Blog

IMG_0405

Aké sú výzvy obcí v oblasti odpadového a obehového hospodárstva?

2.11.2017 sme v Trnovci nad Váhom zorganizovali ďalší náš seminár spojený s workshopom o príkladoch cirkulárnej ekonomiky v praxi. Téma, ktorá dominovala v rámci prednášok a diskusie s účastníkmi bola ODPADY – ktoré problémy obce majú, kde vidia riešenia a prečo si myslia, že  im  nepodarí plniť ciele recyklácie do roku 2020.

 Cieľom semináru, bolo predstavenie príkladov z praxe a hlavne zabezpečenie interaktivity medzi účastníkmi, ktorí si medzi sebou vedia lepšie odovzdať informácie a skúsenosti . V týchto aktivitách plánujeme pokračovať aj v roku 2018.

 Seminár bol zameraný na malú skupinu samospráv a záujemcov o tému  práve kvôli tomu, aby v rámci takéhoto podujatia odzneli skôr konkrétne problémy samospráv a v rámci workshopu sa prítomní experti mohli na ne efektívnejšie zamerať.

 Obsahom semináru boli prezentácie, ktoré uviedli praktické príklady a skúsenosti zo života:

  1. porovnanie systémov zberu biologicky rozložiteľných odpadov vs. domáce kompostovanie. Napriek tomu, že obce sú povinné zaviesť systém pre biologicky rozložiteľné komunálne odpady už od 1.1.2017 väčšina obcí tento systémzavedený nemá a mnohé porovnávajú finančnú a logistickú efektivitu zberu a domáceho kompostovania
  2. predstavili sme naše výsledky z analýz odpadov, ktoré sme realizovali v roku 2017. Tieto výsledky sú veľmi dobrým zdrojom informácií pre rozvoj odpadového hospodárstva.
  3. efektívna komunikácia s obyvateľmi o odpadoch, zmenách a ako obyvateľov motivovať k lepším výsledkom. Predstavili sme rôzne formy komunikačných kampaní. Vieme, že leták do schránky, články v novinách dnes jednoducho nestačia a existujú mnohé iné nástroje na šírenie informácií aj o odpadoch
  4. elektronický evidenčný systém odpadov – predstavili sme možnosti ako efektívne sledovať produkciu odpadov priamo u obyvateľov. Predstavené boli všetku dostupné možnosti, ktoré sú na trhu v Slovenskej republike a príklady ich implementácie na slovenských obciach.

 Druhá časť semináru  – workshop bola zameraná na výmenu informácii účastníkov.  Samosprávy zadefinovali základné problémy v oblasti odpadového hospodárstva. Spoločná diskusia viedla k hľadaniu možných návrhov riešení.

 Zadefinované boli problematické oblasti :

  • problematicky nastavená legislatíva, z pohľadu vzťahu OZV – samosprávy
  • nedostatok nádob na triedenie odpadov
  • nezáujem zo strany veľkej časti obyvateľov o osvetu v tejto oblasti, zároveň sú občania – presýtení informačnými materiálmi,
  • ľahostajnosť občanov pri separovanom zbere, nádoby sú častokrát naplnené nesprávnym druhom odpadu,
  • množstevný zber obce vidia ako riešenie, nakoľko veľa obyvateľov pri zbere vykladá poloprázdne nádoby (v niektorých obciach je to aj 30-50% obyvateľov)
  • rozvoj infraštruktúry triedeného zberu už nie je financovaný z externých zdrojov (ako bol Recyklačný fond a nepodporujú sa projekty ani z eurofondov a environmemntálneho fondu)
  • niektoré komodity nemajú svojich odberateľov v rámci určitých samospráv,
  • nižšia miera triedenia v bytovkách, ako v rodinných domoch,
  • slabá adresnosť pôvodcov odpadov, najmä pri KBV
  • chýbajúce nástroje, ktoré v praxi pomôžu zaviesť PAYT (Pay as you Throw) systém zberu – ktorý všetky samosprávy vnímajú ako ten najspravodlivejší
  • nedostatočná kontrola zo strany štátnych orgánov ohľadne vyprodukovaného odpadu podnikateľskými subjektami.

 Pýtali sme sa samospráv, ako si ony nastavujú ciele a ich plnenie?

Zistili sme, že väčšina samospráv nevníma seba ako nositeľa cieľov recyklácie, čo nás veľmi prekvapilo. Obce majú vypracované Programy odpadového hospodárstva, ale ciele a ich plnenie nikto nekontroluje, preto ho považujú za dokument, ktorý je síce nutné vypracovať, ale nie je záväzné ho plniť. Podporu v takomto názore na POH podporujú aj aktivity rôznych konzultačných spoločností, ktoré predpripravia osnovu a obce si iba dopíšu svoje údaje – lebo to doteraz vždy tak stačilo. V rámci takýchto dokumentov nie sú satnovené ciele, následné kroky, ekonomika po zavedení nových riešení. Na tieto riešenia nenadväzujú informačné kampane a vzdelávacie aktivity, ktoré by spoločne viedli k plneniu cieľov.

 Obce sú podľa nás strategickým partnerom na splnenie cieľov, ktoré Slovensko má v oblasti predchádzania vzniku odpadov, ich triedenia a recyklácie. Preto je potrebné urobiť opatrenia, ktoré sú samosprávam a regiónom šité na mieru – zamerať sa na efektívne riešenia, ktoré v krátkom časovom horizonte prinesú hmatateľné výsledky. Ktoré to presne sú je vo všeobecnosti nemožné povedať, lebo každá samospráva čelí iným problémom. Ale jedno majú všetky samosprávy spoločné – dosiahnuť 50% mieru recyklácie do roku 2020.

