Blog

Náš Premium kompostér

Domáce kompostovanie sa oplatí viac, ako zvoz BRKO

Za posledné mesiace sme pre desiatky obcí vypracovali kalkulácie na porovnanie nákladov zavedenia zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov oproti zavádzaniu domáceho kompostovania. Aké sú výsledky?

 V posledných mesiacoch nám pribudlo veľa žiadostí na kalkuláciu a porovnanie nákladov, ktoré obce majú pre zavádzaní riešení nakladania s biologicky rozložiteľnými komunálnymi odpadmi (BRKO). Je to aj z toho dôvodu, že je aktuálna výzva č. 23 v rámci Operačného programu kvalita životného prostredia, ktorá sa práve aktivity zavádzania domáceho kompostovania týka. Obce potrebujú vedieť či sa im oplatí investovať do takéhoto riešenia.

Pri vstupnej investícii sa každej obci zdá, že náklady na domáce kompostovanie sú vyššie ako pri zvoze BRKO. A áno, je to tak, nakoľko cena kompostérov je vyššia ako cena 120/240 l nádob. Do kalkulácie na zvoz BRKO však vstupujú aj iné položky, ktoré pri domácom kompostovaní už netreba počítať a to sú:

  • náklady na zvoz BRKO minimálne raz za dva týždne v mesiacoch marec-november
  • uloženie BRKO na kompostáreň, alebo v inom zariadení na spracovanie BRKO
  • náklady na nádoby – nakoľko nádoby majú kratšiu životnosť, ako kvalitný kompostér.

Pri akejkoľvek obci sme pri prepočte nákladov prišli na to, že náklady na zavedenie domáceho kompostovania oproti zavedeniu zberu sa vyrovnajú po 2-3 rokoch maximálne. Po tom už na náklady na kompostovanie nie sú, ale na zvoz náklady zostávajú celý čas.  Okrem toho obec začína v podstate okamžite šetriť na zvoze zmesového komunálneho odpadu (ZKO), nakoľko obyvatelia až 45% odpadov sami skompostujú a v týchto obciach sa mení frekvencia zvozu ZKO. Pri 1000 obyvateľoch je to aj 5000 EUR ročne koľko môže obec zavedením domáceho kompostovania ročne ušetriť.

Textilný odpad, ako zdroj pre stavebníctvo

28. marca bol INCIEN prizvaný na tlačovú konferenciu, ktorá sa zaoberala recykláciou textilného odpadu a odpadu z papiera, ktoré je možné ďalej využiť v stavebníctve hlavne ako izolácia.

Cirkulárna ekonomika je pojem, ktorý už začínajú skloňovať firmy, ale aj vládne inštitúcie aj na Slovensku. Ide o udržateľný koncept, ktorý môže významnou mierou prispieť k znižovaniu rýchlosti globálneho otepľovania a zároveň tvoriť zisk v dlhodobom meradle.

INCIEN vyhľadáva, podporuje a spolupracuje so slovenskými spoločnosťami, ktorých podnikanie je založené na princípoch obehového hospodárstva. „Práve dobré príklady z praxe sú dôkazom, že cirkulárna ekonomika v lokálnom meradle prináša nové podnikateľské modely, ktoré sú ohľaduplné k životnému prostrediu a generujú zisk.

Jednou z takýchto spoločností je SK-Tex, ktorá ročne navráti do obehu približne 4 500 ton textilného odpadu a premení ho na rôzne druhy izolácií, vlákien, či trhanín vhodných pre automobilový, nábytkársky a stavebný priemysel.

Na skládkach a v spaľovniach v USA a EÚ ročne končí okolo 20 miliónov ton textílií, na Slovensku sa ročne vyprodukuje okolo 100-tisíc ton takéhoto odpadu. V praxi to znamená 4 až 12,6 kg na každého Slováka. „Možnosti využitia nechceného textilu v priemysle nie sú až tak známe, no sú o to zaujímavejšie. Najnovšie výskumy dokazujú, že sa textilné vlákna dajú recyklovať dookola bez ich oslabenia, no zatiaľ tieto technológie nie sú rozšírené.“

Od odpadu k izolácii – Ekologická náhrada sklenej vaty

SK-Tex surovinu získava od triedičov textilu ako Textilhouse a Humana, zbiera orezy z textilných podnikov, ale aj od občanov a firiem ktoré sa potrebujú ekologicky zbaviť svojho textilu. Izolácie sa vyrábajú najmodernejšou, ekologicky šetrnou metódou airlaid. Pri tejto výrobe sú upravené textilné vlákna zmiešané s lepivými vláknami a nanášané v pneumatickom rúnotvoriči na výrobný pás, ktorý presúva materiál do pece, kde pôsobením teploty dochádza k roztaveniu povrchu lepivých vlákien a tým k vzájomnému prepojeniu všetkých vlákien. Výsledkom sú  ohybné,  pružné  izolačné dosky z textilných vlákien spojených špeciálnymi lepivými vláknami v požadovaných hrúbkach, plošných hmotnostiach. Využite majú v strešných konštrukciách, montovaných domoch, v častiach stavieb, ľahkých stenách a priečkach, obkladoch stien a stropov, v dopravných zariadeniach či ako odhlučňovací element pri riešení akustiky. Navyše, po ukončení životnosti je opäť recyklovateľný.

FR07

Využitie v ďalších stavebných produktoch

Produkty z recyklovaných materiálov v stavebníctve nie sú len výsadou textilu. Napríklad, spoločnosť HMCon nedávno prišla s unikátnymi stavebnými doskami, ktoré sa vyrábajú recykláciou viacvrstvových obalov a odpadového papiera, ktorý napríklad vzniká pri výrobe tapiet, tento materiál je v súčasnosti ťažko recyklovateľný.

