Blog

Aj Nórsko vidí svoj najväčší potenciál v kuchynských odpadoch

INCIEN, ako organizácia, ktorá pracuje na tom, aby Slovensko v najväčšej miere predchádzalo vzniku odpadov a využívalo ho ako zdroj materiálov hľadá inšpiráciu hlavne v riešeniach, ktoré sú dostupné na Slovensku. Občas tieto riešenia hľadáme aj mimo nášho územia v krajinách, kde odpadové hospodárstvo dosahuje oveľa lepšie výsledky.  V januári 2018 naša organizácia v rámci študijnej cesty za dobrými príkladmi z praxe preto navštívila Nórsko.

Nórsko je krajina, ktorá v roku 2009 úplne zakázala skládkovanie odpadov a zamerala sa na ich zhodnocovanie a triedenie. Momentálne Nórsko dosahuje úroveň okolo 35% miery recyklácie a je na ceste znižovania množstva odpadu zhodnoteného  v spaľovniach a uprednostňuje cestu predchádzania vzniku odpadov a jeho triedenia. Zhodnocovanie odpadov vníma ako riešenie, ktoré bolo nevyhnutné v roku 2009, ale nie je dlhodobé nakoľko v procese spaľovania odpadov prichádza o veľmi cenné materiály, ktoré môže odpredať na trhu s druhotnými surovinami.

Najvyššie ciele sa im darí plniť najmä v oblasti zberu a zhodnotenia PET fliaš a plechoviek, lebo v rámci krajiny funguje systém zálohovania týchto druhov obalov. Za nimi sú papier a sklo a najväčší potenciál vnímajú v oblasti bioodpadov, najmä tých kuchynských.

Kuchynské bioodpady tak ako aj v každej krajine vznikajú počas celého roka a ich podiel v rámci zmesového komunáln

eho odpadu je najvyšší, tvorí zhruba 15-20%. Spolu aj so záhradným bioodpadom počas letného obdobia tvorí približne 45% odpadov. Je to druh odpadu, ktorý sa dá využiť rôznymi spôsobmi a preto je aj v Nórsku vnímaný ako zdroj, ktorý je potrebné využívať na rôzne účely. V hlavnom meste Oslo ho využívajú dokonca až 3 spôsobmi:

  • na výrobu kompostu, ktorý je veľmi populárny u obyvateľov mesta a takisto ho mesto využíva aj v rámci svojich zelených plôch
  • na výrobu bioplynu, ktorý sa využíva na výrobu elektrickej energie a tepla
  • na výrobu bioplynu, ktorý je využívaný, ako palivo do autobusov mestskej hromadnej dopravy.

Bioodpad je zberaný v rámci mesta od každej domácnosti, ktorá má osobitné zelené vrece na bioodpady. Do tohto vreca obyvatelia na úrovni domácnosti zberajú tento druh odpadu a vyhadzujú ho do nádob, ktoré sa nachádzajú pred ich domom. Odpad sa odvezie na optickú dotrieďovaciu linku, kde sa bioodpad oddelí od ostatných zložiek. Odtiaľ potom putuje na kompostáreň, alebo do bioplynovej stanice, kde sa následne spracováva.

Nórsko aj keď nie je členským štátom Európskej únie má spoločné ciele v oblasti recyklácie tak ako členské štáty, čiže aj Slovensko. A nielen to. Má aj rovnaký potenciál v odpadoch ako máme aj tu my na Slovensku, ten najvyšší je práve v bioodpadoch ako záhradných tak aj kuchynských. Lebo tvoria najväčšiu zložku komunálnych odpadov a predstavujú veľký zdroj, ktorý zatiaľ nie je využitý na 100%.

Cesta za dobrými príkladmi praxe nás priviedla až do Nórska

Informácií, skúseností, dobrých príkladov z praxe a nových kontaktov v oblasti cirkulárnej ekonomiky nie je nikdy dosť. Každá krajina má iné nastavenie v oblasti ekoinovácií, dizajnu, zodpovednej spotreby a odpadového hospodárstva. V minulosti sme navštívili Rakúsko, Taliansko, Českú republiku, Slovinsko, kde sme získali dobré príklady z praxe, ktoré pomáhali rozvíjať naše projekty na Slovensku.
Tentokrát sme sa vydali ďaleko na sever. Do Osla, hlavného mesta Nórska.

 

Biomimicry Norway – ako vieme tvary a procesy z prírody aplikovať vo vývoji a dizajne súčasných výrobkov ako sú napríklad veterné a podmorské elektrárne, ako vieme náš systém práce organizovať tak, že budeme využívať systém práce, ktorý využívajú napríklad veľké kŕdle vtákov, ktoré sa presúvajú na veľké vzdialenosti. Michel nám okrem svojej práce, ktorú spoločne rozvíja so svojou kolegyňou Ninou (produktovou dizajnérkou) porozprával o množstve iných organizácií a iniciatív, ktoré pôsobia v oblasti dizajnu, jeho interaktívnych workshopoch pre vývoj nových riešení, systéme výmeny informácií o odpade, ktorý je možné použiť ako zdroj a nových iniciatívach v oblasti cirkulárnej ekonomiky.

 