Artboard 2

Driving towards circularity – first Zero Waste Event of Slovak Ministry of Environment

Ministry of Environment of Slovak Republic decided to be a leading governmental organization in organizing its events in more sustainable way. Conference for automotive industry experts in circular economy – Driving towards circularity will be its first Zero Waste event.

Conference is held in Bratislava on November 6-7th 2017 in co-operation with UNIDO and Ministry of Economics of Slovak Republic. Partners of the event are Automotive Industry Association of the Slovak Republic, Embassy of Netherlands in Slovak Republic and Royal Norwegian Embassy in Slovak Republic. INCIEN is a partner in Zero Waste concept of the event.

During the year, Ministry of Environment of Slovak Republic is organising a great number of events for different target groups or experts in field of environmental development and protection. Next event’s topic is circular economy in automotive industry. Organisers of the event have decided that beside the high quality of the event, waste prevention will be a one of its priorities.

Circular economy is about design, responsible consumption and waste prevention, so it is very logical that these events should present the sustainability solutions also in smaller scales like events. It is becoming very common that events with circular economy topics are organised in sustainable way and sustainability is a priority during these events not just as a topic to be discussed.

Organizer of the event has a very important role in Zero Waste concept, because this decision is starting the whole concept. It is not easy and to find a place that will offer good quality of services but also sustainable solutions and the event without a great number of single used items that will become waste right after the event ends (or even before). This is the reason why the place where the event will be held is so important.

Conference for circular economy in automotive industry will be held in Sheraton hotel in Bratislava. This hotel will welcome around 170 experts from around the world in one place for two days. What can come as a surprise to all is that a hotel of this scale which is a member of a great hotel chain offers the sustainable services. Sheraton is one of the few hotels which offers Sustainable Meeting Practices.

As a first step Ministry of Environment applied the Rethink’s rule, where they have also selected the place that already has a Green Policy. After Rethink, we applied additional conditions for Zero waste event – 5R. 5 Basic Zero Waste rules: Refuse-Reduce-Reuse-Recycle-Rot.

  1. Refuse
    • We refused to use bottled water or other beverages in disposable packaging
    • We have rejected all disposable packaging as PET bottles and any other packaging
    • We have refused to use single-use dishes, cups and cutlery
    • We refused to use single-use paper towels
    • We refused to order desserts that are packed in disposable packaging
    • We refused to use any disposable pens and notebooks for each conference participant (these will only be provided on request)
  2. Reduce
    • We will not use any additional things we do not need – for example chairs covers that will have to be washed after the event – this will reduce the footprint of using water and energy
    • We will reduce the potential for food waste to a minimum by ordering the menu for the exact number of people
  3. Reuse
    • We only use reusable water bottles, which will be tap water not bottled water
    • We only use reusable cutlery, plates, cups
    • We use reusable cloths
    • Food will be serviced in re-usable goods and trays without single-use cloths
    • Desserts will be served only on a tray without any kind of packaging
  4. Recycle
    • During the event, all the participants will sort waste
    • At the same time, guests have the option of sorting waste in their rooms
  5. Rot
    • Potential food waste in the kitchen will be composted or processed in a kitchen bio waste treatment machine.

During the whole event, we will monitor the results of  Zero Waste concept.

For more information about the event go to: http://www.t2ge.eu/content/conference

 

 

Screen Shot 2017-10-31 at 22.31.26

Driving Towards Circularity – prvé Zero Waste podujatie Ministerstva životného prostredia

Ministerstvo životného prostredia SR sa rozhodlo byť príkladom v udržateľnosti pri organizácii podujatí pre odbornú a širokú verejnosť. Najbližšia konferencia pre expertov v oblasti cirkulárnej ekonomiky v automobilovom priemysle bude Zero Waste Event.

Podujatie sa bude konať v Bratislave 6-7. novembra 2017 . Spoluorganizátormi sú UNIDO a  Ministerstvo hospodárstva SR. Partnermi podujatia sú Zväz automobilového priemysluAmbasáda Holadnského kráľovstva v SR a Ambasáda Nórskeho kráľovstva v SR. Partnerom pre Zero Waste Event je INCIEN.

Ministerstvo životného prostredia v rámci svojich činností pripravuje množstvo podujatí pre odborníkov z rôznych oblastí životného prostredia. Najbližšie podujatie sa týka témy cirkulárnej ekonomiky. Jeho organizátori zo strany MŽP SR sa v rámci tohto podujatia rozhodli  predchádzať vzniku odpadu v maximálnej možnej miere – zorganizovať podujatie tak, aby spĺňalo podmienky byť Zero Waste podujatím.

V rámci rôznych podujatí z oblasti cirkulárnej ekonomiky v zahraničí je tento spôsob príkladu predchádzania vzniku odpadov čoraz viac prítomný. Nakoľko cirkulárna ekonomika dáva dôraz na dizajn, zodpovednú spotrebu a predchádzanie vzniku odpadov, na podujatiach s touto témou by malo byť samozrejmosťou naplánovať ho tak, aby bolo Zero Waste.

Veľmi podstatnou súčasťou celého konceptu je organizátor podujatia, ktorý sa rozhodne ísť touto cestou. Nie pre každého je to prioritou a nie vždy je to jednoduché. Množstvo eventových priestorov ponúka pekné priestory a dobré služby, ale aj množstvo jednorazových vecí, ktoré sa po podujatí stanú okamžite odpadom. Z tohto dôvodu je dôležité aj miesto, kde sa podujatie bude konať. Pre viac ako 170 expertov z celého sveta bude 6. a 7.11.2017 týmto miestom Hotel Sheraton. Na prvý pohľad sa môže zdať nemožné, že takýto veľký hotel z veľkej hotelovej siete môže ponúkať služby, ktoré sa snažia minimalizovať svoj dopad na životné prostredie. Ale opak je pravdou. Sheraton v rámci vlastnej zelenej politiky vie nastaviť podmienky podujatia tak, aby ste minimalizovali dopad na životné prostredie v rámci vlastnej zelenej politiky – Sustainable Meeting Practices

Pri organizácii tohto podujatia sme prevádzkovateľov v Hoteli Sheraton ešte  dodatočne požiadali o plnenie podmienok tak, aby sme aplikovali 5R – 5 základných pravidiel Zero Waste (Refuse-Reduce-Reuse-Recycle-Rot).