So svojimi nadštandardnými zvukovoizolačnými vlastnosťami a zvýšenou požiarnou odolnosťou nachádzajú využitie v bytoch, rodinných domoch, montovaných drevodomoch, kancelárskych budovách, priemyselných halách, obytných kontajnerových domoch, školách a škôlkach. Vyrábajú sa bez použitia chemikálií a formaldehydu a sú plne recyklovateľné.

Spoločnosti HMCon a SK-Tex skĺbili parametre svojich primárnych produktov a vytvorili spoločný systém suchej výstavby na báze recyklovaných materiálov. „Vzniklo tak niekoľko unikátnych ekologických stavebných systémov, ktorých vybrané parametre v mnohých prípadoch ďaleko prevyšujú klasické stavebné materiály. Jedná sa o akustické priečky, podlahy a dvere, ktoré spĺňajú vysoké požiadavky na vzduchovú nepriezvučnosť alebo pohltivosť. Sú postavené na kombinácii vlastností recyklovaného textilu – zvuková pohltivosť a dosiek z recyklovaného papiera – nepriezvučnosť,“ povedal riaditeľ spoločnosti HMCon Štefan Harangozó.

Cirkulárna ekonomika je na Slovensku zatiaľ ešte v plienkach. Je dôležité, aby nielen rástol počet spoločensky zodpovedných firiem, ale aj dopyt po produktoch, ktoré nevytvárajú žiadny alebo minimálny odpad. „Udržateľnosť nie je dobrovoľná voľba, je to naša povinnosť. Nehľadíme na ňu ako na možnosť voľby, ale na nový spôsob života, novú ekonomiku, ktorá je neodvratná.“

autor článku: Petra Csefalvayová

 

 

 

 

 

Screen Shot 2017-04-24 at 21.08.37

INCIEN je partnerom podujatia EKODEŇ v Banskej Bystrici

Jendým z poslaní INCIENU je aj vzdelávanie a šírenie myšlienky cirkulárnej ekonomiky. Preto radi prijímame ponuky na partnerstvá s organizáciami, ktorých prácu si vážime a s kým do spolupráce veľmi radi pôjdeme.

Ako ďalšie partnerstvo sme zvolili partnerstvo s organizáciou RESONANCE – neziskovou organizáciou, ktorá sa snaží propagovať ekológiu hravým spôsobom, pretože podľa nich –  toto je príťažlivý spôsob pre mladé generácie.  Ich heslo je Ekológia už dávno nie je nuda! a v tomto duchu sa nesie aj ich ďalšie podujatie, ktorého sme partnerom.

2. mája  v EUROPA SC v Banskej Bystrici čakajú na vás kreatívne workshopy a veľa inšpiratívnych projektov a informácií o tom, ako sa racionálnym správaním dá pomôcť zlepšiť naše ohrozené životné prostredie. Uskutoční sa tu aj pokus o vytvorenie slovenského rekordu v stavbe najväčšieho EKO ATLASU SVETA. Príďte do centrálnej zóny, kde sa bude atlas z odpadu vyrábať. Možno po ceste vypijete nápoj z PET fľaše či plechovky, ktorú môžete pripnúť na mapu sveta a pridať ruku k dielu. EKO ATLAS SVETA nám tak pripomenie, ako veľmi znečisťujeme našu krásnu planétu tvorbou nadmerného odpadu i jeho nesprávnym separovaním.

Od 16-tej hodiny je pripravený zábavný program, ktorým Vás bude sprevádzať sympatický Gregor Mareš. Zažijete s ním naživo EKO DUEL a ak sa pridáte do ich súťaže na Facebooku, môžete sa stať práve Vy jedným zo súťažiacich priamo na mieste.

Po EKO DUELI sa môžete zapojiť do diskusie, v ktorej sa Gregor Mareš bude s našimi hosťami zhovárať na tému recyklácie, upcyklácie a znižovania tvorby odpadu, aj o tom ako je alternatívna doprava pre budúcnosť miest dôležitá. Tematickú debatu spríjemní hudobnými vstupmi kapela COLOURS OF SOUND, ktorá Vám zahrá známe slovenské aj svetové hity. Pozvanie do diskusie prijala aj jedna z naších zakladateliek – Ivana Maleš.

Od rána budú po nákupnom centre rozmiestnené informačno-prezentačné stanovištia. Pripravili pre Vás pestrú paletu projektov, ktoré prinášajú reálne ekologické  riešenia a zlepšováky vhodné pre každodenný život. Dozviete sa prečo a ako správne triediť odpad i to, ako sa dá aj odpad využiť kreatívne tzv. upcyklovaním napríklad použitého textilu, tiež ako minimalizovať tvorbu odpadu uprednostnením znovupoužiteľných obalov, nádob či tašiek. Naučíme Vás vlastnoručne si ušiť renewal odev prešitím obnoseného kúsku šatstva či vyrobiť dizajnový bytový doplnok z plechovky. Nebude chýbať biokozmetika a predstavia sa aj ekologické čapované čistiace prostriedky do domácnosti. Fanúšikovia módy sa dozvedia, koľko v skutočnosti stojí jedno tričko a budú sa môcť zapojiť do kampane módnej revolúcie. Na svoje si prídu aj milovníci elektromobilov – prezrieť zblízka si budete môcť exkluzívny elektromobil MERCEDES BENZ triedy B a Crossover Hybrid KIA NIRO. Predstaví sa Vám projekt zdieľaných bicyklov, ktoré sú vynikajúcou alternatívou v problematickej mestskej doprave. Budete si môcť vyskúšať ako si jednoducho zapožičať bicykel zaslaním sms. V centrálnej zóne si môžete oddýchnuť v mobilnej knižnici a deti sa zabavia čítaním i kreatívnym kreslením.