Oslo Kommune alebo Technické služby mesta Oslo. V Nórsku je silné zastúpenie technických služieb jednotlivých miest. Každá obec (v Nórsku sa obec chápe združením viacerých obcí, nie ako na Slovensku, že každá obec/mesto je samostatnou obcou). V Nórsku je 420 obcí a vo vysokej miere  je v nich (asi 2/3 obcí) odpadové hospodárstvo riešené vlastnými technickými službami. Komerčné odpadové hospodárstvo riešia vo veľkej miere iba súkromné zberové spoločnosti. Tak aj mesto Oslo má vlastné technické služby. Håkon Jentoft, s ktorým sme sa stretli  je šéfom jeho logistiky. Previedol nás celým systémom ako funguje zber odpadov v meste Oslo a zároveň aj zberným dvorom, kam obyvatelia a súkromné firmy chodia odovzdať odpady. Obyvatelia mesta Oslo triedia doma kuchynský odpad (zelené vrecko), plasty (modré vrecko) a zmesový komunálny odpad. Tieto tri komodity dávajú do jednej nádoby pred domom. Odpady z tejto nádoby putujú na optickú linku, kde sa triedia na bioodpady, plasty sa triedia na 5 rôznych druhov a zmesový komunálny odpad, ktorý ide na energetické zhodnotenie do spaľovne. Kuchynské odpady sa spracovávajú na bioplyn, ktorý je využívaný na pohon vozidiel mestskej hromadnej dopravy a hnojivo, ktoré sa používa na hnojenie verejných plôch. Odpady zo záhrad sa zberajú zvlášť a mestská kompostáreň z nich vyrába kompost, ktorý si obyvatelia môžu zakúpiť pre vlastné potreby. Tento kompost je medzi obyvateľmi veľmi obľúbený, nakoľko dôverujú jeho kvalite. Papier sa zberá na spoločných zberných miestach a takisto aj sklo spolu s kovmi.  V rámci mesta fungujú 3 veľké zberné dvory, 1é malých zberných miesto/dvorov a dve mobilné zberné miesta. Nebezpečný odpad sa zberá pomocou mobilných zberných vozidiel na 45 stálych miestach, kde vozidlá vo vopred stanovenom dátume budú zaparkované a obyvatelia môžu priniesť nebezpečné odpady z ich domácností.

Avfall Norge je združením v oblasti odpadového hospodárstva, ktoré združuje technické služby jednotlivých miest a súkromné zberové spoločnosti. O jeho fungovaní sme sa rozprávali s podpredsedom združenia Henrikom Lystadom. V Nórsku je veľmi silné zastúpenie technických služieb jednotlivých miest a tento model sa pre mestá ukázal ako veľmi efektívny. Obce tak dostávajú kvalitné služby, vedia si samé nastavovať podmienky ako odpadové hospodárstvo v ich regióne bude fungovať. Súkromné zberové spoločnosti zberajú odpady z komerčnej sféry a priemyslu. Najväčšou výzvou pre odpadové hospodárstvo Nórska je zvýšenie miery recyklácie a najmä na jeho samotnom území. Nórsko v roku 2009 zakázalo skládkovanie odpadov. Od tohto roku sa však zmesový komunálny odpad zhodnocuje v 17 spaľovniach, recyklačných kapacít je tu veľmi málo. 2/3 zmesového komunálneho odpadu sú spracované v Nórsku a 1/3 putuje na zhodnotenie do susedného Švédska. Na území Nórska sa recyklujú iba papier a sklo. Plasty sa spracovávajú v Nemecku a Holandsku, textil v Bulharsku a Litve. Bioodpady zo záhrad sa kompostujú na kompostáňach a kuchynský odpad sa spracováva na bioplynových staniciach a bioplyn, ktorý sa využíva ako palivo do autobusov a druhým produktom je kvalitné hnojivo, ktoré sa aplikuje v poľnohospodárstve. V súčasnosti najvyššou prioritou Nórska je rozvoj infraštruktúry na zber bioodpadov, kde je potenciál rastu jeho zhodnotenia až 35%.

Circular Norway je v podstate Nórsky INCIEN 🙂 energia, ktorou Cathrine Barth hovorí o potenciáli rozvoja Nórska v oblasti cirkulárnej ekonomiky nám silno pripomína našu energiu, ktorú v našich projektoch odovzdávame. Vzhľadom na vysoký podiel odpadov zhodnocovaných v spaľovniach, v Nórsku je veľký priestor na tvorbu nových projektov pre zamedzenie spaľovania odpadov a rozvoj projektov v oblasti materiálového zhodnocovania a najmä predchádzania vzniku odpadov. V súčasnosti množstvo produktov na trhu má lineárny model a končí ako odpad, najmä veľké množstvo nerecyklovateľných obalov.

 

Projekt Bjorvika je jedným z najväčších developerským projektov v súčasnom Oslo. Ako každý developerský projekt má ambíciu priniesť rozvoj retailu a bývania do novej časti, ale aj zvýšiť kvalitu života. Jeho

neoddeliteľnou súčasťou Je aj Anne Beate Hovind, jedna z najvýraznejších osobností súčasného Nórska. V rámci jej práce pre developerskú spoločnosť sa jej darí spájať umenie, komunitu, prírodu a zapracovávať ju do ich projektov. jej prácu uvidíte na samotnom vstupe do Nórska nakoľko jedným z jej projektov bolo aj nové letisko. Okrem neho priniesla množstvo prvkov umenia aj pri stavbe novej nemocnice v Oslo. Posledným projektom, ktorému sa už dlhé roky venuje je projekt Bjorvika. V rámci neho sa jej podarilo založiť komunitnú záhradu, kam sa ročne hlási až 4000 pestovateľov (vrátane členov nórskej kráľovskej rodiny). Vedľa komunitnej záhrade je pole, kde pestujú pôvodné odrody obilnín a z nich pečú chlieb v rámci ďalšieho komunitného projektu Flat Bread Society. Posledným (o nič menej ambicióznym projektom) je Future Library dych berúci nápad ako vytvoriť hodnotu v podobe súčasnej literatúry pre generácie, ktoré budú na svete žiť o 100 rokov.