Predtým sme však aplikovali úvodné pravidlo Rethink, kde sme si dôkladne premysleli podmienky, ktoré chceme aby toto veľké podujatie splnilo. Zvolený bol priestor, ktorý už má vlastnú Green Policy. Po Rethink sme aplikovali ďalšie podmienky pre Zero Waste Event:

  1. Refuse
  • odmietli sme používanie balenej vody, alebo iných nápojov v jednorazových obaloch
  • odmietli sme všetky jednorazové obaly ako PET fľaše a akékoľvek iné obaly
  • odmietli sme používanie jednorazových riadov, pohárov a príborov
  • odmietli sme používanie jednorazových papierových servítok
  • odmietli sme objednávku dezertov, ktoré sú bežne balene v jednorazových obaloch
  • odmietli sme používanie akýchkoľvek jednorazových pier a zošitov pre každého účastníka konferencie (tie budú poskytované iba na vyžiadanie)
  1. Reduce
  • nebudú používané žiadne dodatočné veci, ktoré nepotrebujeme – ako napríklad návleky na stoličky, ktoré budú musieť byť opraté po evente – tak sme znížili stopu na používaní vody a energie
  • znížil sa potenciál na vznik food waste na minimum objednaním menu na presný počet ľudí
  1. Reuse
  • používané budú  iba opakovane použiteľné nádoby na vodu, ktorá bude voda z kohútika nie balená voda
  • používané budú iba opakovane použiteľné príbory, taniere, poháre
  • používané budú opakovane použiteľné servítky
  • jedlo bude servírovane v opakovane použiteľných nádobách a podnosoch bez dodatočných jednorazových servítok
  • dezerty budú servírované nebalené iba na podnosoch
  1. Recycle
  • počas celého podujatia budú účastníci triediť odpady
  • zároveň v rámci ubytovania majú účastníci možnosť triediť odpady na svojich izbách
  1. Rot
  • zvyšky z kuchyne z prípravy jedla budú skompostované alebo budú spracované v zariadení na spracovanie kuchynského bioodpadu.

Počas celého podujatia budeme priebežne sledovať výsledky Zero Waste konceptu.

Viac informácií o podujatí si môžete pozrieť tu

Screen Shot 2017-10-16 at 10.08.24

Projekt MOVECO – inováciami k obehovému hospodárstvu

Autor blogu: Petra Csefalvayová

Prechod na obehové hospodárstvo sa spája s pozitívnymi dopadmi na ekonomiku a spoločnosť. V praxi však so sebou nesie množstvo výziev, spojených napríklad s obmedzenými možnosťami súčasných technológií získavania cenných materiálov z odpadov a recyklácie materiálov, meniacimi sa vlastnosťami recyklovaných materiálov, vývojom a výrobou materiálov s dlhšou životnosťou, či skvalitňovania odpadového hospodárstva.

Projekt MOVECO reaguje na tieto výzvy a jeho cieľom je prispieť k zlepšeniu rámcových podmienok a politických nástrojov zameraných na podporu eko-inovácií, a tým i k prechodu krajín Dunajského regiónu k obehovému hospodárstvu.

Prečo práve Dunajský región? Na projekte spolupracuje 12 partnerov (obchodné komory, výskumné organizácie, verejný orgán, podnikateľské a inovačné agentúry a nezisková organizácia) z 9 krajín Dunajského regiónu. Je realizovaný v rámci programu Interreg Danube Transnational Programme a čerpá finančné prostriedky z fondov EÚ (ERDF a IPA). Takýto typ spolupráce zároveň smeruje k rozvoju celého regiónu a zníženiu rozdielov medzi jednotlivými krajinami.

Za Slovensko sa do projektu zapojili Slovak Business AgencySlovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.

Jednou z prvých aktivít projektu bola analýza hlavného nástroja na podporu eko-inovácií v obehovom hospodárstve, ktorým je schéma rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Zároveň partneri mapovali vedecko-výskumný potenciál pre obehovú ekonomiku v jednotlivých krajinách. Výsledky analýzy a mapovania budú ďalej slúžiť ako vstupy pre spracovanie stratégie zameranej na podporu krajín Dunajského regiónu v prechode na obehové hospodárstvo a vypracovanie akčných plánov pre 3 skupiny krajín, rozdelené podľa ich inovačnej výkonnosti.

Momentálne projektoví partneri pracujú na príprave balíka konkrétnych typov nástrojov rozdelených do 4 kategórií (informácie, kvalifikácia, financovanie, spolupráca), ktorých cieľom je podporiť eko-inovácie/eko-dizajn a prispieť k rozvoju nových business modelov a spolupráce medzi podnikmi a výskumno-vývojovými pracoviskami naprieč celým hodnotovým reťazcom. Dostupnosť a udržateľnosť výstupov projektu má v pláne zabezpečiť pripravovaná online platforma pre prezentáciu zistených dát a virtuálne trhovisko pre odpadové materiály a partnerstvá. Tešiť sa môžete na pripravovanú mobilnú výstavu, ktorá príde aj na Slovensko a brožúru príkladov dobrej praxe „Your trash is my treasure“ z celého Dunajského regiónu.