Tešíme sa na Vás 2. Mája v EUROPA SC!

Viac inforámcií o tomto podujatí môžete nájsť tu:

https://www.facebook.com/events/242344879551196/

https://www.facebook.com/Resonancesk/

http://resonance.sk/information/ekoden-21-april-2017/

http://resonance.sk

Iva Prednasky-22

O Zero Waste je na Slovensku veľký záujem

21.3.2017 na Slovensko prišla ambasádorka Zero Waste Bea Johnson po prvýkrát na Slovensko hovoriť o tejto téme s verejnosťou. Na jej prednášku prišlo v Bratislave takmer 170 ľudí. Zaujímavé, poviete si – toľko ľudí má o túto tému záujem. Čo je však zaujímavejšie, že hneď deň potom 22.3.2017 mala v KC Dunaj prednášku slovenská predstaviteľka – Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky na  presne na túto istú tému – a prišlo 250 ľudí. Nie je to o tom koľko kam prišlo ľudí – ide o to, že obe sály boli do posledného miesta vypredané. Táto téma natoľko ľudí zaujíma, že sú ochotní zaplatiť si vstupné, aby si o tom viac vypočuli, aby sa pýtali a dozvedeli sa to, čo ich v súvislosti s odpadmi trápi.

Čo trápi obyvateľov Slovenska v súvislosti s odpadmi?

Trápi ich to čo sa s nimi deje potom ako sa veci stanú odpadmi. Málokto si uvedomuje dopad vecí na naše životné prostredie predtým ako sa stanú odpadom – že do akej miery vplýva získavanie prvotných surovín z prírody, ich výroba, transport a distribúcia na naše životné prostredie.

Trápi ich viac to, čo sa na Slovensku s odpadmi deje. Všetci majú pocit, že doma triedia, v mnohých veciach nemajú jasno, ale snažia sa nájsť informácie. Všade, na internete, píšu maily do zberoviek, na obecné úrady, ku nám do Inštitútu a na adresy mnohých našich kolegov. Lebo ich to trápi. A čo ich trápi viac, že majú pocit, že aj napriek ich snahe robiť to čo najlepšie, to čo sa deje ďalej s odpadmi dáva obraz o tom čo sa s nimi skutočne deje. Obávajú sa totižto najmä toho, že tá ich snaha je márna – lebo aj tak všetko skončí v spaľovni (v Bratislave) a inde na skládke. Veď skládkujeme z krajín EÚ takmer najviac  (67%) a triedime a recyklujeme rekordne málo (8-12%). Máme 118 skládok odpadov, ktoré každý rok poctivo zapĺňame.

IMG_7968O niektorých komoditách majú ľudia dilemy – kam patria a či to vôbec doma dobre triedia. Zistili sme, že ľudia, keď si nie sú istí  tak radšej svoje odpady zahodia do čiernej nádoby namiesto do nádoby na triedený zber – lebo si nie sú istí či to vytriedili správne, tak to radšej nebudú triediť vôbec.

Na verejných podujatiach a na verejných priestranstvách sa odpad tiež netriedi. Obyvatelia by uvítali, keby to bolo inak – lebo majú zlý pocit z toho, že všetko dávajú do jedného vreca.

IMG_7970A ktorá otázka ľudí trápi najviac? Ako môžu obyvatelia bytoviek triediť bioodpad alebo ho prípadne aj sami skompostovať? O domáce a komunitné kompostovanie je veľký záujem a ľudia sa toho neboja. Práve naopak, aj vo veľkom meste ako je Bratislava by uvítali viac komunitných kompostovísk a viac hnedých nádob aj na kuchynský biologicky rozložiteľný odpad. Lebo každý si uvedomuje, že tohto odpadu má v svojej domácnosti najviac.

O nič menej dôležité je to, že vznikajú prvé verejné podujatia, ktoré sa snažia znížiť svoju ekologickú stopu už len produkciou odpadov. Tento rok bude prvý Dobrý trh bez odpadov.

IMG_7970Čo to vlastne znamená?

Pri výbere predajcov sa zamerali na tých, ktorí nezabúdajú na životné prostredie a inovatívnym spôsobom ho šetria. Okrem prírodných, regionálnych a férových produktov budeme pri výbere predajcov prihliadať teda aj na to, ako zelení sú.Čo všetko budú musieť spĺňať  predajci?
1. Tovar nemôžu baliť do igelitových alebo mikroténových sáčkov.Alternatívou môžu byť papierové alebo úplne bez obalu.
2. Pri predaji jedla musia používať kompostovateľný riady a príbory. Na Dobrom trhu nenájdete žiaden polystyrénový obal na jedno použitie.
3. Na Dobrom trhu sa budú používať zálohovateľné plastové poháre. Kopy kelímkov, ktoré po dopití končili v kontajneri sa tak stanú minulosťou.
4. Zvyšky jedla a potravinový odpad budeme kompostovať priamo trhu. Čo sa na trhu vyprodukuje, zužitkuje sa na priamo mieste – to je základný princíp cirkulárnej ekonomiky. Vyskúšali sme to už aj na Panenskej.
5. Obaly si predajci môžu zaúčtovať extra. Zákazníci si môžu priniesť svoje nádoby, alebo si kúpiť len samotný produkt. A nie mnoho nepotrebných obalov, v ktorých je zabalený.