 

INFINITUM je organizácia zodpovednosti výrobcu, ktorá prevádzkuje zálohový systém pre PET fľaše a hliníkové plechovky od nápojov na celom území Nórska. Ako jedinej OZV sa jej darí plniť ciele triedenia a recyklácie na 95% a tak jej klienti neplatia do systému žiadne zákonné poplatky (podľa zákona o odpadoch v Nórsku sa platí tzv. „environmentálna daň“ podľa dosiahnutej miery recyklácie. Tí, ktorí dosiahnu viac ako 95% neplatia túto daň. Infinitum prevádzkuje 3 spracovateľské centrá na území Nórska, kde denne vytriedi v priemere 100 ton PET. PET fľaše a plechovky zberá do starých olejových sudov, ktoré sú rozmiestnené v supermarketoch, ale aj na rôznych miestach u zmluvných partnerov a sídlach rôznych neziskových organizácií. Ročne vyzbierajú 22 000 ton PET a 7000 hliníkových plechoviek. Všetky vytriedené suroviny putujú na recykláciu do Švédska alebo Nemecka. V súčasnosti INFINITUM plánuje rozšíriť svoje služby a okrem triedenia plánuje plasty na území Nórska aj spracovávať a dodávať spracované plasty výrobcom obalov v Nórsku. Cieľom tejto firmy je uzavrieť kruh materiálov a predĺžiť ich životnosť v maximálnej možnej miere. Sten Nerland je riaditeľom logistiky spoločnosti a veľmi detailne nám popisoval výsledky, ktoré majú ako spoločnosť zmerané za roky ich pôsobenia na trhu. Pre nás sú ďalšou inšpiráciou.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Oslo sme v rámci našej cesty navštívili, aby sme našich predstaviteľov v Nórsku informovali o našej študijnej ceste a zároveň aj viac porozprávali o situácii v odpadovom hospodárstve na Slovensku. Veľmi nás potešili informácie už pri prvom telefonickom kontakte o tom, že pracovníci veľvyslanectva poznajú INCIEN a sledujú naše aktivity. V rámci nášho stretnutia sme si povedali postrehy z Nórska a aké sú príležitosti spolupráce týchto dvoch krajín na rozvoji odpadového hospodárstva.

 

Na základe našej cesty vieme skonštatovať, že nás čaká ešte veľa práce a aj spolupráce na plnení spoločných cieľov v oblasti obehového hospodárstva, ktoré máme my a aj naši nórski kolegovia. Viac sa o našich aktivitách inšpirovaných touto cestou dozviete postupne. O tejto našej ceste plánujeme čoskoro porozprávať aj v rámci menšieho podujatia, ktoré zorganizujeme za týmto účelom na Búdke 22.

Táto aktivita bola podporená z grantov EHP a Nórska.

 

 

 

Odštartovali sme projekt „Kruh obehového hospodárstva“ na slovenských školách

Regionálna rozvojová agentúra Komárno, Inštitút cirkulárnej ekonomiky a Európske zoskupenie územnej spolupráce Rába – Duna – Vág sú tri organizácie, ktoré sa spojili v spoločnom vzdelávacom projekte „Kruh obehového hospodárstva“. Cieľom tohto projektu je predstaviť  podstatu obehového hospodárstva (cirkulárnej ekonomiky) v školách na Slovensku a v Maď arsku. Ide o projekt, ktorý  sa realizuje v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Maď arsko a je financovaný z ERDF a štátneho rozpoč tu SR. Na projekte sa zač alo pracovať  v septembri 2017. Koniec projektu je plánovaný  na apríl 2019.

Čo je obehové hospodárstvo (cirkulárna ekonomika) a preč o je dôlež ité o tom uč iť  nové generácie?

Od priemyselnej revolúcie sa ekonomiky rozvíjali podľa rastového modelu „vyťaž – vyrob – spotrebuj – zneškodni“. Ide o lineárny model, ktorý je založený na predpoklade, že prírodné zdroje sú bohaté, dostupné, ľahko vyťažiteľné a ich zneškodnenie je lacné. Dnes už vieme, že situácia sa za posledné roky výrazne zmenila, že to už nie je pravda a niečo sa musí zmeniť.

Obehové hospodárstvo (cirkulárna ekonomika) a jej podstata sú založené na princípe, v rámci ktorého sú všetky produktové a materiálové toky zapojené do svojho cyklu tak, že po použití sa stanú opätovne zdrojmi pre nové produkty a služby. To znamená, že odpad, ako taký už nebude viac existovať.

Systémy obehového hospodárstva udržiavajú pridanú hodnotu vo výrobkoch čo najdlhšie. Udržiavajú zdroje v hospodárstve aj potom, ako výrobok dosiahol koniec svojej životnosti a to tak, že ich možno znovu a znovu produktívne využiť, čím sa tvorí ďalšia hodnota.

Čo školám prináš a projekt “Kruh obehového hospodárstva”? 

Projekt „Kruh obehového hospodárstva“ má za úlohu priniesť tieto princípy do škôl, oboznámiť s nimi nastupujúce generácie a ukázať im ako fungujú praktické riešenia v každodennom živote. Cieľom je ukázať túto systémovú zmenu žiakom nie len v teoretickej forme, ale zaviesť čo najviac princípov obehového hospodárstva do praxe a každodenného života školy, jej žiakov a učiteľov. Zásadným a viditeľným krokom bude znižovanie zmesového komunálneho odpadu (ZKO) zavedením triedeného zberu a kompostovania na škole. Projekt zároveň zahŕňa spoluprácu študentov zo Slovenskej republiky a Maďarska. Výsledkom budú tzv. ‚Cirkulárne školy‘.

Do projektu bude zapojených minimálne 40 stredných (prípadne základných) škôl. Z toho 20 na Slovensku (Bratislavský, Trnavský, Nitriansky kraj) a 20 v Maďarsku. Osvetové aktivity budú zahŕňať prednášky, workshopy, prípadne seminár na témy:

  • Odpadovéhospodárstvo – Odpad zdrojom,
  • Nakladanie s biologicky rozložiteľným odpadom – Kompostovanie,
  • Obnoviteľné zdroje energie,
  • Vodné hospodárstvo,
  • Doprava,
  • Odevný priemysel,
  • Zelené budovy – Trvalo udržateľné stavby.

Súčasťou projektu budú tematické podujatia, ktorých sa vždy zúčastní akčná skupina žiakov zo slovenskej školy a akčná skupina žiakov z maďarskej školy za účelom výmeny názorov a skúseností. Žiaci budú vyberaní na základe záujmu o problematiku. Program podujatia sa prispôsobí aktuálnej situácii. Bude sa jednať napríklad o: Zónu bez peňazí/Bazár, Exkurziu (spaľovňa, kompostáreň, zberný dvor, čistiareň odpadových vôd, fotovoltaická elektráreň), Analýzu odpadov, Hry – výrobky z odpadov, kresba posteru.

