Aj Nórsko vidí svoj najväčší potenciál v kuchynských odpadoch

INCIEN, ako organizácia, ktorá pracuje na tom, aby Slovensko v najväčšej miere predchádzalo vzniku odpadov a využívalo ho ako zdroj materiálov hľadá inšpiráciu hlavne v riešeniach, ktoré sú dostupné na Slovensku. Občas tieto riešenia hľadáme aj mimo nášho územia v krajinách, kde odpadové hospodárstvo dosahuje oveľa lepšie výsledky.  V januári 2018 naša organizácia v rámci študijnej cesty za dobrými príkladmi z praxe preto navštívila Nórsko.

Nórsko je krajina, ktorá v roku 2009 úplne zakázala skládkovanie odpadov a zamerala sa na ich zhodnocovanie a triedenie. Momentálne Nórsko dosahuje úroveň okolo 35% miery recyklácie a je na ceste znižovania množstva odpadu zhodnoteného  v spaľovniach a uprednostňuje cestu predchádzania vzniku odpadov a jeho triedenia. Zhodnocovanie odpadov vníma ako riešenie, ktoré bolo nevyhnutné v roku 2009, ale nie je dlhodobé nakoľko v procese spaľovania odpadov prichádza o veľmi cenné materiály, ktoré môže odpredať na trhu s druhotnými surovinami.

Najvyššie ciele sa im darí plniť najmä v oblasti zberu a zhodnotenia PET fliaš a plechoviek, lebo v rámci krajiny funguje systém zálohovania týchto druhov obalov. Za nimi sú papier a sklo a najväčší potenciál vnímajú v oblasti bioodpadov, najmä tých kuchynských.

Kuchynské bioodpady tak ako aj v každej krajine vznikajú počas celého roka a ich podiel v rámci zmesového komunáln

eho odpadu je najvyšší, tvorí zhruba 15-20%. Spolu aj so záhradným bioodpadom počas letného obdobia tvorí približne 45% odpadov. Je to druh odpadu, ktorý sa dá využiť rôznymi spôsobmi a preto je aj v Nórsku vnímaný ako zdroj, ktorý je potrebné využívať na rôzne účely. V hlavnom meste Oslo ho využívajú dokonca až 3 spôsobmi:

  • na výrobu kompostu, ktorý je veľmi populárny u obyvateľov mesta a takisto ho mesto využíva aj v rámci svojich zelených plôch
  • na výrobu bioplynu, ktorý sa využíva na výrobu elektrickej energie a tepla
  • na výrobu bioplynu, ktorý je využívaný, ako palivo do autobusov mestskej hromadnej dopravy.

Bioodpad je zberaný v rámci mesta od každej domácnosti, ktorá má osobitné zelené vrece na bioodpady. Do tohto vreca obyvatelia na úrovni domácnosti zberajú tento druh odpadu a vyhadzujú ho do nádob, ktoré sa nachádzajú pred ich domom. Odpad sa odvezie na optickú dotrieďovaciu linku, kde sa bioodpad oddelí od ostatných zložiek. Odtiaľ potom putuje na kompostáreň, alebo do bioplynovej stanice, kde sa následne spracováva.

Nórsko aj keď nie je členským štátom Európskej únie má spoločné ciele v oblasti recyklácie tak ako členské štáty, čiže aj Slovensko. A nielen to. Má aj rovnaký potenciál v odpadoch ako máme aj tu my na Slovensku, ten najvyšší je práve v bioodpadoch ako záhradných tak aj kuchynských. Lebo tvoria najväčšiu zložku komunálnych odpadov a predstavujú veľký zdroj, ktorý zatiaľ nie je využitý na 100%.