Môžete sa tešiť aj na workshop o kompostovaní s Braňom Moňokom z Priateľov Zeme – SPZ o 14.00 a na diskusiu o odpadoch o 16.00 na Zero Waste Stage (áno, máme vlastný stage!). Po celý deň budú prebiehať workshopy s Free Food a Luckou z blogu http://doposlednejomrvinky.sk a Umelohmotné a jeden workshop o šití bude aj s Pajou o 11.00 a 15.00.

Tešíme sa na vás všetkých v Zero Waste zóne!

Náš Premium kompostér

Nie je kompostér, ako kompostér

Na slovenskom trhu sú v ponuke desiatky typov kompostérov. Líšia sa váhou, materiálom, objemom, systémom prieduchov, náročnosťou zloženia, iným spôsobom plnenia aj vyprázdňovania či farbou. A vybrať si z nich ten najlepší dá každému starostovi neznalému problematiky dosť práce. Každému vyhovuje niečo iné. Dôležité je mať na pamäti vždy fakt, že investujete do vybavenia, ktoré vám má pomôcť znižovať množstvo odpadu. Nie je iste vo vašom záujme zaobstarať občanom kompostéry, ktoré nevydržia ani po dobu trvania projektu. Na záhrade sa za pár rokov rozpadnú a nemajú záruku na náhradné diely. Verte, že u niektorých nekvalitných kusov sa budete o možnostiach reklamácie informovať už veľmi skoro. Tenkostenné kompostéry totiž vplyvom počasia krehnú, praskajú a často sa po pár rokoch užívania stanú nefunkčnými. Preto vždy obciam radíme:

1) Vyberte si kompostér so stenou s hrúbkou aspoň 0,6 – 0,7 cm. Môžete si byť istí, že je dostatočne ťažký, vydrží napríklad aj dvadsať rokov, na záhrade ho neodfúkne vietor a neskrehne.

2) Voľte taký typ, ktorému môžete vymeniť jednotlivé časti za nové bez toho, aby ste museli vymeniť celý výrobok. Voľte modulárne kompostéry s pevnými dielmi.

3) Pozorne zvážte, aký má kompostér systém vyprázdňovania. Ak jediný otvor na odobratie kompostu je malé okienko v spodnom priestore, tak si môžete byť istí, že budete musieť rovnako celý kompostér rozobrať. Preto voľte taký, ktorý jednoducho rozložíte.

4) Hľadajte napríklad kompostéry recyklovateľné alebo vyrobené z už recyklovaných plastov. Tie majú rovnakú kvalitu ako kompostéry z primárnych plastov. Navyše pomôžete vytvoriť dopyt na trhu, kde sú využívané druhotné suroviny.

Kľúčovú úlohu zohráva osveta.

Stretli sme sa s obcami, ktoré aj keď mali v cene dodávky kompostérov zahrnuté školenie pre občanov, ich odmietli so slovami: “Však u nás žijú ľudia, ktorí kompostujú už roky. Žiadne školenie nie je potreba.” Avšak také kompostovanie v rohu záhrady, kam ľudia roky vozia trávu a všetok bioodpad a raz za tri roky kompost prehodia, je niečo iné, než kompostovanie v uzavretých kompostéroch. O také kompostovanie sa treba starať, dbať na správnu vlhkosť, prekopávať obsah kompostéra, správne kombinovať vstupné suroviny a premyslieť aj jeho umiestnenie tak, aby kompostovanie bolo pohodlné. Množstvo otázok, ktoré sa nám na konci prednášok hromadilo, nás presvedčilo o tom, že ľudia zabudli, na čo všetko je nutné myslieť pred tým, než s kompostovaním začnú. Odporúčame teda všetkým obciam, ktoré o kompostovaní premýšľajú, aby nezabudli na dôslednú osvetu obyvateľov. Bez osvety sa totiž veľmi často stáva, že kompost začne ľuďom hniť a zapáchať, alebo je naopak príliš suchý.  Celý systém domáceho kompostovania je následne mylne považovaný za nefunkčný. Pri tomto neodbornom zaobchádzaní s kompostérmi potom biologicky rozložiteľný odpad končí v nádobách na komunálny odpad.

FullSizeRender 13
Prednáška pre obyvateľov obce Bohdanovce, ktorí sa rozhodovali medzi dvomi tipmi kompostérov – zvíťazil ten kvalitnejší – Premium kompostér

Ako vlastne vykázať odpad, ktorý nevznikne?

Súčasťou každého správneho plánu odpadového hospodárstva samosprávy je analýza potenciálu vzniku biologicky odbúrateľného komunálneho odpadu.

Podľa § 10 zákona o odpadoch obec, na území ktorej ročná produkcia komunálnych odpadov vrátane drobných stavebných odpadov presahuje 350 ton alebo na ktorej počet obyvateľov prevyšuje 1 000 obyvateľov, je povinná vypracúvať program odpadového hospodárstva obce. 

A práve tá je podkladom pre množstvo odpadu, ktorému sa dá predísť, ak je využitý systém prevencie, napríklad domácim kompostovaním. V prípade kontroly sa tak obec môže preukázať analýzou, kde bolo určené množstvo odpadu, ktorý je kompostovaný a nevstupuje tak do režimu odpadov. A keď odpad nevznikne, tak sa ani neeviduje. Podobne je to napríklad s kontajnermi na textil či s tzv. Re-use centrami, čo sú miesta, kde ľudia môžu odložiť nepotrebný nábytok či vybavenie domácností. Tieto miesta (aj keď sú často súčasťou zberných dvorov) sú priestory, ktoré slúžia na predchádzanie vzniku odpadu a opäť nie je nutné množstvo odložených vecí nijako vykazovať.