Pedagógovia budú zapojení do vzdelávacieho procesu, zúčastnia sa prednášok a všetkých sprievodných aktivít. Cieľom je aby téma obehového hospodárstva mohla byť integrovaná do výučbového procesu a fungovania školy aj po ukončení projektu. Každá škola dostane metodickú príručku a edukačné pomôcky pre výučbu, ktorá takto bude môcť prebiehať aj po ukončení projektu. Takýmto spôsobom sa umožní pokračovanie projektu aj po jeho oficiálnom ukončení.

Praktickú stránku projektu predstavuje zavedenie triedeného zberu a kompostovania na škole, ako aj ďalšie riešenia, ktoré vyplynú priamo počas priebehu projektu od samotných žiakov (spôsob dopravy do školy, spôsob balenia desiaty, spôsob obliekania, nakupovania a.i.).

Každá škola bude na záver hodnotená z hľadiska pochopenia princípov obehového hospodárstva, ich aplikovania v praxi a zníženia množstva ZKO. Po ukončení projektu dostane každá škola certifikát s označením „cirkulárna škola“.

V záujme získania ďalších informácií, prosím, kontaktujte:

Mgr. Katarínu Bednárikovú

E-mail: bednarikova@incien.sk

Mobil: 00421 902 917 750

www.skhu.eu

www.sk-hu.eu

Aké sú výzvy obcí v oblasti odpadového a obehového hospodárstva?

2.11.2017 sme v Trnovci nad Váhom zorganizovali ďalší náš seminár spojený s workshopom o príkladoch cirkulárnej ekonomiky v praxi. Téma, ktorá dominovala v rámci prednášok a diskusie s účastníkmi bola ODPADY – ktoré problémy obce majú, kde vidia riešenia a prečo si myslia, že  im  nepodarí plniť ciele recyklácie do roku 2020.

 Cieľom semináru, bolo predstavenie príkladov z praxe a hlavne zabezpečenie interaktivity medzi účastníkmi, ktorí si medzi sebou vedia lepšie odovzdať informácie a skúsenosti . V týchto aktivitách plánujeme pokračovať aj v roku 2018.

 Seminár bol zameraný na malú skupinu samospráv a záujemcov o tému  práve kvôli tomu, aby v rámci takéhoto podujatia odzneli skôr konkrétne problémy samospráv a v rámci workshopu sa prítomní experti mohli na ne efektívnejšie zamerať.

 Obsahom semináru boli prezentácie, ktoré uviedli praktické príklady a skúsenosti zo života:

  1. porovnanie systémov zberu biologicky rozložiteľných odpadov vs. domáce kompostovanie. Napriek tomu, že obce sú povinné zaviesť systém pre biologicky rozložiteľné komunálne odpady už od 1.1.2017 väčšina obcí tento systémzavedený nemá a mnohé porovnávajú finančnú a logistickú efektivitu zberu a domáceho kompostovania
  2. predstavili sme naše výsledky z analýz odpadov, ktoré sme realizovali v roku 2017. Tieto výsledky sú veľmi dobrým zdrojom informácií pre rozvoj odpadového hospodárstva.
  3. efektívna komunikácia s obyvateľmi o odpadoch, zmenách a ako obyvateľov motivovať k lepším výsledkom. Predstavili sme rôzne formy komunikačných kampaní. Vieme, že leták do schránky, články v novinách dnes jednoducho nestačia a existujú mnohé iné nástroje na šírenie informácií aj o odpadoch
  4. elektronický evidenčný systém odpadov – predstavili sme možnosti ako efektívne sledovať produkciu odpadov priamo u obyvateľov. Predstavené boli všetku dostupné možnosti, ktoré sú na trhu v Slovenskej republike a príklady ich implementácie na slovenských obciach.

 Druhá časť semináru  – workshop bola zameraná na výmenu informácii účastníkov.  Samosprávy zadefinovali základné problémy v oblasti odpadového hospodárstva. Spoločná diskusia viedla k hľadaniu možných návrhov riešení.

 Zadefinované boli problematické oblasti :

  • problematicky nastavená legislatíva, z pohľadu vzťahu OZV – samosprávy
  • nedostatok nádob na triedenie odpadov
  • nezáujem zo strany veľkej časti obyvateľov o osvetu v tejto oblasti, zároveň sú občania – presýtení informačnými materiálmi,
  • ľahostajnosť občanov pri separovanom zbere, nádoby sú častokrát naplnené nesprávnym druhom odpadu,
  • množstevný zber obce vidia ako riešenie, nakoľko veľa obyvateľov pri zbere vykladá poloprázdne nádoby (v niektorých obciach je to aj 30-50% obyvateľov)
  • rozvoj infraštruktúry triedeného zberu už nie je financovaný z externých zdrojov (ako bol Recyklačný fond a nepodporujú sa projekty ani z eurofondov a environmemntálneho fondu)
  • niektoré komodity nemajú svojich odberateľov v rámci určitých samospráv,
  • nižšia miera triedenia v bytovkách, ako v rodinných domoch,
  • slabá adresnosť pôvodcov odpadov, najmä pri KBV
  • chýbajúce nástroje, ktoré v praxi pomôžu zaviesť PAYT (Pay as you Throw) systém zberu – ktorý všetky samosprávy vnímajú ako ten najspravodlivejší
  • nedostatočná kontrola zo strany štátnych orgánov ohľadne vyprodukovaného odpadu podnikateľskými subjektami.

 Pýtali sme sa samospráv, ako si ony nastavujú ciele a ich plnenie?

Zistili sme, že väčšina samospráv nevníma seba ako nositeľa cieľov recyklácie, čo nás veľmi prekvapilo. Obce majú vypracované Programy odpadového hospodárstva, ale ciele a ich plnenie nikto nekontroluje, preto ho považujú za dokument, ktorý je síce nutné vypracovať, ale nie je záväzné ho plniť. Podporu v takomto názore na POH podporujú aj aktivity rôznych konzultačných spoločností, ktoré predpripravia osnovu a obce si iba dopíšu svoje údaje – lebo to doteraz vždy tak stačilo. V rámci takýchto dokumentov nie sú satnovené ciele, následné kroky, ekonomika po zavedení nových riešení. Na tieto riešenia nenadväzujú informačné kampane a vzdelávacie aktivity, ktoré by spoločne viedli k plneniu cieľov.

