ďalší náš seminár spojený s workshopom o príkladoch cirkulárnej ekonomiky v praxi. Téma, ktorá dominovala v rámci prednášok a diskusie s účastníkmi bola ODPADY – ktoré problémy obce majú, kde vidia riešenia a prečo si myslia, že im nepodarí plniť ciele recyklácie do roku 2020.
Cieľom semináru, bolo predstavenie príkladov z praxe a hlavne zabezpečenie interaktivity medzi účastníkmi, ktorí si medzi sebou vedia lepšie odovzdať informácie a skúsenosti . V týchto aktivitách plánujeme pokračovať aj v roku 2018.
Seminár bol zameraný na malú skupinu samospráv a záujemcov o tému práve kvôli tomu, aby v rámci takéhoto podujatia odzneli skôr konkrétne problémy samospráv a v rámci workshopu sa prítomní experti mohli na ne efektívnejšie zamerať.
Obsahom semináru boli prezentácie, ktoré uviedli praktické príklady a skúsenosti zo života:
- porovnanie systémov zberu biologicky rozložiteľných odpadov vs. domáce kompostovanie. Napriek tomu, že obce sú povinné zaviesť systém pre biologicky rozložiteľné komunálne odpady už od 1.1.2017 väčšina obcí tento systémzavedený nemá a mnohé porovnávajú finančnú a logistickú efektivitu zberu a domáceho kompostovania
- predstavili sme naše výsledky z analýz odpadov, ktoré sme realizovali v roku 2017. Tieto výsledky sú veľmi dobrým zdrojom informácií pre rozvoj odpadového hospodárstva.
- efektívna komunikácia s obyvateľmi o odpadoch, zmenách a ako obyvateľov motivovať k lepším výsledkom. Predstavili sme rôzne formy komunikačných kampaní. Vieme, že leták do schránky, články v novinách dnes jednoducho nestačia a existujú mnohé iné nástroje na šírenie informácií aj o odpadoch
- elektronický evidenčný systém odpadov – predstavili sme možnosti ako efektívne sledovať produkciu odpadov priamo u obyvateľov. Predstavené boli všetku dostupné možnosti, ktoré sú na trhu v Slovenskej republike a príklady ich implementácie na slovenských obciach.
Druhá časť semináru – workshop bola zameraná na výmenu informácii účastníkov. Samosprávy zadefinovali základné problémy v oblasti odpadového hospodárstva. Spoločná diskusia viedla k hľadaniu možných návrhov riešení.
Zadefinované boli problematické oblasti :
- problematicky nastavená legislatíva, z pohľadu vzťahu OZV – samosprávy
- nedostatok nádob na triedenie odpadov
- nezáujem zo strany veľkej časti obyvateľov o osvetu v tejto oblasti, zároveň sú občania – presýtení informačnými materiálmi,
- ľahostajnosť občanov pri separovanom zbere, nádoby sú častokrát naplnené nesprávnym druhom odpadu,
- množstevný zber obce vidia ako riešenie, nakoľko veľa obyvateľov pri zbere vykladá poloprázdne nádoby (v niektorých obciach je to aj 30-50% obyvateľov)
- rozvoj infraštruktúry triedeného zberu už nie je financovaný z externých zdrojov (ako bol Recyklačný fond a nepodporujú sa projekty ani z eurofondov a environmemntálneho fondu)
- niektoré komodity nemajú svojich odberateľov v rámci určitých samospráv,
- nižšia miera triedenia v bytovkách, ako v rodinných domoch,
- slabá adresnosť pôvodcov odpadov, najmä pri KBV
- chýbajúce nástroje, ktoré v praxi pomôžu zaviesť PAYT (Pay as you Throw) systém zberu – ktorý všetky samosprávy vnímajú ako ten najspravodlivejší
- nedostatočná kontrola zo strany štátnych orgánov ohľadne vyprodukovaného odpadu podnikateľskými subjektami.
Pýtali sme sa samospráv, ako si ony nastavujú ciele a ich plnenie?
Zistili sme, že väčšina samospráv nevníma seba ako nositeľa cieľov recyklácie, čo nás veľmi prekvapilo. Obce majú vypracované Programy odpadového hospodárstva, ale ciele a ich plnenie nikto nekontroluje, preto ho považujú za dokument, ktorý je síce nutné vypracovať, ale nie je záväzné ho plniť. Podporu v takomto názore na POH podporujú aj aktivity rôznych konzultačných spoločností, ktoré predpripravia osnovu a obce si iba dopíšu svoje údaje – lebo to doteraz vždy tak stačilo. V rámci takýchto dokumentov nie sú satnovené ciele, následné kroky, ekonomika po zavedení nových riešení. Na tieto riešenia nenadväzujú informačné kampane a vzdelávacie aktivity, ktoré by spoločne viedli k plneniu cieľov.
Obce sú podľa nás strategickým partnerom na splnenie cieľov, ktoré Slovensko má v oblasti predchádzania vzniku odpadov, ich triedenia a recyklácie. Preto je potrebné urobiť opatrenia, ktoré sú samosprávam a regiónom šité na mieru – zamerať sa na efektívne riešenia, ktoré v krátkom časovom horizonte prinesú hmatateľné výsledky. Ktoré to presne sú je vo všeobecnosti nemožné povedať, lebo každá samospráva čelí iným problémom. Ale jedno majú všetky samosprávy spoločné – dosiahnuť 50% mieru recyklácie do roku 2020.