Často hovoríme, že najlepší odpad je ten, ktorý nevznikne. Za ten totiž obec nemusí platiť a šetrí tak financie, ktoré môže napríklad vložiť do osvety obyvateľov. Alebo taktiež do nových, inteligentných systémov adresného zvozu odpadu, ktoré pomáhajú zvyšovať mieru triedenia odpadov a znižovať náklady obce.

 

 

Príprava na prekopávanie kompostu.

Práve vtedy oceníme, keď sa s kompostérom ľahko manipuluje.

letak_SK2_zber[1]

Komentár k blogu: Spätný zber pneumatík môže byť o mnoho efektívnejší

Na základe zverejnenia nášho blogu o výsledkoch semináru 12.12.2016 nám prišla reakcia OZV Eltma v oblasti nakladania s pneumatikami, ktorá sa snaží problémovú situáciu, ktorá nastala uvedením Zákona 79/2015 Z.z. o odpadoch do platnosti. Tento komentár sme sa rozhodli zverejniť z toho dôvodu, že mnohé obce (nielen tie, ktorých zástupcovia boli na spomínanom seminári) nám o tomto probléme s pneumatikami neustále hovoria a spoločne sa snažíme celú situáciu s nimi riešiť.

Z workshopu seminára z konca roka 2016 boli zadefinované problematické oblasti, mimo iných aj problém s odmietaním pneumatík u distribútorov. My vidíme problém ako ešte hlbší a podľa nás pozostáva z viacerých faktorov. Aké informácie občania majú? Odovzdávajte pneumatiky distribútorom, na zbernom dvore ich nemôžme prijať.  Dobre, ale kto je to ten distribútor? Kde je najbližší distribútor? Kde nájdem viacej informácií?

Distribútor je jednoducho každý, kto mení pneumatiky aj bez ich predaja. Je to i predajňa bez servisu alebo dopravné spoločnosti. Každý distribútor o tomto faktu musí informovať priamo na mieste a na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené. Nič menej, mnohý ani toto nedodržiavajú a preto je na občanoch, aby svoje zákonné práva presadzovali.

Odporúčame obciam zverejňovať priamo adresy takýchto prevádzok. Na obciach vedia, kto v tomto obore podniká. Alebo sa obrátiť na OZV či individuálne autorizované firmy (pozri register MŽP SR, ktoré by mali informovať o miestach spätného zberu. Spoločnosť Eltma svoje zberné miesta zverejňuje na webových stránkach www.eltma.sk/zberna-miesta. Tuto stránku môže využiť nielen občan, ale aj obec. V rámci informovania občanov OZV Eltma vydala aj letáčik, ktorý informuje o princípoch spätného zberu. Letáčik sa snažíme rozširovať aj v obciach na ich webových stránkach, no nie vždy sa nám to darí. Bolo nám z viacerých strán povedané, že to je pekný letáčik a aj by riešil otázku kam konkrétne s pneumatikami, ale je to viac ponímané ako reklama. Avšak pomaly sa nám darí letáčiky umiestňovať a veríme, že viac obcí tuto možnosť využije.

V tomto roku máme dohodnutú inzerciu v celoštátnych novinách, kde budeme umiestňovať letáčik a aktuálne informácie pre občanov. Privítali by sme aj pomoc obcí. Sme pripravený rozširovať zbernú sieť – každému distribútorovi garantujeme zvoz počas trvania zmluvy. Môžete sa opýtať našich zberných miest aké skúsenosti s nami majú. Sme pripravený brať pneumatiky od Vašich občanov – len nám ich pomôžte naviesť ku nám.

Uvítali by sme aj väčšiu kontrolu dodržiavania zákona zo strany distribútorov. Občania nevedia kde hlásiť porušenie zákona. My vždy miesta upozorňujeme, že zvoz je bezplatný bez ohľadu na značku a tak to musí byť i pre občanov. Zatiaľ sme nemali problém, že by niekto odmietal aj keď nadšený samozrejme nie sú. Vďaka garantovaným zvozom ale vedia, že im na prevádzke nič neostane a preto berú pneumatiky od občanov bez obáv. Pneumatiky tiež možno skladovať vonku, nie je nutné budovať dodatočné skladovacie priestory. Ďalšou výhodou je ľahká evidencia. V informačnom systéme distribútor uvidí, koľko pneumatík odovzdal, čo mu uľahčí kvartálne hlásenia o množstve vyzberaných pneumatík.

Čo sa deje s pneumatikou, ktorú odovzdáte našej OZV? Nakladá sa s ňou v súlade s platným POH, takže drvivá väčšina sa využije materiálovo. Môžete ich nájsť v detských ihriskách, športoviskách alebo v tlmiacich pásoch pod električkami.  Odovzdať môžete nie len pneumatiku práve ojazdenú, ale aj staršie pneumatiky, ktoré Vám zatiaľ ležia v garáži. Nástroje na riešenie situácie máme, tak ich využívajme. Situácia je nová a nie je pre nikoho ľahká. Je treba celý systém rozbehnúť spoločnými silami. Za nás sme pripravený sa maximálne podieľať. Chceme prispieť k ochrane životného prostredia na Slovensku a veríme, že spoločne vytvoríme lepší svet. A prvým krokom je začať vo svojom okolí.”

Ak máte akékoľvek otázky, komentáre a podnety ohľadne tejto problematiky, neváhajte nás kontaktovať. Ďakujeme!