 Obce sú podľa nás strategickým partnerom na splnenie cieľov, ktoré Slovensko má v oblasti predchádzania vzniku odpadov, ich triedenia a recyklácie. Preto je potrebné urobiť opatrenia, ktoré sú samosprávam a regiónom šité na mieru – zamerať sa na efektívne riešenia, ktoré v krátkom časovom horizonte prinesú hmatateľné výsledky. Ktoré to presne sú je vo všeobecnosti nemožné povedať, lebo každá samospráva čelí iným problémom. Ale jedno majú všetky samosprávy spoločné – dosiahnuť 50% mieru recyklácie do roku 2020.

Driving towards circularity – first Zero Waste Event of Slovak Ministry of Environment

Ministry of Environment of Slovak Republic decided to be a leading governmental organization in organizing its events in more sustainable way. Conference for automotive industry experts in circular economy – Driving towards circularity will be its first Zero Waste event.

Conference is held in Bratislava on November 6-7th 2017 in co-operation with UNIDO and Ministry of Economics of Slovak Republic. Partners of the event are Automotive Industry Association of the Slovak Republic, Embassy of Netherlands in Slovak Republic and Royal Norwegian Embassy in Slovak Republic. INCIEN is a partner in Zero Waste concept of the event.

During the year, Ministry of Environment of Slovak Republic is organising a great number of events for different target groups or experts in field of environmental development and protection. Next event’s topic is circular economy in automotive industry. Organisers of the event have decided that beside the high quality of the event, waste prevention will be a one of its priorities.

Circular economy is about design, responsible consumption and waste prevention, so it is very logical that these events should present the sustainability solutions also in smaller scales like events. It is becoming very common that events with circular economy topics are organised in sustainable way and sustainability is a priority during these events not just as a topic to be discussed.

Organizer of the event has a very important role in Zero Waste concept, because this decision is starting the whole concept. It is not easy and to find a place that will offer good quality of services but also sustainable solutions and the event without a great number of single used items that will become waste right after the event ends (or even before). This is the reason why the place where the event will be held is so important.

Conference for circular economy in automotive industry will be held in Sheraton hotel in Bratislava. This hotel will welcome around 170 experts from around the world in one place for two days. What can come as a surprise to all is that a hotel of this scale which is a member of a great hotel chain offers the sustainable services. Sheraton is one of the few hotels which offers Sustainable Meeting Practices.

As a first step Ministry of Environment applied the Rethink’s rule, where they have also selected the place that already has a Green Policy. After Rethink, we applied additional conditions for Zero waste event – 5R. 5 Basic Zero Waste rules: Refuse-Reduce-Reuse-Recycle-Rot.

  1. Refuse
    • We refused to use bottled water or other beverages in disposable packaging
    • We have rejected all disposable packaging as PET bottles and any other packaging
    • We have refused to use single-use dishes, cups and cutlery
    • We refused to use single-use paper towels
    • We refused to order desserts that are packed in disposable packaging
    • We refused to use any disposable pens and notebooks for each conference participant (these will only be provided on request)
  2. Reduce
    • We will not use any additional things we do not need – for example chairs covers that will have to be washed after the event – this will reduce the footprint of using water and energy
    • We will reduce the potential for food waste to a minimum by ordering the menu for the exact number of people
  3. Reuse
    • We only use reusable water bottles, which will be tap water not bottled water
    • We only use reusable cutlery, plates, cups
    • We use reusable cloths
    • Food will be serviced in re-usable goods and trays without single-use cloths
    • Desserts will be served only on a tray without any kind of packaging
  4. Recycle
    • During the event, all the participants will sort waste
    • At the same time, guests have the option of sorting waste in their rooms
  5. Rot
    • Potential food waste in the kitchen will be composted or processed in a kitchen bio waste treatment machine.

During the whole event, we will monitor the results of  Zero Waste concept.

For more information about the event go to: http://www.t2ge.eu/content/conference

 

 

Driving Towards Circularity – prvé Zero Waste podujatie Ministerstva životného prostredia

Ministerstvo životného prostredia SR sa rozhodlo byť príkladom v udržateľnosti pri organizácii podujatí pre odbornú a širokú verejnosť. Najbližšia konferencia pre expertov v oblasti cirkulárnej ekonomiky v automobilovom priemysle bude Zero Waste Event.

Podujatie sa bude konať v Bratislave 6-7. novembra 2017 . Spoluorganizátormi sú UNIDO a  Ministerstvo hospodárstva SR. Partnermi podujatia sú Zväz automobilového priemysluAmbasáda Holadnského kráľovstva v SR a Ambasáda Nórskeho kráľovstva v SR. Partnerom pre Zero Waste Event je INCIEN.

Ministerstvo životného prostredia v rámci svojich činností pripravuje množstvo podujatí pre odborníkov z rôznych oblastí životného prostredia. Najbližšie podujatie sa týka témy cirkulárnej ekonomiky. Jeho organizátori zo strany MŽP SR sa v rámci tohto podujatia rozhodli  predchádzať vzniku odpadu v maximálnej možnej miere – zorganizovať podujatie tak, aby spĺňalo podmienky byť Zero Waste podujatím.

V rámci rôznych podujatí z oblasti cirkulárnej ekonomiky v zahraničí je tento spôsob príkladu predchádzania vzniku odpadov čoraz viac prítomný. Nakoľko cirkulárna ekonomika dáva dôraz na dizajn, zodpovednú spotrebu a predchádzanie vzniku odpadov, na podujatiach s touto témou by malo byť samozrejmosťou naplánovať ho tak, aby bolo Zero Waste.