O všetkých krokoch a udalostiach spojených s projketom Vás budeme informovať. Držte nám palce, aby sa tento zmysluplný projekt, dokázal aj vďaka nám naplniť svoje ciele a poslanie.

Sledujte projekt MOVECO na sociálnych sieťach a buďte informovaní o jeho aktivitách a novinkách z oblasti obehového hospodárstva:

Twitter: @MOVECO_Interreg

Facebook: @Moveco.Danube

LinkedIn: MOVECO – Interreg

Webová stránka projektu: www.interreg-danube.eu/moveco

Webová stránka programu: www.interreg-danube.eu

Náš Premium kompostér

Domáce kompostovanie sa oplatí viac, ako zvoz BRKO

Za posledné mesiace sme pre desiatky obcí vypracovali kalkulácie na porovnanie nákladov zavedenia zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov oproti zavádzaniu domáceho kompostovania. Aké sú výsledky?

 V posledných mesiacoch nám pribudlo veľa žiadostí na kalkuláciu a porovnanie nákladov, ktoré obce majú pre zavádzaní riešení nakladania s biologicky rozložiteľnými komunálnymi odpadmi (BRKO). Je to aj z toho dôvodu, že je aktuálna výzva č. 23 v rámci Operačného programu kvalita životného prostredia, ktorá sa práve aktivity zavádzania domáceho kompostovania týka. Obce potrebujú vedieť či sa im oplatí investovať do takéhoto riešenia.

Pri vstupnej investícii sa každej obci zdá, že náklady na domáce kompostovanie sú vyššie ako pri zvoze BRKO. A áno, je to tak, nakoľko cena kompostérov je vyššia ako cena 120/240 l nádob. Do kalkulácie na zvoz BRKO však vstupujú aj iné položky, ktoré pri domácom kompostovaní už netreba počítať a to sú:

  • náklady na zvoz BRKO minimálne raz za dva týždne v mesiacoch marec-november
  • uloženie BRKO na kompostáreň, alebo v inom zariadení na spracovanie BRKO
  • náklady na nádoby – nakoľko nádoby majú kratšiu životnosť, ako kvalitný kompostér.

Pri akejkoľvek obci sme pri prepočte nákladov prišli na to, že náklady na zavedenie domáceho kompostovania oproti zavedeniu zberu sa vyrovnajú po 2-3 rokoch maximálne. Po tom už na náklady na kompostovanie nie sú, ale na zvoz náklady zostávajú celý čas.  Okrem toho obec začína v podstate okamžite šetriť na zvoze zmesového komunálneho odpadu (ZKO), nakoľko obyvatelia až 45% odpadov sami skompostujú a v týchto obciach sa mení frekvencia zvozu ZKO. Pri 1000 obyvateľoch je to aj 5000 EUR ročne koľko môže obec zavedením domáceho kompostovania ročne ušetriť.

Textilný odpad, ako zdroj pre stavebníctvo

28. marca bol INCIEN prizvaný na tlačovú konferenciu, ktorá sa zaoberala recykláciou textilného odpadu a odpadu z papiera, ktoré je možné ďalej využiť v stavebníctve hlavne ako izolácia.

Cirkulárna ekonomika je pojem, ktorý už začínajú skloňovať firmy, ale aj vládne inštitúcie aj na Slovensku. Ide o udržateľný koncept, ktorý môže významnou mierou prispieť k znižovaniu rýchlosti globálneho otepľovania a zároveň tvoriť zisk v dlhodobom meradle.

INCIEN vyhľadáva, podporuje a spolupracuje so slovenskými spoločnosťami, ktorých podnikanie je založené na princípoch obehového hospodárstva. „Práve dobré príklady z praxe sú dôkazom, že cirkulárna ekonomika v lokálnom meradle prináša nové podnikateľské modely, ktoré sú ohľaduplné k životnému prostrediu a generujú zisk.

Jednou z takýchto spoločností je SK-Tex, ktorá ročne navráti do obehu približne 4 500 ton textilného odpadu a premení ho na rôzne druhy izolácií, vlákien, či trhanín vhodných pre automobilový, nábytkársky a stavebný priemysel.

Na skládkach a v spaľovniach v USA a EÚ ročne končí okolo 20 miliónov ton textílií, na Slovensku sa ročne vyprodukuje okolo 100-tisíc ton takéhoto odpadu. V praxi to znamená 4 až 12,6 kg na každého Slováka. „Možnosti využitia nechceného textilu v priemysle nie sú až tak známe, no sú o to zaujímavejšie. Najnovšie výskumy dokazujú, že sa textilné vlákna dajú recyklovať dookola bez ich oslabenia, no zatiaľ tieto technológie nie sú rozšírené.“

Od odpadu k izolácii – Ekologická náhrada sklenej vaty

SK-Tex surovinu získava od triedičov textilu ako Textilhouse a Humana, zbiera orezy z textilných podnikov, ale aj od občanov a firiem ktoré sa potrebujú ekologicky zbaviť svojho textilu. Izolácie sa vyrábajú najmodernejšou, ekologicky šetrnou metódou airlaid. Pri tejto výrobe sú upravené textilné vlákna zmiešané s lepivými vláknami a nanášané v pneumatickom rúnotvoriči na výrobný pás, ktorý presúva materiál do pece, kde pôsobením teploty dochádza k roztaveniu povrchu lepivých vlákien a tým k vzájomnému prepojeniu všetkých vlákien. Výsledkom sú  ohybné,  pružné  izolačné dosky z textilných vlákien spojených špeciálnymi lepivými vláknami v požadovaných hrúbkach, plošných hmotnostiach. Využite majú v strešných konštrukciách, montovaných domoch, v častiach stavieb, ľahkých stenách a priečkach, obkladoch stien a stropov, v dopravných zariadeniach či ako odhlučňovací element pri riešení akustiky. Navyše, po ukončení životnosti je opäť recyklovateľný.