Screen Shot 2017-01-31 at 22.35.48

Prečo sú ciele recyklácie pre samosprávy veľkou výzvou?

Koncom roka sme zorganizovali náš prvý seminár spojený s workshopom o príkladoch cirkulárnej ekonomiky v praxi. Téma, ktorá dominovala v rámci prednášok a diskusie s účastníkmi bola ODPADY – ktoré problémy obce majú, kde vidia riešenia a prečo si myslia, že  im  nepodarí plniť ciele recyklácie ro roku 2020.

Cieľom semináru, ktorého súčasťou bol aj workshop cirkulárnej ekonomiky – obehového hospodárstva,  bolo predstavenie konceptu obehového hospodárstva a implementácia základných princípov v praxi. Jasnými príkladmi preukázať efektívnosť zavádzania princípov obehového hospodárstva na lokálnej úrovni. Príklady boli prezentované ako slovenskými, tak zahraničnými expertami pôsobiacimi v oblasti inovatívnych technológii a odpadového hospodárstva.

Seminár bol zameraný na malú skupinu samospráv a záujemcov o tému (IEP MŽP SR a Ambasáda Holandska) práve kvôli tomu, aby v rámci takéhoto podujatia odzneli skôr konkrétne problémy samospráv a v rámci workshopu sa prítomní experti mohli na ne efektívnejšie zamerať.

Obsahom semináru boli prezentácie, ktoré uviedli praktické príklady a skúsenosti zo života z implementácie Cirkulárnej ekonomiky na území samospráv. V rámci prezentácií okrem INCIEN-u dobré príklady z praxe predstavili aj Solved – medzinárodná konzultačná platforma, ktorá 
zastrešuje viac ako 700 expertov v 50 rôznych krajinách sveta v rôznych oblastiach, Ethica – konzultačná spoločnosť v oblasti cirkulárnej ekonomiky vo Fínsku, Institut cirkulární ekonomiky – nezisková organizácia, ktorá implementuje riešenia podľa princípov cirkulárnej ekonomiky v Českej republike a JRK Waste Management – spoločnosť̌, ktorá je lídrom v oblasti technológií pre menej odpadu na Slovensku, v Českej republike a Maďarsku.

Prezentujúci sa zamerali na riešenie oblasti:

  1. znižovanie množstvo skládkovaného odpadu,
  2. znižovanie nákladov za odpady a ušetriť obecné financie,
  3. ktorými jednoduchými krokmi pomocou minimálneho množstva financií takéto kroky zaviesť na úrovni samosprávy.

Zdôraznili nevyhnutnú spoluprácu s obcami a jednotlivcami na ceste znižovania množstva zmesových komunálnych odpadov prostredníctvom podpory domáceho kompostovania, predchádzania vzniku odpadu a zvyšovania miery triedenia odpadov.

Všetci prezentujúci mali spoločného menovateľa a to cieľ minimalizovať množstvo komunálneho odpadu, prevencia vzniku odpadu a hľadanie efektívnych a inovatívnych riešení.

Druhá časť semináru  – workshop bola zameraná na výmenu informácii účastníkov.  Samosprávy zadefinovali základné problémy v oblasti odpadového hospodárstva. Spoločná diskusia viedla k hľadaniu možných návrhov riešení.

Zadefinované boli problematické oblasti : 

  • problematicky nastavená legislatíva, z pohľadu samospráv,
  • nezáujem zo strany veľkej časti obyvateľov o osvetu v tejto oblasti, zároveň sú občania – presýtení informačnými materiálmi,
  • ľahostajnosť občanov pri separovanom zbere, nádoby sú častokrát naplnené nesprávnym druhom odpadu,
  • triedený zber už nie je financovaný z externých zdrojov,
  • problematickú oblasť predstavujú psie exkrementy a nedisciplinovanosť majiteľov psov,
  • samosprávy čelia problémom so stavebným odpadom a veľkorozmerným odpadom,
  • v niektorých samosprávach chýba dostatočné množstvo nádob na separovaný zber,
  • niektoré komodity nemajú svojich odberateľov v rámci určitých samospráv,
  • nižšia miera triedenia v bytovkách, ako v rodinných domoch,
  • problematická oblasť spracovania starých pneumatík, pneuservisy odmietajú v mnohých prípadoch prijímať tento druh odpadu,
  • slabá adresnosť pôvodcov odpadov, najmä pri KBV
  • chýbajúce nástroje, ktoré v praxi pomôžu zaviesť PAYT (Pay as you Throw) systém zberu – ktorý všetky samosprávy vnímajú ako ten najspravodlivejší
  • nedostatočná kontrola zo strany štátnych orgánov ohľadne vyprodukovaného odpadu podnikateľskými subjektami.

Pýtali sme sa samospráv ako si ony nastavujú ciele a ich plnenie?

Zistili sme, že väčšina samospráv nevníma seba ako nositeľa cieľov recyklácie, čo nás veľmi prekvapilo. Obce majú vypracované Programy odpadového hospodárstva, ale ciele a ich plnenie nikto nekontroluje, preto ho považujú za dokument, ktorý je síce nutné vypracovať, ale nie je záväzné ho plniť. Podporu v takomto názore na POH podporujú aj aktivity rôznych konzultačných spoločností, ktoré prepdipravia osnovu a obce si iba dopíšu svoje údaje – lebo to doteraz vždy tak stačilo. V rámci takýchto dokumentov nie sú satnovené ciele, následné kroky, ekonomika po zavedení nových riešení. Na tieto riešenia nenadäzujú informačné kampane a vzdelávacie aktivity, ktoré by spoločne viedli k plneniu cieľov.