Veľmi podstatnou súčasťou celého konceptu je organizátor podujatia, ktorý sa rozhodne ísť touto cestou. Nie pre každého je to prioritou a nie vždy je to jednoduché. Množstvo eventových priestorov ponúka pekné priestory a dobré služby, ale aj množstvo jednorazových vecí, ktoré sa po podujatí stanú okamžite odpadom. Z tohto dôvodu je dôležité aj miesto, kde sa podujatie bude konať. Pre viac ako 170 expertov z celého sveta bude 6. a 7.11.2017 týmto miestom Hotel Sheraton. Na prvý pohľad sa môže zdať nemožné, že takýto veľký hotel z veľkej hotelovej siete môže ponúkať služby, ktoré sa snažia minimalizovať svoj dopad na životné prostredie. Ale opak je pravdou. Sheraton v rámci vlastnej zelenej politiky vie nastaviť podmienky podujatia tak, aby ste minimalizovali dopad na životné prostredie v rámci vlastnej zelenej politiky – Sustainable Meeting Practices

Pri organizácii tohto podujatia sme prevádzkovateľov v Hoteli Sheraton ešte  dodatočne požiadali o plnenie podmienok tak, aby sme aplikovali 5R – 5 základných pravidiel Zero Waste (Refuse-Reduce-Reuse-Recycle-Rot).

Predtým sme však aplikovali úvodné pravidlo Rethink, kde sme si dôkladne premysleli podmienky, ktoré chceme aby toto veľké podujatie splnilo. Zvolený bol priestor, ktorý už má vlastnú Green Policy. Po Rethink sme aplikovali ďalšie podmienky pre Zero Waste Event:

  1. Refuse
  • odmietli sme používanie balenej vody, alebo iných nápojov v jednorazových obaloch
  • odmietli sme všetky jednorazové obaly ako PET fľaše a akékoľvek iné obaly
  • odmietli sme používanie jednorazových riadov, pohárov a príborov
  • odmietli sme používanie jednorazových papierových servítok
  • odmietli sme objednávku dezertov, ktoré sú bežne balene v jednorazových obaloch
  • odmietli sme používanie akýchkoľvek jednorazových pier a zošitov pre každého účastníka konferencie (tie budú poskytované iba na vyžiadanie)
  1. Reduce
  • nebudú používané žiadne dodatočné veci, ktoré nepotrebujeme – ako napríklad návleky na stoličky, ktoré budú musieť byť opraté po evente – tak sme znížili stopu na používaní vody a energie
  • znížil sa potenciál na vznik food waste na minimum objednaním menu na presný počet ľudí
  1. Reuse
  • používané budú  iba opakovane použiteľné nádoby na vodu, ktorá bude voda z kohútika nie balená voda
  • používané budú iba opakovane použiteľné príbory, taniere, poháre
  • používané budú opakovane použiteľné servítky
  • jedlo bude servírovane v opakovane použiteľných nádobách a podnosoch bez dodatočných jednorazových servítok
  • dezerty budú servírované nebalené iba na podnosoch
  1. Recycle
  • počas celého podujatia budú účastníci triediť odpady
  • zároveň v rámci ubytovania majú účastníci možnosť triediť odpady na svojich izbách
  1. Rot
  • zvyšky z kuchyne z prípravy jedla budú skompostované alebo budú spracované v zariadení na spracovanie kuchynského bioodpadu.

Počas celého podujatia budeme priebežne sledovať výsledky Zero Waste konceptu.

Viac informácií o podujatí si môžete pozrieť tu

Projekt MOVECO – inováciami k obehovému hospodárstvu

Autor blogu: Petra Csefalvayová

Prechod na obehové hospodárstvo sa spája s pozitívnymi dopadmi na ekonomiku a spoločnosť. V praxi však so sebou nesie množstvo výziev, spojených napríklad s obmedzenými možnosťami súčasných technológií získavania cenných materiálov z odpadov a recyklácie materiálov, meniacimi sa vlastnosťami recyklovaných materiálov, vývojom a výrobou materiálov s dlhšou životnosťou, či skvalitňovania odpadového hospodárstva.

Projekt MOVECO reaguje na tieto výzvy a jeho cieľom je prispieť k zlepšeniu rámcových podmienok a politických nástrojov zameraných na podporu eko-inovácií, a tým i k prechodu krajín Dunajského regiónu k obehovému hospodárstvu.

Prečo práve Dunajský región? Na projekte spolupracuje 12 partnerov (obchodné komory, výskumné organizácie, verejný orgán, podnikateľské a inovačné agentúry a nezisková organizácia) z 9 krajín Dunajského regiónu. Je realizovaný v rámci programu Interreg Danube Transnational Programme a čerpá finančné prostriedky z fondov EÚ (ERDF a IPA). Takýto typ spolupráce zároveň smeruje k rozvoju celého regiónu a zníženiu rozdielov medzi jednotlivými krajinami.

Za Slovensko sa do projektu zapojili Slovak Business AgencySlovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.

Jednou z prvých aktivít projektu bola analýza hlavného nástroja na podporu eko-inovácií v obehovom hospodárstve, ktorým je schéma rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Zároveň partneri mapovali vedecko-výskumný potenciál pre obehovú ekonomiku v jednotlivých krajinách. Výsledky analýzy a mapovania budú ďalej slúžiť ako vstupy pre spracovanie stratégie zameranej na podporu krajín Dunajského regiónu v prechode na obehové hospodárstvo a vypracovanie akčných plánov pre 3 skupiny krajín, rozdelené podľa ich inovačnej výkonnosti.

Momentálne projektoví partneri pracujú na príprave balíka konkrétnych typov nástrojov rozdelených do 4 kategórií (informácie, kvalifikácia, financovanie, spolupráca), ktorých cieľom je podporiť eko-inovácie/eko-dizajn a prispieť k rozvoju nových business modelov a spolupráce medzi podnikmi a výskumno-vývojovými pracoviskami naprieč celým hodnotovým reťazcom. Dostupnosť a udržateľnosť výstupov projektu má v pláne zabezpečiť pripravovaná online platforma pre prezentáciu zistených dát a virtuálne trhovisko pre odpadové materiály a partnerstvá. Tešiť sa môžete na pripravovanú mobilnú výstavu, ktorá príde aj na Slovensko a brožúru príkladov dobrej praxe „Your trash is my treasure“ z celého Dunajského regiónu.