FR07

Využitie v ďalších stavebných produktoch

Produkty z recyklovaných materiálov v stavebníctve nie sú len výsadou textilu. Napríklad, spoločnosť HMCon nedávno prišla s unikátnymi stavebnými doskami, ktoré sa vyrábajú recykláciou viacvrstvových obalov a odpadového papiera, ktorý napríklad vzniká pri výrobe tapiet, tento materiál je v súčasnosti ťažko recyklovateľný.

So svojimi nadštandardnými zvukovoizolačnými vlastnosťami a zvýšenou požiarnou odolnosťou nachádzajú využitie v bytoch, rodinných domoch, montovaných drevodomoch, kancelárskych budovách, priemyselných halách, obytných kontajnerových domoch, školách a škôlkach. Vyrábajú sa bez použitia chemikálií a formaldehydu a sú plne recyklovateľné.

Spoločnosti HMCon a SK-Tex skĺbili parametre svojich primárnych produktov a vytvorili spoločný systém suchej výstavby na báze recyklovaných materiálov. „Vzniklo tak niekoľko unikátnych ekologických stavebných systémov, ktorých vybrané parametre v mnohých prípadoch ďaleko prevyšujú klasické stavebné materiály. Jedná sa o akustické priečky, podlahy a dvere, ktoré spĺňajú vysoké požiadavky na vzduchovú nepriezvučnosť alebo pohltivosť. Sú postavené na kombinácii vlastností recyklovaného textilu – zvuková pohltivosť a dosiek z recyklovaného papiera – nepriezvučnosť,“ povedal riaditeľ spoločnosti HMCon Štefan Harangozó.

Cirkulárna ekonomika je na Slovensku zatiaľ ešte v plienkach. Je dôležité, aby nielen rástol počet spoločensky zodpovedných firiem, ale aj dopyt po produktoch, ktoré nevytvárajú žiadny alebo minimálny odpad. „Udržateľnosť nie je dobrovoľná voľba, je to naša povinnosť. Nehľadíme na ňu ako na možnosť voľby, ale na nový spôsob života, novú ekonomiku, ktorá je neodvratná.“

autor článku: Petra Csefalvayová

 

 

 

 

 

Screen Shot 2017-04-24 at 21.08.37

INCIEN je partnerom podujatia EKODEŇ v Banskej Bystrici

Jendým z poslaní INCIENU je aj vzdelávanie a šírenie myšlienky cirkulárnej ekonomiky. Preto radi prijímame ponuky na partnerstvá s organizáciami, ktorých prácu si vážime a s kým do spolupráce veľmi radi pôjdeme.

Ako ďalšie partnerstvo sme zvolili partnerstvo s organizáciou RESONANCE – neziskovou organizáciou, ktorá sa snaží propagovať ekológiu hravým spôsobom, pretože podľa nich –  toto je príťažlivý spôsob pre mladé generácie.  Ich heslo je Ekológia už dávno nie je nuda! a v tomto duchu sa nesie aj ich ďalšie podujatie, ktorého sme partnerom.

2. mája  v EUROPA SC v Banskej Bystrici čakajú na vás kreatívne workshopy a veľa inšpiratívnych projektov a informácií o tom, ako sa racionálnym správaním dá pomôcť zlepšiť naše ohrozené životné prostredie. Uskutoční sa tu aj pokus o vytvorenie slovenského rekordu v stavbe najväčšieho EKO ATLASU SVETA. Príďte do centrálnej zóny, kde sa bude atlas z odpadu vyrábať. Možno po ceste vypijete nápoj z PET fľaše či plechovky, ktorú môžete pripnúť na mapu sveta a pridať ruku k dielu. EKO ATLAS SVETA nám tak pripomenie, ako veľmi znečisťujeme našu krásnu planétu tvorbou nadmerného odpadu i jeho nesprávnym separovaním.

Od 16-tej hodiny je pripravený zábavný program, ktorým Vás bude sprevádzať sympatický Gregor Mareš. Zažijete s ním naživo EKO DUEL a ak sa pridáte do ich súťaže na Facebooku, môžete sa stať práve Vy jedným zo súťažiacich priamo na mieste.

Po EKO DUELI sa môžete zapojiť do diskusie, v ktorej sa Gregor Mareš bude s našimi hosťami zhovárať na tému recyklácie, upcyklácie a znižovania tvorby odpadu, aj o tom ako je alternatívna doprava pre budúcnosť miest dôležitá. Tematickú debatu spríjemní hudobnými vstupmi kapela COLOURS OF SOUND, ktorá Vám zahrá známe slovenské aj svetové hity. Pozvanie do diskusie prijala aj jedna z naších zakladateliek – Ivana Maleš.

Od rána budú po nákupnom centre rozmiestnené informačno-prezentačné stanovištia. Pripravili pre Vás pestrú paletu projektov, ktoré prinášajú reálne ekologické  riešenia a zlepšováky vhodné pre každodenný život. Dozviete sa prečo a ako správne triediť odpad i to, ako sa dá aj odpad využiť kreatívne tzv. upcyklovaním napríklad použitého textilu, tiež ako minimalizovať tvorbu odpadu uprednostnením znovupoužiteľných obalov, nádob či tašiek. Naučíme Vás vlastnoručne si ušiť renewal odev prešitím obnoseného kúsku šatstva či vyrobiť dizajnový bytový doplnok z plechovky. Nebude chýbať biokozmetika a predstavia sa aj ekologické čapované čistiace prostriedky do domácnosti. Fanúšikovia módy sa dozvedia, koľko v skutočnosti stojí jedno tričko a budú sa môcť zapojiť do kampane módnej revolúcie. Na svoje si prídu aj milovníci elektromobilov – prezrieť zblízka si budete môcť exkluzívny elektromobil MERCEDES BENZ triedy B a Crossover Hybrid KIA NIRO. Predstaví sa Vám projekt zdieľaných bicyklov, ktoré sú vynikajúcou alternatívou v problematickej mestskej doprave. Budete si môcť vyskúšať ako si jednoducho zapožičať bicykel zaslaním sms. V centrálnej zóne si môžete oddýchnuť v mobilnej knižnici a deti sa zabavia čítaním i kreatívnym kreslením.