Obce sú podľa nás strategickým partnerom na splnenie cieľov, ktoré Slovensko má v oblasti predchádzania vzniku odpadov, ich triedenia a recyklácie. Preto je potrebné urobiť opatrenia, ktoré sú samosprávam a regiónom šité na mieru – zamerať sa na efektívne riešenia, ktoré v krátkom časovom horizonte prinesú hmatateľné výsledky. Ktoré to presne sú je vo všeobecnosti nemožné povedať, lebo každá samospráva čelí iným problémom. Ale jedno majú všetky samosprávy spoločné – dosiahnuť 50% mieru recyklácie do roku 2020.

water

Prečo by sme vodu nemali použiť iba raz?

Cirkulárnu ekonomiku a jej základné pojmy, ako recyklácia, znovu-vyžitie si najčastejšie spájame s odpadom, ktorý by inak napríklad skončil na skládke alebo v lepšom prípade v spaľovni. Niekedy sa ani nezamyslíme, že odtekajúca voda z našich kohútikov v domácnosti je vlastne tiež odpad.

VODA:  Základný a nevyhnutný zdroj života na našej planéte. V našich geografických podmienkach, vzniká dojem, že o vodu sa nemusíme báť. Ležíme na najväčšom zdroji pitnej vody v Európe, preto nás sa to netýka.

Ale, je to omyl! Klimatické zmeny sa týkajú aj nás, každého z nás. Oblasti, o ktorých sa možno nepredpokladalo, že môžu mať problém s nedostatkom vody, začínajú dávať signály, že  aj tu dochádza k zmenám. Teraz nevravím o zmenách v tropických oblastiach, ale o oblastiach Slovenska, ktoré už teraz začínajú vykazovať určitý nedostatok, napríklad východ Slovenska.

Preto téma, ktorú by možno mnohí odmietli v minulosti, ako recyklácia vody v našich podmienkach, znovu využitie odpadovej vody na pitné účely, by sa zdala ako čistý nezmysel.

Ale je to realita!

Opätovné využitie odpadových vôd bolo už v roku 2013 podľa EÚ označené ako životaschopný alternatívny zdroj vody v oblastiach s obmedzenými zdrojmi vody. Opätovné využívanie  vyčistených odpadových vôd bolo identifikované ako priorita na úrovni Európskej komisie. V roku 2015 bol zahájený vývoj na kvalitu vyčistenej odpadovej vody a jej využitie pre poľnohospodárske závlahy a obnovovanie podzemných vôd .

Opätovné využívanie vody prináša ďalšie výhody ako len samotnú recykláciu vody. Téma opätovne využitie vody aj pre pitné účely, využitím špecifických technológií už nie je scifi, ale realita. Singapur je jeden z príkladov, kde  takto vyčistená voda má využitie ako pitný zdroj.

Odpadové vody predstavujú aj významný zdroj živín ako napríklad fosfor, dusík a i. Tiež sú významným zdrojom energie.

Regenerovaná voda ma širokú paletu využitia. Preto sa tejto téme naďalej budeme venovať a sledovať jej najnovšie trendy vo vývoji.

Autor článku: Petra Csefalvayová

 

11-ba2030-odpad_facebook

Bratislava triedi iba 11% odpadov

Z celkového množstva odpadov, ktoré na území hlavného mesta vznikne je 72% zmesový komunálny odpad. Povinné zložky ako papier, plasty, sklo a kovy tvoria spolu 11%. Biologicky rozložiteľný odpad sa na úrovni občana natriedi, pokiaľ niekto dobrovoľne doma po jarných prácach neodvezie odpad na kompostáreň alebo sám doma nekompostuje v kompostéri.

PREČO JE TOMU V HLAVNOM MESTE TAK?

V pondelok 21.novembra sme sa o tom rozprávali s komunálnou političkou – Luciou Štasselovou, Lesiou Richterovou – vedúcou odboru regionálneho rozvoja a životného prostredia. Moderátorom večera bol Michal Havran a sme veľmi radi, že do diskusie sa zapojil aj Marián Strýček z odboru odpadového hospodárstva Ministerstva životného prostredia.

Situácia v hlavnom meste sa veľmi podobá celoslovenskej realite – 11% sa triedi a odovzdáva na recykláciu (priemer Slovenska je 12%) a cieľom Slovenska ako členskej krajiny EÚ je 50% miera recyklácie v roku 2020. Prečo dosahujeme takú nízku mieru triedenia, v čom je vlastne chyba? Informovanosť obyvateľov? Nedostatok nádob?