O všetkých krokoch a udalostiach spojených s projketom Vás budeme informovať. Držte nám palce, aby sa tento zmysluplný projekt, dokázal aj vďaka nám naplniť svoje ciele a poslanie.

Sledujte projekt MOVECO na sociálnych sieťach a buďte informovaní o jeho aktivitách a novinkách z oblasti obehového hospodárstva:

Twitter: @MOVECO_Interreg

Facebook: @Moveco.Danube

LinkedIn: MOVECO – Interreg

Webová stránka projektu: www.interreg-danube.eu/moveco

Webová stránka programu: www.interreg-danube.eu

Domáce kompostovanie sa oplatí viac, ako zvoz BRKO

Za posledné mesiace sme pre desiatky obcí vypracovali kalkulácie na porovnanie nákladov zavedenia zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov oproti zavádzaniu domáceho kompostovania. Aké sú výsledky?

 V posledných mesiacoch nám pribudlo veľa žiadostí na kalkuláciu a porovnanie nákladov, ktoré obce majú pre zavádzaní riešení nakladania s biologicky rozložiteľnými komunálnymi odpadmi (BRKO). Je to aj z toho dôvodu, že je aktuálna výzva č. 23 v rámci Operačného programu kvalita životného prostredia, ktorá sa práve aktivity zavádzania domáceho kompostovania týka. Obce potrebujú vedieť či sa im oplatí investovať do takéhoto riešenia.

Pri vstupnej investícii sa každej obci zdá, že náklady na domáce kompostovanie sú vyššie ako pri zvoze BRKO. A áno, je to tak, nakoľko cena kompostérov je vyššia ako cena 120/240 l nádob. Do kalkulácie na zvoz BRKO však vstupujú aj iné položky, ktoré pri domácom kompostovaní už netreba počítať a to sú:

  • náklady na zvoz BRKO minimálne raz za dva týždne v mesiacoch marec-november
  • uloženie BRKO na kompostáreň, alebo v inom zariadení na spracovanie BRKO
  • náklady na nádoby – nakoľko nádoby majú kratšiu životnosť, ako kvalitný kompostér.

Pri akejkoľvek obci sme pri prepočte nákladov prišli na to, že náklady na zavedenie domáceho kompostovania oproti zavedeniu zberu sa vyrovnajú po 2-3 rokoch maximálne. Po tom už na náklady na kompostovanie nie sú, ale na zvoz náklady zostávajú celý čas.  Okrem toho obec začína v podstate okamžite šetriť na zvoze zmesového komunálneho odpadu (ZKO), nakoľko obyvatelia až 45% odpadov sami skompostujú a v týchto obciach sa mení frekvencia zvozu ZKO. Pri 1000 obyvateľoch je to aj 5000 EUR ročne koľko môže obec zavedením domáceho kompostovania ročne ušetriť.

Textilný odpad, ako zdroj pre stavebníctvo

28. marca bol INCIEN prizvaný na tlačovú konferenciu, ktorá sa zaoberala recykláciou textilného odpadu a odpadu z papiera, ktoré je možné ďalej využiť v stavebníctve hlavne ako izolácia.

Cirkulárna ekonomika je pojem, ktorý už začínajú skloňovať firmy, ale aj vládne inštitúcie aj na Slovensku. Ide o udržateľný koncept, ktorý môže významnou mierou prispieť k znižovaniu rýchlosti globálneho otepľovania a zároveň tvoriť zisk v dlhodobom meradle.

INCIEN vyhľadáva, podporuje a spolupracuje so slovenskými spoločnosťami, ktorých podnikanie je založené na princípoch obehového hospodárstva. „Práve dobré príklady z praxe sú dôkazom, že cirkulárna ekonomika v lokálnom meradle prináša nové podnikateľské modely, ktoré sú ohľaduplné k životnému prostrediu a generujú zisk.

Jednou z takýchto spoločností je SK-Tex, ktorá ročne navráti do obehu približne 4 500 ton textilného odpadu a premení ho na rôzne druhy izolácií, vlákien, či trhanín vhodných pre automobilový, nábytkársky a stavebný priemysel.

Na skládkach a v spaľovniach v USA a EÚ ročne končí okolo 20 miliónov ton textílií, na Slovensku sa ročne vyprodukuje okolo 100-tisíc ton takéhoto odpadu. V praxi to znamená 4 až 12,6 kg na každého Slováka. „Možnosti využitia nechceného textilu v priemysle nie sú až tak známe, no sú o to zaujímavejšie. Najnovšie výskumy dokazujú, že sa textilné vlákna dajú recyklovať dookola bez ich oslabenia, no zatiaľ tieto technológie nie sú rozšírené.“

Od odpadu k izolácii – Ekologická náhrada sklenej vaty

SK-Tex surovinu získava od triedičov textilu ako Textilhouse a Humana, zbiera orezy z textilných podnikov, ale aj od občanov a firiem ktoré sa potrebujú ekologicky zbaviť svojho textilu. Izolácie sa vyrábajú najmodernejšou, ekologicky šetrnou metódou airlaid. Pri tejto výrobe sú upravené textilné vlákna zmiešané s lepivými vláknami a nanášané v pneumatickom rúnotvoriči na výrobný pás, ktorý presúva materiál do pece, kde pôsobením teploty dochádza k roztaveniu povrchu lepivých vlákien a tým k vzájomnému prepojeniu všetkých vlákien. Výsledkom sú  ohybné,  pružné  izolačné dosky z textilných vlákien spojených špeciálnymi lepivými vláknami v požadovaných hrúbkach, plošných hmotnostiach. Využite majú v strešných konštrukciách, montovaných domoch, v častiach stavieb, ľahkých stenách a priečkach, obkladoch stien a stropov, v dopravných zariadeniach či ako odhlučňovací element pri riešení akustiky. Navyše, po ukončení životnosti je opäť recyklovateľný.

FR07

Využitie v ďalších stavebných produktoch

Produkty z recyklovaných materiálov v stavebníctve nie sú len výsadou textilu. Napríklad, spoločnosť HMCon nedávno prišla s unikátnymi stavebnými doskami, ktoré sa vyrábajú recykláciou viacvrstvových obalov a odpadového papiera, ktorý napríklad vzniká pri výrobe tapiet, tento materiál je v súčasnosti ťažko recyklovateľný.