Tešíme sa na Vás 2. Mája v EUROPA SC!

Viac inforámcií o tomto podujatí môžete nájsť tu:

https://www.facebook.com/events/242344879551196/

https://www.facebook.com/Resonancesk/

http://resonance.sk/information/ekoden-21-april-2017/

http://resonance.sk

Iva Prednasky-22

O Zero Waste je na Slovensku veľký záujem

21.3.2017 na Slovensko prišla ambasádorka Zero Waste Bea Johnson po prvýkrát na Slovensko hovoriť o tejto téme s verejnosťou. Na jej prednášku prišlo v Bratislave takmer 170 ľudí. Zaujímavé, poviete si – toľko ľudí má o túto tému záujem. Čo je však zaujímavejšie, že hneď deň potom 22.3.2017 mala v KC Dunaj prednášku slovenská predstaviteľka – Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky na  presne na túto istú tému – a prišlo 250 ľudí. Nie je to o tom koľko kam prišlo ľudí – ide o to, že obe sály boli do posledného miesta vypredané. Táto téma natoľko ľudí zaujíma, že sú ochotní zaplatiť si vstupné, aby si o tom viac vypočuli, aby sa pýtali a dozvedeli sa to, čo ich v súvislosti s odpadmi trápi.

Čo trápi obyvateľov Slovenska v súvislosti s odpadmi?

Trápi ich to čo sa s nimi deje potom ako sa veci stanú odpadmi. Málokto si uvedomuje dopad vecí na naše životné prostredie predtým ako sa stanú odpadom – že do akej miery vplýva získavanie prvotných surovín z prírody, ich výroba, transport a distribúcia na naše životné prostredie.

Trápi ich viac to, čo sa na Slovensku s odpadmi deje. Všetci majú pocit, že doma triedia, v mnohých veciach nemajú jasno, ale snažia sa nájsť informácie. Všade, na internete, píšu maily do zberoviek, na obecné úrady, ku nám do Inštitútu a na adresy mnohých našich kolegov. Lebo ich to trápi. A čo ich trápi viac, že majú pocit, že aj napriek ich snahe robiť to čo najlepšie, to čo sa deje ďalej s odpadmi dáva obraz o tom čo sa s nimi skutočne deje. Obávajú sa totižto najmä toho, že tá ich snaha je márna – lebo aj tak všetko skončí v spaľovni (v Bratislave) a inde na skládke. Veď skládkujeme z krajín EÚ takmer najviac  (67%) a triedime a recyklujeme rekordne málo (8-12%). Máme 118 skládok odpadov, ktoré každý rok poctivo zapĺňame.

IMG_7968O niektorých komoditách majú ľudia dilemy – kam patria a či to vôbec doma dobre triedia. Zistili sme, že ľudia, keď si nie sú istí  tak radšej svoje odpady zahodia do čiernej nádoby namiesto do nádoby na triedený zber – lebo si nie sú istí či to vytriedili správne, tak to radšej nebudú triediť vôbec.

Na verejných podujatiach a na verejných priestranstvách sa odpad tiež netriedi. Obyvatelia by uvítali, keby to bolo inak – lebo majú zlý pocit z toho, že všetko dávajú do jedného vreca.

IMG_7970A ktorá otázka ľudí trápi najviac? Ako môžu obyvatelia bytoviek triediť bioodpad alebo ho prípadne aj sami skompostovať? O domáce a komunitné kompostovanie je veľký záujem a ľudia sa toho neboja. Práve naopak, aj vo veľkom meste ako je Bratislava by uvítali viac komunitných kompostovísk a viac hnedých nádob aj na kuchynský biologicky rozložiteľný odpad. Lebo každý si uvedomuje, že tohto odpadu má v svojej domácnosti najviac.

O nič menej dôležité je to, že vznikajú prvé verejné podujatia, ktoré sa snažia znížiť svoju ekologickú stopu už len produkciou odpadov. Tento rok bude prvý Dobrý trh bez odpadov.

IMG_7970Čo to vlastne znamená?

Pri výbere predajcov sa zamerali na tých, ktorí nezabúdajú na životné prostredie a inovatívnym spôsobom ho šetria. Okrem prírodných, regionálnych a férových produktov budeme pri výbere predajcov prihliadať teda aj na to, ako zelení sú.Čo všetko budú musieť spĺňať  predajci?
1. Tovar nemôžu baliť do igelitových alebo mikroténových sáčkov.Alternatívou môžu byť papierové alebo úplne bez obalu.
2. Pri predaji jedla musia používať kompostovateľný riady a príbory. Na Dobrom trhu nenájdete žiaden polystyrénový obal na jedno použitie.
3. Na Dobrom trhu sa budú používať zálohovateľné plastové poháre. Kopy kelímkov, ktoré po dopití končili v kontajneri sa tak stanú minulosťou.
4. Zvyšky jedla a potravinový odpad budeme kompostovať priamo trhu. Čo sa na trhu vyprodukuje, zužitkuje sa na priamo mieste – to je základný princíp cirkulárnej ekonomiky. Vyskúšali sme to už aj na Panenskej.
5. Obaly si predajci môžu zaúčtovať extra. Zákazníci si môžu priniesť svoje nádoby, alebo si kúpiť len samotný produkt. A nie mnoho nepotrebných obalov, v ktorých je zabalený.