1. ľudia nevedia či dobre triedia. V tom v čom sa cítia isto triedia dobre ako napríklad PET fľaše. Veľmi malú mieru triedenia dosahujeme v triedení fólií, kelímkov, tvrdých plastov (obaly z drogérie) – tie končia v zmesovom komunálnom odpade.
2. Plechovky a nápojové kartóny (alebo ako my ich poznáme – „tetrapaky“) patria v Bratislave do ŽLETÉHO kontajnera
3. Radšej netriedim, ako by som mal triediť zle. Opak je pravdou – ak máte čistý obal, ktorý neviete presne kam patrí, dajte ho radšej do triedeného zberu – pri dotriedení na zbernom dvore sa zaradí medzi správne materiály
4. Bratislava má zberný dvor, kde občania môžu odviesť svoje odpady, ktoré sa do kontajnera nezmestia. Je to zberný dvor OLO na Starej Ivánskej ceste
5. Čo s bioodpadmi od 1.1.2017? Obyvatelia v rodinných domoch majú možnosť kompostovať svoj bioodpad priamo u seba na dvore. Nedávno organizácia Priatelia Zeme organizovali prieskum, kde zistili, že 90% obyvateľov Bratislavy chce kompostovať BRKO u seba na záhrade a iba 10% občanov má záujem o odvoz BRKO.
6. Reštaurácie, jedálne v školských zariadeniach – majú možnosť kompostovať vlastný kuchynský odpad v elektrických kompostéroch, ktoré zabezpečujú povinnú lehotu a formu hygienizácie a tak z vlastného kuchynského odpadu získať kompost. Druhou možnosťou je zase odvoz kuchynských odpadov špecializovanou firmou.
7. Čo s bioodpadmi v bytovkách? Ak sa dokážu medzi sebou obyvatelia bytovky dohodnúť – existuje možnosť umiestnenia kompostérov v areáli okolo bytovky, kde si obyvatelia bytovky budú môcť kompostovať vlastný bioodpad v tzv. Komunitnom kompostovisku
8. Školy – materské, základné, stredné: s kuchynským odpadom môžu nakladať tak ako aj reštaurácie: predchádzať jeho vzniku kompostovaním, alebo ho odvážať špecializovanou firmou.
9. Vzdelávanie je kľúčom k vyššej miere triedenia: vzdelávanie detí na všetkých úrovniach a informačná kampaň pre dospelých obyvateľov
10. Prečo by to obyvatelia hlavného mesta mali robiť? Lebo ušetria! Vedeli ste, že obyvatelia hlavného mesta platia iba za odvoz odpadov v tzv. „čiernej nádobe“? Ak toho vyprodukujete menej, tak aj menej čiernych nádob potrebujete a ak máte iba jednu – tak viete znížiť počet vývozov. Zvýšte triedenie odpadov vo vašej budove a ušetrené peniaze môžete minúť na niečo zmysluplnejšie, ako odvoz odpadov.

Za fotku ďakujeme Tomášovi Halászovi

picture1

Prečo sa oplatí zbaviť sa takmer všetkých starostí z odpadov?

Každý rok väčšina obcí na Slovensku jednu časť svojho rozpočtu “venuje” položke, ktorá sa týka odpadov. Nemusí to tak byť.

Zákon o odpadoch nám hovorí, že peniaze vyzbierané z poplatkov za odpady má obec minúť na odpady. Obec nesmie tieto peniaze minúť na iné časti rozpočtu obce. Väčšina obcí má však opačný problém – na časť, ktorá sa týka odpadov prepožičiava peniaze z iných častí rozpočtu.
Najjednoduchším spôsobom by bolo samozrejme zvýšenie poplatkov občanov. Ale to nie je veľmi populárny krok a už vôbec nie posledný rok pred rokom kedy sú opäť komunálne voľby.

Dá sa to urobiť aj bez navýšenia poplatku? Dá. Niekoľkými jednoduchými krokmi, ktoré vie každá obec urobiť už teraz.

1. Zavedením domáceho kompostovania: keď 50% odpadov, ktoré obec momentálne stále zbiera a odváža nahradí domácim kompostovaním – obec sa zbaví 50% nákladov na odvoz a likvidáciu odpadov. Áno, je v tom trochu iná matematika, nakoľko je potrebné urobiť vstupnú investíciu a nakúpiť občanom kompostéri, ale bavíme sa teraz o prevádzkových nákladoch. Po zakúpení kompostérov sa prevádzkové náklady okamžite znižujú a obec začína na odpadoch šetriť – môže si tak dovoliť kompostéry kúpiť.
2. Zvýšením miery triedenia odpadov: požiadajte OZV s ktorou máte uzavretú zmluvu na dodanie väčšieho počtu kontajnerov na triedený zber. Ak si myslíte, že OZV vám dodá iba toľko koľko uzná za vhodné, nie je to tak. Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je oprávnená́ na základe vykonaného overenia funkčnosti triedeného zberu navrhovať̌ obci a tomu, kto vykonáva na jej území́ triedený́ zber, zmeny systému triedeného zberu za účelom zlepšenia jeho funkčnosti.
3. Od 1.1.2017 jedinou položkou (ak vyjmeme stavebné a veľkoobjemné odpady, ktoré sa nezvážajú pravidelne) – pravidelným nákladom na odpady je náklad na zvoz a uloženie zmesového komunálneho odpadu. Obec má možnosť pre občanov zaviesť aj tzv. množstevný zber (“zaplať koľko vyhodíš”). Na to, aby sme zistili koľko kto vyhodí potrebujeme však vedieť koľko každá domácnosť odpadov vyprodukuje a to nie je ľahké ak nemáme pomoc zo strany technológií, ktoré nám to povedia. Ale aj také už sú dostupné na Slovensku a niektoré riešenia vôbec nie sú finančne náročné.

Zvýšenie poplatkov za skládkovanie odpadov je na Slovensku v pláne od roku 2018 a je to nevyhnutné urobiť ako chce Slovensko splniť svoj cieľ – 50% recyklácie odpadov do roku 2020. Pri súčasných výsledkoch (12% recyklovaných odpadov) je jasné, že sa podmienky pre triedenie a zhodnocovanie musia zlepšiť. Je to v záujme všetkých nás.

Nechceme aby to znelo, že všetko je veľmi jednoduché a dá sa to rýchlo urobiť a bude to fungovať okamžite. Týmto článkom skôr chceme povedať obciam aké majú na to momentálne možnosti, ktoré im dáva aj zákon. Vyžaduje si to jednoduchú podrobnejšiu analýzu a nastavenie presného harmonogramu krokov čo a kedy urobiť.

Ak chcete poradiť ako na to, tak nám napíšte: males@incien.sk