So svojimi nadštandardnými zvukovoizolačnými vlastnosťami a zvýšenou požiarnou odolnosťou nachádzajú využitie v bytoch, rodinných domoch, montovaných drevodomoch, kancelárskych budovách, priemyselných halách, obytných kontajnerových domoch, školách a škôlkach. Vyrábajú sa bez použitia chemikálií a formaldehydu a sú plne recyklovateľné.

Spoločnosti HMCon a SK-Tex skĺbili parametre svojich primárnych produktov a vytvorili spoločný systém suchej výstavby na báze recyklovaných materiálov. „Vzniklo tak niekoľko unikátnych ekologických stavebných systémov, ktorých vybrané parametre v mnohých prípadoch ďaleko prevyšujú klasické stavebné materiály. Jedná sa o akustické priečky, podlahy a dvere, ktoré spĺňajú vysoké požiadavky na vzduchovú nepriezvučnosť alebo pohltivosť. Sú postavené na kombinácii vlastností recyklovaného textilu – zvuková pohltivosť a dosiek z recyklovaného papiera – nepriezvučnosť,“ povedal riaditeľ spoločnosti HMCon Štefan Harangozó.

Cirkulárna ekonomika je na Slovensku zatiaľ ešte v plienkach. Je dôležité, aby nielen rástol počet spoločensky zodpovedných firiem, ale aj dopyt po produktoch, ktoré nevytvárajú žiadny alebo minimálny odpad. „Udržateľnosť nie je dobrovoľná voľba, je to naša povinnosť. Nehľadíme na ňu ako na možnosť voľby, ale na nový spôsob života, novú ekonomiku, ktorá je neodvratná.“

autor článku: Petra Csefalvayová

 

 

 

 

 

INCIEN je partnerom podujatia EKODEŇ v Banskej Bystrici

Jendým z poslaní INCIENU je aj vzdelávanie a šírenie myšlienky cirkulárnej ekonomiky. Preto radi prijímame ponuky na partnerstvá s organizáciami, ktorých prácu si vážime a s kým do spolupráce veľmi radi pôjdeme.

Ako ďalšie partnerstvo sme zvolili partnerstvo s organizáciou RESONANCE – neziskovou organizáciou, ktorá sa snaží propagovať ekológiu hravým spôsobom, pretože podľa nich –  toto je príťažlivý spôsob pre mladé generácie.  Ich heslo je Ekológia už dávno nie je nuda! a v tomto duchu sa nesie aj ich ďalšie podujatie, ktorého sme partnerom.

2. mája  v EUROPA SC v Banskej Bystrici čakajú na vás kreatívne workshopy a veľa inšpiratívnych projektov a informácií o tom, ako sa racionálnym správaním dá pomôcť zlepšiť naše ohrozené životné prostredie. Uskutoční sa tu aj pokus o vytvorenie slovenského rekordu v stavbe najväčšieho EKO ATLASU SVETA. Príďte do centrálnej zóny, kde sa bude atlas z odpadu vyrábať. Možno po ceste vypijete nápoj z PET fľaše či plechovky, ktorú môžete pripnúť na mapu sveta a pridať ruku k dielu. EKO ATLAS SVETA nám tak pripomenie, ako veľmi znečisťujeme našu krásnu planétu tvorbou nadmerného odpadu i jeho nesprávnym separovaním.

Od 16-tej hodiny je pripravený zábavný program, ktorým Vás bude sprevádzať sympatický Gregor Mareš. Zažijete s ním naživo EKO DUEL a ak sa pridáte do ich súťaže na Facebooku, môžete sa stať práve Vy jedným zo súťažiacich priamo na mieste.

Po EKO DUELI sa môžete zapojiť do diskusie, v ktorej sa Gregor Mareš bude s našimi hosťami zhovárať na tému recyklácie, upcyklácie a znižovania tvorby odpadu, aj o tom ako je alternatívna doprava pre budúcnosť miest dôležitá. Tematickú debatu spríjemní hudobnými vstupmi kapela COLOURS OF SOUND, ktorá Vám zahrá známe slovenské aj svetové hity. Pozvanie do diskusie prijala aj jedna z naších zakladateliek – Ivana Maleš.

Od rána budú po nákupnom centre rozmiestnené informačno-prezentačné stanovištia. Pripravili pre Vás pestrú paletu projektov, ktoré prinášajú reálne ekologické  riešenia a zlepšováky vhodné pre každodenný život. Dozviete sa prečo a ako správne triediť odpad i to, ako sa dá aj odpad využiť kreatívne tzv. upcyklovaním napríklad použitého textilu, tiež ako minimalizovať tvorbu odpadu uprednostnením znovupoužiteľných obalov, nádob či tašiek. Naučíme Vás vlastnoručne si ušiť renewal odev prešitím obnoseného kúsku šatstva či vyrobiť dizajnový bytový doplnok z plechovky. Nebude chýbať biokozmetika a predstavia sa aj ekologické čapované čistiace prostriedky do domácnosti. Fanúšikovia módy sa dozvedia, koľko v skutočnosti stojí jedno tričko a budú sa môcť zapojiť do kampane módnej revolúcie. Na svoje si prídu aj milovníci elektromobilov – prezrieť zblízka si budete môcť exkluzívny elektromobil MERCEDES BENZ triedy B a Crossover Hybrid KIA NIRO. Predstaví sa Vám projekt zdieľaných bicyklov, ktoré sú vynikajúcou alternatívou v problematickej mestskej doprave. Budete si môcť vyskúšať ako si jednoducho zapožičať bicykel zaslaním sms. V centrálnej zóne si môžete oddýchnuť v mobilnej knižnici a deti sa zabavia čítaním i kreatívnym kreslením.

Tešíme sa na Vás 2. Mája v EUROPA SC!

Viac inforámcií o tomto podujatí môžete nájsť tu:

https://www.facebook.com/events/242344879551196/

https://www.facebook.com/Resonancesk/

http://resonance.sk/information/ekoden-21-april-2017/

http://resonance.sk