Môžete sa tešiť aj na workshop o kompostovaní s Braňom Moňokom z Priateľov Zeme – SPZ o 14.00 a na diskusiu o odpadoch o 16.00 na Zero Waste Stage (áno, máme vlastný stage!). Po celý deň budú prebiehať workshopy s Free Food a Luckou z blogu http://doposlednejomrvinky.sk a Umelohmotné a jeden workshop o šití bude aj s Pajou o 11.00 a 15.00.

Tešíme sa na vás všetkých v Zero Waste zóne!

Náš Premium kompostér

Nie je kompostér, ako kompostér

Na slovenskom trhu sú v ponuke desiatky typov kompostérov. Líšia sa váhou, materiálom, objemom, systémom prieduchov, náročnosťou zloženia, iným spôsobom plnenia aj vyprázdňovania či farbou. A vybrať si z nich ten najlepší dá každému starostovi neznalému problematiky dosť práce. Každému vyhovuje niečo iné. Dôležité je mať na pamäti vždy fakt, že investujete do vybavenia, ktoré vám má pomôcť znižovať množstvo odpadu. Nie je iste vo vašom záujme zaobstarať občanom kompostéry, ktoré nevydržia ani po dobu trvania projektu. Na záhrade sa za pár rokov rozpadnú a nemajú záruku na náhradné diely. Verte, že u niektorých nekvalitných kusov sa budete o možnostiach reklamácie informovať už veľmi skoro. Tenkostenné kompostéry totiž vplyvom počasia krehnú, praskajú a často sa po pár rokoch užívania stanú nefunkčnými. Preto vždy obciam radíme:

1) Vyberte si kompostér so stenou s hrúbkou aspoň 0,6 – 0,7 cm. Môžete si byť istí, že je dostatočne ťažký, vydrží napríklad aj dvadsať rokov, na záhrade ho neodfúkne vietor a neskrehne.

2) Voľte taký typ, ktorému môžete vymeniť jednotlivé časti za nové bez toho, aby ste museli vymeniť celý výrobok. Voľte modulárne kompostéry s pevnými dielmi.

3) Pozorne zvážte, aký má kompostér systém vyprázdňovania. Ak jediný otvor na odobratie kompostu je malé okienko v spodnom priestore, tak si môžete byť istí, že budete musieť rovnako celý kompostér rozobrať. Preto voľte taký, ktorý jednoducho rozložíte.

4) Hľadajte napríklad kompostéry recyklovateľné alebo vyrobené z už recyklovaných plastov. Tie majú rovnakú kvalitu ako kompostéry z primárnych plastov. Navyše pomôžete vytvoriť dopyt na trhu, kde sú využívané druhotné suroviny.

Kľúčovú úlohu zohráva osveta.

Stretli sme sa s obcami, ktoré aj keď mali v cene dodávky kompostérov zahrnuté školenie pre občanov, ich odmietli so slovami: “Však u nás žijú ľudia, ktorí kompostujú už roky. Žiadne školenie nie je potreba.” Avšak také kompostovanie v rohu záhrady, kam ľudia roky vozia trávu a všetok bioodpad a raz za tri roky kompost prehodia, je niečo iné, než kompostovanie v uzavretých kompostéroch. O také kompostovanie sa treba starať, dbať na správnu vlhkosť, prekopávať obsah kompostéra, správne kombinovať vstupné suroviny a premyslieť aj jeho umiestnenie tak, aby kompostovanie bolo pohodlné. Množstvo otázok, ktoré sa nám na konci prednášok hromadilo, nás presvedčilo o tom, že ľudia zabudli, na čo všetko je nutné myslieť pred tým, než s kompostovaním začnú. Odporúčame teda všetkým obciam, ktoré o kompostovaní premýšľajú, aby nezabudli na dôslednú osvetu obyvateľov. Bez osvety sa totiž veľmi často stáva, že kompost začne ľuďom hniť a zapáchať, alebo je naopak príliš suchý.  Celý systém domáceho kompostovania je následne mylne považovaný za nefunkčný. Pri tomto neodbornom zaobchádzaní s kompostérmi potom biologicky rozložiteľný odpad končí v nádobách na komunálny odpad.

FullSizeRender 13
Prednáška pre obyvateľov obce Bohdanovce, ktorí sa rozhodovali medzi dvomi tipmi kompostérov – zvíťazil ten kvalitnejší – Premium kompostér

Ako vlastne vykázať odpad, ktorý nevznikne?

Súčasťou každého správneho plánu odpadového hospodárstva samosprávy je analýza potenciálu vzniku biologicky odbúrateľného komunálneho odpadu.

Podľa § 10 zákona o odpadoch obec, na území ktorej ročná produkcia komunálnych odpadov vrátane drobných stavebných odpadov presahuje 350 ton alebo na ktorej počet obyvateľov prevyšuje 1 000 obyvateľov, je povinná vypracúvať program odpadového hospodárstva obce. 

A práve tá je podkladom pre množstvo odpadu, ktorému sa dá predísť, ak je využitý systém prevencie, napríklad domácim kompostovaním. V prípade kontroly sa tak obec môže preukázať analýzou, kde bolo určené množstvo odpadu, ktorý je kompostovaný a nevstupuje tak do režimu odpadov. A keď odpad nevznikne, tak sa ani neeviduje. Podobne je to napríklad s kontajnermi na textil či s tzv. Re-use centrami, čo sú miesta, kde ľudia môžu odložiť nepotrebný nábytok či vybavenie domácností. Tieto miesta (aj keď sú často súčasťou zberných dvorov) sú priestory, ktoré slúžia na predchádzanie vzniku odpadu a opäť nie je nutné množstvo odložených vecí nijako vykazovať.

Často hovoríme, že najlepší odpad je ten, ktorý nevznikne. Za ten totiž obec nemusí platiť a šetrí tak financie, ktoré môže napríklad vložiť do osvety obyvateľov. Alebo taktiež do nových, inteligentných systémov adresného zvozu odpadu, ktoré pomáhajú zvyšovať mieru triedenia odpadov a znižovať náklady obce.

 

 

Príprava na prekopávanie kompostu.

Práve vtedy oceníme, keď sa s kompostérom ľahko manipuluje.

letak_SK2_zber[1]

Komentár k blogu: Spätný zber pneumatík môže byť o mnoho efektívnejší

Na základe zverejnenia nášho blogu o výsledkoch semináru 12.12.2016 nám prišla reakcia OZV Eltma v oblasti nakladania s pneumatikami, ktorá sa snaží problémovú situáciu, ktorá nastala uvedením Zákona 79/2015 Z.z. o odpadoch do platnosti. Tento komentár sme sa rozhodli zverejniť z toho dôvodu, že mnohé obce (nielen tie, ktorých zástupcovia boli na spomínanom seminári) nám o tomto probléme s pneumatikami neustále hovoria a spoločne sa snažíme celú situáciu s nimi riešiť.

Z workshopu seminára z konca roka 2016 boli zadefinované problematické oblasti, mimo iných aj problém s odmietaním pneumatík u distribútorov. My vidíme problém ako ešte hlbší a podľa nás pozostáva z viacerých faktorov. Aké informácie občania majú? Odovzdávajte pneumatiky distribútorom, na zbernom dvore ich nemôžme prijať.  Dobre, ale kto je to ten distribútor? Kde je najbližší distribútor? Kde nájdem viacej informácií?

Distribútor je jednoducho každý, kto mení pneumatiky aj bez ich predaja. Je to i predajňa bez servisu alebo dopravné spoločnosti. Každý distribútor o tomto faktu musí informovať priamo na mieste a na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené. Nič menej, mnohý ani toto nedodržiavajú a preto je na občanoch, aby svoje zákonné práva presadzovali.

Odporúčame obciam zverejňovať priamo adresy takýchto prevádzok. Na obciach vedia, kto v tomto obore podniká. Alebo sa obrátiť na OZV či individuálne autorizované firmy (pozri register MŽP SR, ktoré by mali informovať o miestach spätného zberu. Spoločnosť Eltma svoje zberné miesta zverejňuje na webových stránkach www.eltma.sk/zberna-miesta. Tuto stránku môže využiť nielen občan, ale aj obec. V rámci informovania občanov OZV Eltma vydala aj letáčik, ktorý informuje o princípoch spätného zberu. Letáčik sa snažíme rozširovať aj v obciach na ich webových stránkach, no nie vždy sa nám to darí. Bolo nám z viacerých strán povedané, že to je pekný letáčik a aj by riešil otázku kam konkrétne s pneumatikami, ale je to viac ponímané ako reklama. Avšak pomaly sa nám darí letáčiky umiestňovať a veríme, že viac obcí tuto možnosť využije.

V tomto roku máme dohodnutú inzerciu v celoštátnych novinách, kde budeme umiestňovať letáčik a aktuálne informácie pre občanov. Privítali by sme aj pomoc obcí. Sme pripravený rozširovať zbernú sieť – každému distribútorovi garantujeme zvoz počas trvania zmluvy. Môžete sa opýtať našich zberných miest aké skúsenosti s nami majú. Sme pripravený brať pneumatiky od Vašich občanov – len nám ich pomôžte naviesť ku nám.

Uvítali by sme aj väčšiu kontrolu dodržiavania zákona zo strany distribútorov. Občania nevedia kde hlásiť porušenie zákona. My vždy miesta upozorňujeme, že zvoz je bezplatný bez ohľadu na značku a tak to musí byť i pre občanov. Zatiaľ sme nemali problém, že by niekto odmietal aj keď nadšený samozrejme nie sú. Vďaka garantovaným zvozom ale vedia, že im na prevádzke nič neostane a preto berú pneumatiky od občanov bez obáv. Pneumatiky tiež možno skladovať vonku, nie je nutné budovať dodatočné skladovacie priestory. Ďalšou výhodou je ľahká evidencia. V informačnom systéme distribútor uvidí, koľko pneumatík odovzdal, čo mu uľahčí kvartálne hlásenia o množstve vyzberaných pneumatík.

Čo sa deje s pneumatikou, ktorú odovzdáte našej OZV? Nakladá sa s ňou v súlade s platným POH, takže drvivá väčšina sa využije materiálovo. Môžete ich nájsť v detských ihriskách, športoviskách alebo v tlmiacich pásoch pod električkami.  Odovzdať môžete nie len pneumatiku práve ojazdenú, ale aj staršie pneumatiky, ktoré Vám zatiaľ ležia v garáži. Nástroje na riešenie situácie máme, tak ich využívajme. Situácia je nová a nie je pre nikoho ľahká. Je treba celý systém rozbehnúť spoločnými silami. Za nás sme pripravený sa maximálne podieľať. Chceme prispieť k ochrane životného prostredia na Slovensku a veríme, že spoločne vytvoríme lepší svet. A prvým krokom je začať vo svojom okolí.”

Ak máte akékoľvek otázky, komentáre a podnety ohľadne tejto problematiky, neváhajte nás kontaktovať. Ďakujeme!